35/1983 Sb. znění účinné od 13. 4. 1983 do 30. 6. 1986

PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Vyhlasuje

úplné znenie zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, ako vyplýva s platnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákonom Slovenskej národnej rady č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákonom Slovenskej národnej rady č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky, zákonom Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákonom Slovenskej národnej rady č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike, zákonom Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a doplna zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, zákonom Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, a zákonom Slovenskej národnej rady č. 139/ 1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy

ZÁKON

o národných výboroch

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Prvá hlava

POSTAVENIE NÁRODNÝCH VÝBOROV V ŠTÁTE

A SPOLOČNOSTI (§ 1-12a)

Oddiel 1

Základné ustanovenia (§ 1-7)

§ 1

(1)	Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej mocí a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa-socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi.
(2)	Národné výbory ako zastupitelské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3)	Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia svojich voličov odvolaní.

§ 2

Národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov. Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej práci uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode, predovšetkým s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské, miestne, skupinové a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov ä "organizácií a vedú ich k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane socialistickej hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní obranyschopnosti republiky.

§ 3

(1)	Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak zapájajú v najširšej miere do správy štátu.
(2)	Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi a Oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.

§ 4

(1)	Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Slovenským zväzom žien, Socialistickým zväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.
(2)	Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi družstvami.
(3)	Národné výbory sa zaoberajú námetmi organizácií združených v Národnom fronte. Prerokúvajú s orgánmi Národného frontu zámery týkajúce sa rozvoja svojich územných obvodov a predkladajú orgánom Národného frontu a organizáciám v ňom združeným návrhy na spoluprácu pri tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.

§ 5

(1)	Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch. Zákon im môže zveriť výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov.
(2)	Iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.

§ 6

(1)	Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie Zákona o rodine a na všestrannú ochranu občianskych práv.
(2)	Súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so stavom socialistickej zákonnosti a ochrany verejného poriadku v ich územných obvodoch.
(3)	Iné štátne orgány, ako orgány uvedené v odseku 2, ktoré pôsobia v územnom obvode ná-, rodného výboru, sú povinné na požiadanie národného výboru podávať mu správy o svojej činnosti, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov. Národný výbor ich upozorňuje na nedostatky, ktoré zistí, a môže od nich požadovať vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov. Štátne orgány sú povinné informovať národný výbor o vykonaných opatreniach v lehote ním určenej.
(4)	Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných náčelníkov. Útvary Zboru národnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné a podriadené len vyšším náčelníkom.

§ 6a

(1)	Národné výbory v mestách a obciach môžu zriaďovať na zabezpečovanie miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti inšpekciu verejného poriadku národného výboru․.
(2)	Pracovníci inšpekcií dozerajú na dodržiavanie predpisov na ochranu verejného poriadku, .upozorňujú občanov a organizácie na zistené nedostatky a robia opatrenia na ich odstránenie. Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných na zistenie priestupku a ukladať pokuty v blokovom konaní. Predviesť občana môžu len v prípade, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nemožno vybaviť na mieste v blokovom konaní.
(3)	Podmienky zriaďovania inšpekcií verejnéhoporiadku národných výborov, ich úlohý, ako aj prá:va a povinnosti ich pracovníkov upraví vláda nariadením.

§ 6b

(1)	Národné výbory môžu združovať na základě zmluvy s inými národnými výbormi, štátnymi, družstevnými, spoločenskými a inými socialistickými organizáciami prostriedky alebo činnosti na účinnejšie a hospodárnejšie plnenie ich spoločných úloh (ďalej len „združovanie prostriedkov a činností").
(2)	Národné výbory môžu navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností socialistických organizácií, ak je takéto združovanie účelné a ak to vyžaduje celospoločenský záuiem.
(3)	Ak nedôjde k dohode, môžu národné výbory uložiť socialistickým organizáciám povinnosť uzar vrieť zmluvu o združení prostriedkov a činností. Toto oprávnenie majú národné výbory aj vtedy, keď sa na združovaní prostriedkov a činností samy nezúčastnia.
(4)	Pri združovaní prostriedkov a činností postupujú národné výbory podľa zásad ustanovených vládou Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda").

§ 7

(1)	Voči ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám a voči organizáciám riadeným alebo spravovaným národnými výbormi vyšších stupňov vykonávajú národné výbory štátnu správu najmä na úseku výstavby, vodného hospodárstva, vytvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce, zdravotníckych služieb, verejného poriadku, požiarnej ochrany, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a poľnohospodárskeho pôdneho a lesného fondu. Predpisy upravujúce jednotlivé úseky činnosti štátnej správy ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie spravovať opatreniami národného výboru.
(2)	Národné výbory koordinujú a kontrolujú Činnosť ústredne riadených hospodárskych, družstevných a ostatných organizácií a organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi vyšších stupňov, ak ide o poskytovanie služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, verejné a závodné stravovanie a rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie. Ustanovenie § 6 ods. 3 druhej a tretej vety platí obdobne.
(3)	Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a Organizácie riadené alebo spravované národnými výbormi vyšších stupňov sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Sú povinné spolupracovať s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach, ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečovanie celkového rozvoja kraja, okresu, mesta a obce.
(4)	Národné výbory iniciatívne upozorňujú ústredne riadené hospodárske a družstevné organizácie na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich vyjadrenia k týmto upozorneniam.

Oddiel 2

Stupne a druhy národných výborov (§ 8-12a)

§ 8

V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné výbory a v krajoch krajské národné výbory.

§ 9

(1)	V obci, ktorú na návrh okresného národného výboru určí krajský národný výbor ako strediskovú obec (ďalej len „stredisková obec"), vykonáva miestny národný výbor rozšírenú pôsobnosť.
(2)	So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí; o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.
(3)	Krajský národný výbor môže na návrh okresného národného výboru určiť, že miestny národný výbor pre niekoľko obcí má pôsobnosť ako miestny národný výbor v strediskovej obci.

§ 10

(1)	Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.
(2)	Mestské národné výbory sa členia na kategórie.
(3)	V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou, politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných kúpeľných mestách (ďalej len „mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných výborov vláda.
(4)	V druhej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené Zariadeniami a prevádzkárňami na zabezpečovanie služieb a potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len „mestské národné výbory druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor.
(5)	V tretej kategórii sú mestské národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.

§11

(1)	V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom.
(2)	V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.

§ 12

*)

V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.

§ 12a

V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave pôsobí Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a obvodné národné výbory, v niektorých častiach mestských obvodov apmiestne národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby národných výborov pôsobiacich na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady.**)

Druhá hlava

POSLANCI (§ 13-17)

§ 13

(1)

Počet svojich poslancov určí národný výbor so zreteľom na počet obyvateľov, na veľkosť svojho obvodu, na rozsah svojej pôsobnosti i so zreteľom na to, aby národný výbor tvoril pracovne schopný zbor. Pritom počet poslancov určí tak, aby

miestny národný výbor mal najmenej

9 poslancov v obciach do. 300 obyvateľov

11 poslancov v obciach do 6 000 obyvateľov

17 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov

25 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov

40 poslancov v obciach nad 5 000 obyvateľov;

b)	miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor mal najmenej

25 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov,

30 poslancov v obciach do 2 500 obyvateľov,

35 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov,

50 poslancov v obciach do 10 000 obyvateľov,

60 poslancov v obciach do 20 000 obyvateľov,

80 poslancov v obciach do 50 000 obyvateľov,

85 poslancov v obciach nad 50 000 obyvateľov;

c)	okresný národný výbor mal najmenej 60 poslancov v okresoch do 80 000 obyvateľov, 80 poslancov v okresoch s väčším počtom obyvateľov;
d)	krajský národný výbor mal najmenej 80 poslancov;
e)	mestský národný výbor v mestách, kde pôsobia obvodné národné výbory, mal najmenej 80 poslancov.

(2)

Obvodný národný výbor určí počet svojich poslancov podľa odseku 1 písm. b).

§ 14

(1)

Poslanec národného výboru sa podieľa na rokovaní a rozhodovaní národného výboru, zvlášť sa aktívne zúčastňuje na zasadaniach národného výboru a jeho orgánov, za člena ktorých bol zvolený. Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory a udržiava s nimi stále spojenie.

(2)

Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti, a to

a)	poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru v meste Košiciach a mestského národného výboru najmenej dvakrát ročne; -
b)	poslanec iného národného výboru, ako národného výboru uvedeného v písmene a), najmenej raz ročne.

§ 15

(1)

Poslanec národného výboru je oprávnený najmä

a)	predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;
b)	vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať bezodkladne a äk sa tak nemôže stáť, najneskôr do 30 dní;
c)	požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenia môže požadovať aj od vedúcich organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom; vysvetlenia sa musia dať bezodkladne;
d)	odporúčať vedúcim organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom opatrenia na odstránenie nedostatkov a v závažnejších prípadoch sa obrátiť na národný výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii alebo zariadeniu vhodné opatrenia na nápravu;
e)	požadovať od štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie a požadovať od nich informácie a vysvetlenia;
f)	zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach národného výboru nižšieho stupňa;
g)	zúčastňovať sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich sa na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií, prípadne postupovať sťažnosti, oznámenia a podnety občanov, ktoré sa mu odovzdali príslušným orgánom a organizáciám;
h)	požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej, arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie.

(2)

Štátne orgány a socialistické organizácie sú povinné

a)	poskytovať poslancovi pomoc prf plnení jeho úloh;
b)	zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslanca a informovať ho o ich vybavení najneskôr do 30 dní;
c)	informovať poslanca v čo najkratšom čase o vybavení sťažností, oznámení a podnetov občanov, ktoré im postúpil.

§ 16

(1)

Poslanec národného výboru je povinný najmä:

a)	aktívne pracovať medzi voličmi, radiť sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, ktoré bude národný výbor prerokúvať, uplatňovať oprávnené záujmy občanov v národnom výbore a oboznamovať ich s prácou národného výboru, predovšetkým s jeho závažnými opatreniami, s novými zákonmi, s opatreniami vlády a s uzneseniami Komunistickej strany Československa;
b)	podávať voličom správy o svojej práci v národnom výbore a o vybavení ich podnetov a pripomienok;
c)	udržiavať stály styk so spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v jeho obvode;
d)	uplatňovať vo všetkej svojej práci skúsenosti a podnety občanov;
e)	úzko spolupracovať s národnými výbormi nižších stupňov a uplatňovať ich podnety a skúsenosti v práci národného výboru.

(2)

Poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru a mestského národného výboru je povinný spolupracovať s občianskymi výbormi vo svojom volebnom obvode.

§ 17

(1)	Poslanec národného výboru nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru (člena družstva). Organizácia, ktorej je poslanec pracovníkom, je povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom potrebné pracovné volno; to platí aj o členoch komisií národných výborov, ktorí nie sú poslancami.
(2)	Poslancovi, ktorý je pre výkon funkcie uvolnený zo zamestnania, sa zachováva pracovný pomer. Namiesto mzdy (inej odmeny za prácu) dostane od národného výboru primeranú odmenu. Ostatní poslanci a členovia komisií, ktorí nie sú poslancami, dostanú od národného výboru náhradu ušlého zárobku; vláda ustanoví, v ktorých prípadoch môžu od národného výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie. Náhrada skutočných výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie, im patrí podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom pomere.
(3)	Podrobnejšiu úpravu odmien a náhrad ustanoví vláda.

Tretia hlava

PÔSOBNOSŤ NÁRODNÝCH VÝBOROV (§ 18-38)

Oddiel 1

Základné ustanovenia (§ 18-24a)

§ 18

Prvoradou úlohou národných výborov pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja je najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o tvorbu a ochranu životného prostredia, o zlepšovanie úrovne bývania a služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života, o výchovu mládeže, o utváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov. Národné výbory sa starajú o súladný rozvoj ich územného obvodu, o účelné hospodárenie s pracovnými silami, o zvyšovanie efektívnosti investičnej výstavby, o hospodárne využívanie prírodných, finančných a hmotných zdrojov a o dodržiavanie hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov.

§ 19

Národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu najmä na úseku

- utvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,

- oblastného plánovania,

- územného plánovania a stavebného poriadku,

- pracovných síl,

- ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,

- ochrany a využívania nerastného bohatstva,

- poľnohospodárstva,

- lesného a vodného hospodárstva,

- energetiky,

- hospodárenia s bytmi a s' nebytovými priestormi,

- financií a správy a ochrany národného majetku,

- zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu,

- služieb,

- dopravy a cestného hospodárstva,

- školstva,

- kultúry a informácií,

- zdravotníctva,

- sociálneho zabezpečenia,

- obrany štátu,

- ochrany verejného poriadku,

- požiarnej ochrany

- všeobecnej vnútornej správy.

§ 20

(1)

Národné výbory spravujú organizácie a zariadenia v odvetviach (úsekoch)

- školstva, najmä predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, školské výchovné zariadenia a školské účelové zariadenia,

- kultúry a ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,

- zdravotníctva, najmä ústavy národného zdravia,

- sociálneho zabezpečenia, najmä ústavy a iné zariadenia sociálnej starostlivosti,

- vnútornej správy, najmä archívy národných výborov a inšpekcie verejného poriadku,

- požiarnej ochrany, najmä verejné požiarne útvary.

(2)

V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1 sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády a národného výboru vyššieho stupňa a v otázkach ich odborného vedenia aj smernicami ministerstiev [ústredných orgánov štátnej správy) a národného , výboru vyššieho stupňa.

§ 21

Na plnenie svojich úloh môžu národné výbory zriaďovať a riadiť organizácie alebo zariadenia obstarávajúce

-verejnoprospešné služby (čistenie mesta a odvoz pevných domových odpadov, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami a pod.),

-správu a údržbu domového majetku,

-miestne stavebníctvo,

-miestne dopravné služby a verejnú osobnú a nákladnú automobilovú dopravu,

-výstavbu, údržbu a správu ciest a miestnych komunikácií,

-platené služby (pranie a čistenie, opravárske činností vrátane autoopravárstva, zhotovenie vecí na zákazku, osobné služby, ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreácie a cestovný ruch, pohrebníctvo a pod.),

-miestnu výrobu,

-zásobovanie tuhými palivami,

-obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,

-projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti,

-zber druhotných surovín,

-iné	špecializované činnosti (centralizovaná výroba pokrmov pre verejné a závodné stravovanie a pod.).

§ 22

(1)	nRiadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti, zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie potrieb obyvatelstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.
(2)	Hlavné úlohy hospodárskej organizácie riadenej národným výborom, zásady jej riadenia a vnútornej organizácie ustanoví štatút, ktorý podia zásad schválených vládou vydá národný výbor, ktorý organizáciu riadi; podrobnosti o vnútornej organizácii upraví organizačný poriadok, ktorý podia zásad ustanovených v štatúte vydá riaditel (vedúci) organizácie.
(3)	Národný výbor môže uložiť organizácii, ktorú, riadi, aby v rámci vymedzeného predmetu svojej činnosti vykonala určitú naliehavú prácu, ktorá je potrebná v dôležitom všeobecnom záujme.
(4)	Ak obstarávajú činnosť uvedenú v § 21 rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje sa na ne ustanovenie § 20 ods. 2.

§ 22a

Riaditel (vedúci) organizácie (zariadenia) zriadenej na plnenie úloh podia § 21 zodpovedá za jej činnosť rade národného výboru.

§ 22b

(1)

Miestne národné výbory, obvodné národné výbory a mestské národné výbory môžu udeľovať jednotlivým občanom povolenia na poskytovanie služieb. Rozsah služieb, ktoré môžu občania poskytovať na základe povolenia národného výboru, podmienky ich povoľovania, obsah žiadosti občana o udelenie povolenia, povinnosti občanov poskytujúcich služby a odnímanie udelených povolení upraví vláda nariadením.

(2)

Predaj tovaru občanmi upravujú osobitné predpisy.

§ 23

(1)

Národné výbory kontrolujú činnosť orgánov a organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom a činnosť národných výborov nižších stupňov, ich orgánov a nimi riadených a spravovaných organizácií. Ďalej kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a organizácie riadené a spravované národnými výbormi plnia svoje povinnosti podľa tohto zákona na zabezpečenie potrieb ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Kontrolujú tiež, ako uvedené organizácie plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej správy, a to v rozsahu pôsobnosti zverenej národnému výboru.

(2)

Národné výbory kontrolujú, ako ústredne riadené štátne, družstevné a ostatné organizácie plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi vzťahy k rozpočtom národných výborov.

§ 24

(1)

Národné výbory môžu

a)	zaujímať stanovisko k otázkam verejného záujmu a predkladať ho iným orgánom;
b)	udeľovať čestné občianstvo tibce (mesta), ceny národného výboru v rozsahu a za podmienok určených vládou a iné verejné uznania.

(2)

Ak nie je predpísané používanie štátneho znaku, môžu mestské (obvodné) národné výbory a nimi riadené a spravované organizácie používať mestský znak. Iné orgány a organizácie môžu používať mestský znak len so súhlasom príslušného národného výboru.

§ 24a

(1)	Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje územné obvody všeobecne záväzné nariadenia.
(2)	Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami národných výborov vyšších stupňov.
(3)	Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť vyhlásené. Vyhlásenie sa vykoná tak, že sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru vyvesí na jeho úradnej tabuli. Tento spôsob vyhlásenia je podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia národného výboru. Okrem toho sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru uverejní spôsobom v mieste obvyklým a všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov aj na úradných tabuliach miestnych národných výborov, obvodných národných výborov a mestských národných výborov.
(4)	Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť pätnástym dňom nasledujúcim po dni jeho vyhlásenia, ak, v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, môže národný výbor ustanoviť, že všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť už dňom vyhlásenia.
(5)	Všeobecne záväzné nariadenia národného výboru musia byť každému prístupné na národnom výbore, ktorý ich vydal. Na miestnych národných výboroch, obvodných národných výboroch a mestských národných výboroch musia byť prístupné aj všetky všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov, ktoré sa vzťahujú na ich územné obvody.

Oddiel 2

Pôsobnosť národných výborov jednotlivých stapfiov a druhov (§ 25-28)

Miestny národný výbor

§ 25

(1)

Miestny národný výbor výtvára podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov občanov, podmienky zdravého • spôsobu života a práce v obci, organizuje výstavbu obce, stará sa o jej zveľaďovanie a vzhľad, rozvíja kultúrny a spoločenský život a chráni verejný poriadok a práva občanov. Na všetkých úsekoch svojej práce vytvára podmienky pre efektívny a intenzívny rozvoj poľnohospodárstva!

(2)

Miestny národný výbor

a)	spravuje základnú školu, školské zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, miestnu ľudovú knižnicu a podľa miestnych podmienok ďalšie kultúrne zariadenia;
b)	spravuje miestne komunikácie a verejné osvetlenie a obstaráva podľa miestnych podmienok ďalšie verejnoprospešné alebo iné služby pre obyvateľstvo (§ 21), a to aj pre obyvateľstvo spádového územia;
c)	dáva súhlas k rozmiestneniu predajní, určuje, čas predaja a robí ďalšie opatrenia na zabezpe-čenie riadneho zásobovania obyvateľstva;
d)	vykonáva štátnu správu na ďalších vymedzených úsekoch, najmä na úseku evidencie obyvateľstva, vedenia matrík, požiarnej ochrany,výstavby, hospodárenia s bytmi a nebytovým priestormi, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a ochrany poľnohospodárskeho pôdneholesného fondu. xj § 23 až 28 zákona Slovenskej národnej rady C. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.

(3)

Ak iné štátne orgány robia opatrenia, ktoré sa dotýkajú záujmov obce, sú povinné si vyžiadať stanovisko miestneho národného výboru.

§ 25a

Miestny národný výbor v strediskovej obci okrem pôsobnosti, ktorá mu patrí podľa § 25,

zriaduje, riadi a zrušuje drobné prevádzkárne a podľa podmienok aj podnik služieb poskytujúci základné služby občanom a zariadenie alebo organizáciu správy a údržby domového majetku, ak je to vzhľadom na rozsah tohto majetku účelné;

vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja okresu, strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov a k rozpočtu okresného národného výboru; okresný národný výbor je povinný tieto návrhy prerokovať s miestnymi národnými výbormi v strediskových obciach a informovať ich o schválených koncepqlách, hospodárskych plánoch a rozpočte a o ich plnení;

vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov

1.	vyžaduje správy o ich činnosti týkajúcej sa životných podmienok obyvateľstva obce a úloh miestneho národného výboru pri zabezpečovaní rozvoja územného, obvodu,
2.	požaduje od organizácií vykonanie nápravy pri zistení nedostatkov v ich činnosti, ak bola porušená socialistická zákonnosť alebo celospoločenské záujmy a tým ohrozené oprávnené potreby alebo životné podmienky obyvateľstva obce; organizácie sú povinné oznámiť národnému výboru v lehote, ktorú im určil, ako a dokedy zabezpečia odstránenie nedostatkov,
3.	požaduje od organizácie uloženie kárneho opatrenia alebo iného postihu pracovníkovi zodpovednému za nedostatky, ktoré neboli odstránené v lehote oznámenej organizáciou národnému výboru,
4.	dáva súhlas na umiestnenie a začatie činnosti nových prevádzkární alebo zariadení a služieb a na rozšírenie, obmedzenie alebo zrušenie poskytovaných služieb a po prerokovaní s organizáciou a s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia určuje čas poskytovania služieb občanom,
5.	vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich prevádzkární a zariadení; pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch v činnosti prevádzkární alebo zariadení môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;

vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám

v bodoch 1 až 4,

1.	má oprávnenia uvedené v ustanovení písm.
2.	navrhuje okresnému národnému výboru pozastavenie výkonu uznesenia alebo iného opatrenia jednotného rolníckeho djuž-stva, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami jednotného roľníckeho družstva, so zmluvou o spolupráci alebo o zriadení spoločného poľnohospodárskeho podniku,
3.	vyjadruje sa k vydaniu povolenia jednotnému roľníckemu družstvu na vykonávanie pridruženej výroby na území strediskovej obce,
4.	navrhuje okresnému národnému výboru, aby požiadal o zvolanie mimoriadnej členskej schôdze (zboru zástupcov) jednotného roľníckeho družstva na prerokovanie závažných otázok dotýkajúcich sa záujmov strediskovej obce.

§ 26

Mestský národný výbor

(1)

Mestský národný výbor zabezpečuje plánovitý rozvoj mesta a zúčastňuje sa na riešení oblastných proporcií. Organizuje výstavbu mesta, vytvára podmienky zdravého spôsobu života a práce v meste, rozvíja kultúrnu a politickovýchovnú prácu a chráni verejný poriadok a práva občanov.

(2)

Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru (§ 25 ods. 2 a 3), môže podľa potreby zriaďovať, riadiť alebo spravovať organizácie a zariadenia potrebné na uspokojovanie potrieb občanov. Mestský národný výbor prvej kategórie zriaďuje, riadi alebo spravuje najmä organizácie obstarávajúce platené služby, verejnoprospešné služby a správu a údržbu domového majetku.

(3)

Mestský národný výbor vykonáva aj pôsobnosť, ktorá patrí miestnemu národnému výboru v strediskovej obci (§ 25a).

(4)

Mestský národný výbor ďalej

vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov

1.	zaujíma stanovisko k návrhom koncepcií rozvoja a hospodárskych plánov organizácií poskytujúcich služby,
2.	vydáva súhlas na umiestnenie organizácií alebo ich častí (závodu, prevádzkárne a pod.) -na území mesta,
3.	posudzuje programy sociálneho rozvoja organizácií z hľadiska ich nadväznosti na hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj mesta a zaujíma k nim stanovisko;

vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám

1.	má oprávnenia uvedené v ustanovení písmena a) v bodoch 2 a 3,
2.	zaujíma stanovisko k zámerom, koncepciám a iným opatreniam organizácií, pokiaľsa. týkajú rozvoja a výstavby mesta a potrieb občanov,
3.	vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich závodov a prevádzkární organizácií poskytujúcich služby obyvatelstvu; pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch v činnosti závodov a prevádzkární môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;

vyjadruje sa k návrhom záväzných stanovísk, ktoré vydávajú príslušné orgány štátnej správy k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, najmä z hľadiska nárokov na prírodné zdroje a bytovú výstavbu, vplyvu na tvorbu a ochranu životného prostredia.-'ako aj k návrhom na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob, prípadne dáva na takéto zrušenie podnety.

(5)

Mestský národný výbor prvej kategórie vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov.

(6)

Mestský národný výbor prvej kategórie a mestský národný výbor druhej kategórie vykonáva v prípadoch ustanovených zákonom aj pôsobnosť, ktorá inak patrí okresnému národnému výboru.

§ 26a

Národný výbor mesta Košíc a obvodné národné výbory v Košiciach majú pôsobnosť mestského i okresného národného výboru. Rozdelenie pôsobnosti medzi Národným výborom mesta Košíc a obvodnými národnými výbormi vykoná Národný výbor mesta Košíc vo svojom štatúte. Národný výbor mesta Košíc môže po dohode s obvodnými národnými výbormi určiť na svojom plenárnom zasadaní, že niektoré úlohy patriace do pôsobnosti obvodných národných výborov bude z dôyodu účelnosti alebo z iného dôležitého dôvodu plniť niektorý obvodný národný výbor aj v územných obvodoch ostatných obvodných národných výborov.

§ 27

Okresný národný výbor

(1)	Okresný národný výbor riadi národné výbory nižšieho stupňa. Pomáha im v ich práci, najmä pre ne organizuje odbornú a poradenskú činnosť, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami, radí sa s nimi, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny. Vykonáva periodické revízie hospodárenia národných výborov nižších stupňov, ako aj organizácií a zariadení riadených a spravovaných týmito národnými výbormi.
(2)	Okresný národný výbor vykonáva štátnu správu na všetkých úsekoch uvedených v § 19.
(3)	Okresný národný výbor spolupracuje s krajským národným výborom pri vypracúvaní koncepcií rozvoja okresu a vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja kraja, strednodobých a. vykonávacích hospodárskych plánov a rozpočtov krajského národného výboru; krajský národný výbor prerokúva tieto návrhy s okresnými národnými výbormi a informuje ich o schválených koncepciách, hospodárskych plánoch, o rozpočte a o ich plnení.
(4)	Okresný národný výbor vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov a spolupracuje s krajským národným výborom pri vypracúvaní záväzných stanovísk k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, pri ktorých tieto stanoviská vydáva krajský národný'výbor; ďalej spolupracuje s krajským národným výborom pri zrušovaní zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob.
(5)	Okresný národný výbor riadi alebo spravuje okresnú správu ciest, okresný ústav národného zdravia, zariadenia sociálneho zabezpečenia, ďalej školy a školské zariadenia, kultúrne a kultúrnový-chovné organizácie a zariadenia v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Môže riadiť aj organizácie obstarávajúce niektoré z činností uvedených v § 21, ak slúžia pre uspokojovanie potrieb viacerých obcí a ak ich možno na tomto stupni účelnejšie riadiť. Vykonáva periodické revízie hospodárenia organizácií a zariadení ním riadených a spravovaných.

§ 28

Krajský národný výbor

(1)	Krajský národný výbor zabezpečuje proporcionálny rozvoj hospodárstva a kultúrnej, zdravotníckej a sociálnej výstavby v kraji; za tým účelom vypracúva návrhy hospodárskych plánov a návrhy oblastných plánov, v rámci ktorých usmerňuje správne proporcie v rozvoji kraja. Zúčastňuje sa na ďalších prácach na príprave štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva, úzko spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a predkladá im iniciatívne návrhy na riešenie otázok dotýkajúcich sa rozvoja kraja.
(2)	Krajský národný výbor navrhuje príslušným orgánom zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob a jeho zaradenie do plánu, určuje spolu s príslušným orgánom podmienky na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob a požaduje od príslušných orgánov uplatnenie postihu voči organizácii, ktorá tieto podmienky neplní; vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov.
(3)	Krajský národný výbor riadi okresné národné výbory, pomáha Im a radí sa s nimi, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny a vykonáva periodické revízie ich hospodárenia.
(4)	Pri výkone štátnej správy sa krajský národný výbor zameriava predovšetkým na určenie základných úloh, riešenie koncepčných otázok a na dozor nad plnením zákonov a smerníc ústredných orgánov.
(5)	Krajský národný výbor môže riadiť hospodárske organizácie a spravovať rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré slúžiä uspokojovaniu potrieb viacerých okresov alebo krajov, ak riadenie alebo správa je na tomto stupni účelnejšia; ďalej môže riadiť alebo spravovať organizácie poskytujúce zvlášť špecializované služby. Vykonáva periodické revízie hospodárenia organizácií ním riadených a spravovaných.

Oddiel 3

Plán, rozpočet a správa majetku (§ 29-37)

§ 29

Národný výbor zostavuje a schvaluje

a)	strednodobý hospodársky plán,
b)	vykonávací hospodársky plán,
c)	strednodobý rozpočtový výhlad,
d)	rozpočet.

§ 30

(1)	Pri spracovaní svojho hospodárskeho plánu krajský národný výbor vychádza z úloh a prostriedkov určených v štátnom pléne rozvoja národného hospodárstva a v štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny rozpočet"), ako aj z vlastného dlhodobého výhľadu opretého o technicko-ekonomlcké koncepcie a štúdie. Krajským národným výborom sú v strednodobom a vykonávacom štátnom pláne určené záväzné úlohy iba v nevyhnutnom rozsahu; v štátnom rozpočte sú určené finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov (súhrnný finančný vzťah a účelové subvencie), prípadne ďalšie záväzné limity.
(2)	V rámci záväzných úloh a limitov určených štátnym plánom a na podklade finančných vzťahov k rozpočtom národných výborov určených štátnym rozpočtom určí krajský a okresný národný výbor národným výborom nižších stupňov záväzné úlohy a limity, prípadne rozširuje ich okruh a upravuje finančné vzťahy k ich rozpočtom; na ich podklade vypracujú národné výbory všetkých stupňov svoje hospodárske plány a rozpočty.
(3)	Na zabezpečenie hlavných cieľov komplexného rozvoja miest, v ktorých pôsobia mestské národné výbory prvej kategórie, krajské národné výbory určujú pre tieto mestské národné výbory záväzné úlohy a v rámci finančných vzťahov k rozpočtom okresných národných výborov záväzné limity, najmä v oblasti Investícií. V prípadoch určených vládou určujú krajské národné výbory tieto záväzné úlohy a záväzné limity aj pre mestské národné výbory druhej kategórie.

§ 31

(1)	Rozpočet národného výboru obsahuje v ustanovenom členení príjmy a výdavky národného výboru a jeho rozpočtových organizácií vrátane finančných vzťahov k jeho hospodárskym a príspevkovým organizáciám.
(2)	Rozpočet musí byť vyrovnaný.
(3)	Miestne a mestské národné výbory prerokúvajú svoje rozpočty s občanmi.

§ 32

(1)

Príjmy národného výboru tvoria najmä '

a)	príjmy z hospodárstva národného výboru, predovšetkým príjmy od hospodárskych organizácií ním riadených;
b)	výnosy daní a poplatkov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;
c)	dotácie a subvencie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa;
d)	ostatné príjmy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;
e)	dobrovoľné príspevky od iných národných výborov, štátnych, družstevných a spoločenských organizácií; ,
f)	úvery.

(2)

Príjmy národného výboru nie sú účelové, s výnimkou účelových subvencií zo štátneho rozpočtu a príjmov, ktorých účelovosť je ustanovená právnymi predpismi alebo orgánom, ktorý ich poskytuje.

§ 33

(1)	Národný výbor musí v rozpočte zabezpečiť krytie všetkých svojich záväzkov, ktoré prevzal, zá väzkov vyplývajúcich z plnenia zákonných povinností, prípadne aj odvody do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne do štátneho rozpočtu.
(2)	Ak národný výbor nedosahuje rozpočtom predpokladané príjmy, musí v zodpovedajúcom rozsahu obmedziť výdavky; pritom však musí zabezpečiť výdavky na krytie prevzatých záväzkov a výdavky na plnenie zákonných povinností.

§ 34

Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov zo svojho hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby.

§ 35

Národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh.

§ 36

Národný majetok, ktorý spravuje hospodárska organizácia riadená národným výborom, alebo ná rodný majetok, ktorý národný výbor spravuje a využíva na niektorý ž účelov uvedených v § 21, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do správy inej organizácie, ktorá nie je tomuto národnému výboru podriadená, vtedy, ak vznikne pochybnosť o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať, alebo ak ide o nehnuteľný majetok, ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.

§ 37

zrušen

Oddiel 4

Samostatná pôsobnosť národného výboru (§ 38)

§ 38

V otázkach starostlivosti o zlepšovanie životného prostredia, úrovne bývania a uspokojovania ďalších potrieb občanov rôznymi službami, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života a o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie, ďalej v otázkach zriaďovania a riadenia svojich hospodárskych organizácií (•§ 21 a 22), v otázkach správy majetku (§ 35 a 36) a združovania prostriedkov a činností (§ 6b), určenia hospodárskeho plánu a rozpočtu a hospodárenia podľa neho (§ 29 až 33) a v otázkach zriaďovania a správy svojich fondov (§ 34) vykonávajú národné výbory svoju pôsobnosť samostatne spravujúc sa len zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády.

Štvrtá hlava

NÁRODNÝ VÝBOR A JEHO ORGÁNY (§ 39-52)

Oddiel 1

Právomoc plenárneho zasadania národného výboru (§ 39-45)

§ 39

(1)

Národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a. potreby obývatelstva. Zriaduje si výkonné a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí výsledky ich práce. Všetky orgány národného výboru sú mu za svoju činnosť zodpovedné.

(2)

Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené

a)	schvaľovať dlhodobé koncepcie rozvoja územ-ného obvodu národného výboru; ak ide o krajský národný výbor, schvaľovať aj návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;
b)	schvaľovať strednodobé a vykonávacie hospo* dárske plány národného výboru a hodnotiťich plnenie; určiť čolkové vzťahy k plánu a rozpočtu národných výborov nižších stupňov;
c)	schvaľovať volebné programy Národného frontu, kontrolovať ich plnenie a hodnotiť výsledky socialistickej súťaže organizovanej národnými výbormi;
d)	schvaľovať územné plány a prerokúvať dlhodobé koncepcie a návrhy strednodobých plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby; ak Ide o krajský národný výbor, prerokúvať tiež dlhodobé koncepcie rozvoja lesného hospodárstva;
e)	schvaľovať plány rozvoja kultúry, ročné plány kultúrnovýchovnej činnosti a prerokúvať návrhy strednodobých plánov rozvoja -telesnej výchovy a športu;
f)	schvaľovať rozpočet a záverečný účet národného výboru;
g)	ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať vybrané významné investičné zámery, prijímať k nim stanoviská a určovať podmienky na ich realizáciu podľa osobitných predpisov;
h)	schvaľovať základné smery združovania prostriedkov a činností;
ch)	zriaďovať, zlučovať a zrušovať hospodárske, rozpočtové a iné organizácie a zariadenia národného výboru; ak ide o hospodárske organizácie, určiť im aj predmet činnosti a schvaľovať ich štatúty;
i)	rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto zmien;
j)	určiť počet poslancov národného výboru, určiť počet a hranice volebných obvodov;
k)	zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu práce medzfhimi; 1) voliť predsedu, podpredsedov a tajomníka národného výboru, ďalších členov rady, ďalej predsedov, tajomníkov a ďalších členov komisií národného výboru, ako aj odvolávať ich z funkcie;
m)	voliť predsedu, podpredsedu a ďalších členov výboru ľudovej kontroly národného výboru a odvolávať ich-z funkcie, ako aj schvaľovať plán činnosti tohto výboru; prerokúvať výsledky dôležitých kontrol a návrhy na opatrenia;
n)	ustanovovať vedúcich odborov národného výboru a hygienika a odvolávať ich z funkcie, a to po vyjadrení národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o vedúceho odboru krajského národného výboru alebo krajského hygienika, po vyjadrení príslušného ministerstva (ústredného orgánu štátnej správy);
o)	uznášať sa na všeobecne záväzných nariade: niach národného výboru a prerokúvaj: rozbory účinnosti všeobecne záväzných nariadení národného výboru, ako aj rozbory zákonne*!! a účinnosti všeobecne záväzných nariadení národných výborov nižšxh stupňov;
p)	schvaľovať rokovací poriadok plenárneho zasadania, rady, výboru ľudovej kontroly, komisií, ako aj organizačný poriadok národného výboru; riadi sa pritom vzorovým rokovacím poriadkom a vzorovým organizačným poriadkom, ktoré vydá vláda;
r)	rozhodovať o prijatí pôžičky alebo úveru;
s)	ak ide o okresný národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu okresného súdu;
t)	ak ide o krajský národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu krajského súdu;
u)	prerokúvať správy o stave socialistickej zákonnosti a ochrane verejného poriadku, ktoré mu predkladajú súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti a správy iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, o ich činnosti týkajúcej sa záujmov a potrieb občanov;
v)	uznášať sa o prenesení pôsobnosti národného výboru na národné výbory nižších stupňov podľa osobitných predpisov;
x)	hodnotiť úroveň služieb poskytovaných obyvateľstvu a tvorbu a ochranu životného prostredia;
y)	hodnotiť úroveň vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov došlých národnému výboru, organizáciám a "zariadeniam riadeným alebo spravovaným národným výborom;
z)	udeľovať čestné občianstvo obce (mesta) a iné verejné uznania, ako aj udeľovať ceny národného výboru.

(3)

Plenárne zasadanie národného výboru si môže vyhradiť rozhodnutie v akejkoľvek ďalšej otázke, ktorá patrí do pôsobnosti jeho orgánov.

§ 40

Miestny a mestský národný výbor môže rozhodnúť, že niektorú základnú otázku života obce alebo mesta pred tým, než k tejto otázke prijme uznesenie, predloží na prerokovanie občanom; urobí tak najmä vtedy, ak ide o územný plán obce, o zlúčenie obcí alebo o iné závažné územné zmeny.

§ 41

Okresný a krajský národný výbor zvoláva na posúdenie niektorých dôležitých otázok týkajúcich sa činnosti národných výborov konferencie národných výborov nižších stupňov.

Oddiel 2 Rokovanie plenárneho zasadania národného výboru

§ 42

(1)	Krajské a okresné národné výbory sa schádzajú najmenej štyrikrát, mestské a miestne národné výbory najmenej šesťkrát do roka na riadne zasadanie.
(2)	Zasadanie národného výboru zvoláva predseda národného výboru na základe uznesenia rady. Ak o to požiada aspoň štvrtina poslancov alebo národný výbor vyššieho stupňa alebo jeho rada, prípadne vláda, je predseda národného výboru povinný zyolať národný výbor na mimoriadne zasadanie, a to tak, aby sa zasadanie konalo najneskôr do 14 dní.
(3)	Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami a poslancami; pritom úzko spolupracuje s národnými výbormi nižších stupňov, orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, štátnymi orgánmi a organizáciami, ktorých činnosti sa týka vec, ktorá sa má na plenárnom zasadaní prerokovať. Návrhy môžu predkladať rada, komisie alebo jednotliví poslanci. Národný výbor si na preverenie predložených návrhov môže vyžadovať stanoviská, najmä svojho výboru ľudovej kontroly, prípadne pracovných skupín poslancov a ďalších občanov, ďalej odborné posudky a vyjadrenia. S otázkami, ktoré budú predmetom rokovania plenárneho zasadania, musia byť poslanci včas oboznámení.

§ 43

(1)	Plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe.
(2)	Ak o slovo požiada poslanec národného výboru vyššieho stupňa, poslanec Slovenskej národnej rady alebo poslanec Federálneho zhromaždenia, prípadne zástupca vlády, musí sa mu udeliť. Slovo sa môže udeliť aj občanovi, ktorý nie je poslancom.

§ 44

Pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

§ 45

(1)	Plenárne zasadanie národného výboru vedie "jeho predseda. Predseda spolu s tajomníkom podpisuje všeobecne záväzné nariadenia národného výboru a iné jeho uznesenia. Predseda národného výboru zastupuje národný výbor navonok. Predsedu zastupuje podpredseda národného výboru alebo iný člen rady poverený národným výborom.
(2)	Olohy predsedu Národného výboru mesta Košíc plní primátor mesta Košíc a úlohy podpredsedov tohto národného výboru plnia námestníci primátora. Primátor ako predstaviteľ mesta má právo používať primátorské insignie.

Oddiel 3

Rada (§ 46-52)

§ 46

(1)

Rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou pôsobnosťou. Organizuje a zjejlnočuje plnenie úloh národného výboru na všetkých _úsekoch. Rozhoduje najmä o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej správy.

(2)

Rada národného výboru najmä

a)	rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení národného výboru, rád národných výborov vyšších stupňov a z uznesení vlády; prerokúva a rieši iniciatívne návrhy komisií, poslancov, odborov a národných výborov nižších stupňov a ich rád; organizuje práce na príprave plánu a rozpočtu národného výboru a prerokúva ich návrhy;
b)	hodnotí výsledky činnosti organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom, vymenúva a odvoláva ich vedúcich, určuje ich plat a zásady ich hmotnej zainteresovanosti; vymenúva a odvoláva aj hlavných kontrolórov týchto organizácií;
c)	pripravuje návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;
d)	koordinuje prípravu záväzných stanovísk pripravovaných orgánmi národného výboru;
e)	navrhuje a koordinuje prípravu združovania prostriedkov a činností;
f)	ak Ide o radu krajského národného výboru, navrhuje zrušenie neefektívnych a zastaraných prevádzkární a neperspektívnych výrob a podia potreby určuje podmienky ich zrušenia;
g)	určuje po dohode s ústredne riadenými hospodárskymi a družstevnými organizáciami podiel 'týchto organizácií na komplexnom ekonomickom a sociálnom rozvoji územného obvodu;
h)	riadi a zjednocuje činnosť komisií národného výboru a utvára podmienky pre ich prácu; zabezpečuje a kontroluje prerokúvanie a riešenie ich návrhov, podnetov a pripomienok;
ch)	utvára priaznivé podmienky pre účinnú prácu poslancov národného výboru;
i)	riadi činnosť odborov národného výboru, ukladá im úlohy, dozerá na ich plnenie a dbá o racionalizáciu činnosti odborov; určuje pracovnúnáplň odborov, ich vnútornú organizáciu apočty pracovníkov; určuje zásadné úlohy v kádrvej práci, stará sa o rast kvalifikácie, pracovníkov odborov a určuje plat vedúcim odborov;
j)	kontroluje, a hodnotí výkon štátnej správy orgánmi národného výboru a orgánmi národných výborov nižších stupňov;

riadi riaditeľov (vedúcich) organizácií (zariadení) obstarávajúcich činnosti uvedené v § 21.

(3)

Rada národného výboru môže v nevyhnutných a neodkladných prípadoch vydať všeobecne záväzné nariadenie. Také nariadenie však stratíplatnosť, ak nebude schválené na najbližšom zasadnutí národného výboru.

§ 47

(1)	Rada je podriadená a zodpovedná plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré môže radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať. Rada podáva na každom riadnom plenárnom zasadaní národného výboru správu o svojej činnosti.
(2)	Rada národného výboru vyššieho stupňa usmerňuje a riadi činnosť rád národných výborov nižších stupňov a pomáha im pri plnení úloh.

§ 48

(1)

Rada miestneho alebo mestského národného výboru má v obciach alebo v mestách s počtom

do 600 obyvateľov 5-7 členov,

od 600 do 1 500 obyvateľov 7-9 členov,

od 1 500 do 5 000 obyvateľov 9-11 členov,

od 5 000 do 10 000 obyvateľov 10-13 členov,

od 10 000 do 20 000 obyvateľov 11-14 členov,

nad 20 000 obyvateľov 12-15 členov.

(2)

Rada okresného národného výboru má dvanásť až pätnásť členov.

(3)

Rada krajského národného výboru má pätnásť až osemnásť členov.

§ 49

(1)	Radu národného výboru tvorí predseda, podpredsedovia, tajomník národného výboru a ďalšíčlenovia volení národným výborom z poslancov nacelé volebné obdobie.
(2)	Rada zotrváva vo svojej funkcii aj po uply-nutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolený národný výbor nezvolí radu.

§ 50

Rada rozhoduje vždy v zbore, schádza sa na schôdze podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých svojich členov.

§ 50a

Predseda, podpredsedovia a tajomník národného výboru plnia úlohy koordinačnej a kontrolnej povahy, ktorými ich poverí rada národného výboru a ktoré nevyžadujú kolektívne rozhodovanie.

§ 51

(1)	Predseda vedie schôdze rady a spolu s tajomníkom podpisuje jej uznesenia; medzi schôdzami rady koordinuje činnosť podpredsedov a tajomníka národného výboru.
(2)	Predseda je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia rady, ak predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadnutiu národného výboru.

§ 52

(1)	Tajomník národného výboru riadi prípravu plánu činnosti národného výboru a jeho rady a koordinuje prípravu plánov činnosti jeho komisií a aktívov; dbá tiež o účelnú organizáciu práce odborov a pomocných útvarov a o plynulý chod ich práce.
(2)	V rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom národného výboru plní tajomník úlohy vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov národného výboru, s výnimkou pracovníkov aparátu výboru ľudovej kontroly.

Oddiel 4

Komisie a správne komisie (§ 53-57)

§ 53

Národný výbor zriaďuje pre úseky svojej práce komisie, a to s prihliadnutím na rozsah svojich úloh.

§ 54

(1)	Komisie sa ako iniciatívne orgány zaoberajú otázkami rozvoja na svojom úseku a predkladajú svoje návrhy národnému výboru alebo jeho rade. Vychádzajú pritom zo znalostí miestnych podmienok, potrieb a záujmov občanov.
(2)	Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia. Dozerajú aj nä prácu odborov a správnych komisií, najmä na dodržiavanie socialistickej zákonnosti pri výkone štátnej správy a na včasnosť a kvalitu vybavovania vecí občanov; ak zistia nedostatky v práci odborov, správnych komisií alebo v činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, požadujú ich odstránenie. Ak sa nedosiahne náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú a kontrolujú, ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho pôsobnosť a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady. Pri svojej kontrolnej činnosti sa komisie opierajú o poznatky občanov a spolupracujú s nimi.
(3)	Komisie ako výkonné orgány robia opatrenia uvedené v § 38 a ďalšie opatrenia v otázkach, ktoré im zverilo plenárne zasadanie národného výboru. Nemôžu robiť opatrenia vo veciach, ktoré sú vyhradené plenárnemu zasadaniu národného výboru (§ 39) alebo jeho rade (§ 46). Komisie miestneho a mestského národného výboru, ktorý nezriaďuje odbory, plnia aj úlohy odborov.

§ 55

(1)	Národný výbor volí členov komisie z poslancov a ďalších občanov, predovšetkým z tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Väčšina členov komisie musí byť poslancami.
(2)	Predsedom komisie je poslanec národného výboru. Riadi a organizuje prácu komisie a dbá o plnenie jej uznesení. Je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia komisie, ak predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom predloží rade na jej najbližšej schôdzi.
(3)	Komisia sa schádza podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých členov.

§ 56

(1)	Komisia národného výboru nižšieho stupňa nie je podriadená komisii národného výboru vyššieho stupňa.
(2)	Pre vzťah komisií národného výboru k orgánom národného výboru vyššieho stupňa vo veciach správneho konania platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

§ 57

(1)	V prípadoch ustanovených "zákonom zriaďuje národný výbor správne komisie, ktorým patrí rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií, prípadne plniť ďalšie úlohy na úsekoch, pre ktoré sú zriadené.
(2)	Národný výbor volí členov správnej komisie z radov svojich poslancov a ďalších občanov, predovšetkým tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Predsedom správnej komisie je poslanec národného výboru; riadi a organizuje prácu správnej komisie a dbá o plnenie jej uznesení.
(3)	Správna komisia sa uznáša väčšinou hlasov všetkých svojich členov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)	Správne komisie riadi rada a sú podriadené aj príslušnej správnej komisii národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o správnu komisiu krajského národného výboru, je podriadená príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

Oddiel 5

Výbory ľudovej kontroly národných výborov (§ 58-60)

§ 58

Krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory a miestne národné výbory v strediskových obciach zriaďujú výbory ľudovej kontroly; po prerokovaní s výborom ľudovej kontroly príslušného okresného národného výboru ich môžu zriadiť aj ostatné miestne národné výbory.

§ 59

(1)

Výbor ľudovej kontroly národného výboru pozostáva z predsedu, podpredsedu a ďalších členov, ktorých volí a odvoláva plenárne zasadanie národného výboru z poslancov národného výboru a ďalších občanov. K voľbe a odvolaniu podpredse-

du, ak nie je poslancom národného výboru, je potrebné vyjadrenie výboru ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa a ak ide o podpredsedu výboru ľudovej kontroly krajského národného výboru, vyjadrenie Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky. Členstvo vo výbore ľudovej kontroly národného výboru je nezlučiteľné s funkciou predsedu, podpredsedu, tajomníka, predsedu komisie a vedúceho odboru príslušného národného výboru, národného výboru nižšieho stupňa alebo s funkciou vedúceho organizácie riadenej alebo spravovanej príslušným národným výborom.

(2)

Predsedom výboru ľudovej kontroly národného výboru je poslanec národného výboru; má právo sa zúčastňovať ňa schôdzach rady s poradným hlasom. Predsedu výboru ľudovej kontroly zastupuje podpredseda.

(3)

Odborné práce pre výbory ľudovej kontrolynárodných výborov obstaráva aparát. Počty pracovníkov aparátu a náklady na ne určuje plenárnezasadanie národného výboru na návrh výboruudovej kontroly, a to aj s prihliadnutím na úlohy, ktorévýbory ľudovej kontroly národných výborov plniana základe osobitných predpisov.

§ 60

(1)

Výbor ľudovej kontroly národného výboru sa schádza podľa potreby. Na svojich schôdzach rozhoduje o zásadných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru. Výbor sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Uznesenia výboru ľudovej kontroly vydáva jeho predseda. Predseda výboru ľudovej kontroly národného výboru je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia výboru, ak má za to, že uznesenie odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru; vec predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadaniu národného výboru.

(2)

O ostatných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru ľudovej kontroly národného výboru rozhoduje predseda, podpredseda, prípadne další poverení členovia a pracovníci výboru v rozsahu im zverenej právomoci. ,

Oddiel 6

Odbory (§ 61-63b)

§ 61

(1)	Národné výbory zriadujú pre jednotlivé odvetvia (úséky) svojej pôsobnosti odbory.
(2)	Namiesto odboru môže národný výbor zriadiť ako svoj orgán iný útvar; o tomto útvare platia ustanovenia o odboroch.
(3)	Vláda nariadením ustanoví, ktoré odbory alebo iné útvary národné výbory zriaďujú.

§ 62

Odbory v odvetviach a na úsekoch, pre ktoré sú zriadené,

a)	.vykonávajú štátnu správu s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií;
b)	vedú po odbornej stránke organizácie a zariadenia riadené alebo spravované národným výborom;
c)	spracúvajú odborné podklady na rokovanie národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií a zabezpečujú plnenie uznesení národného výboru a jeho orgánov.

§ 63

(1)	Odbor riadi rada národného výboru; odbor zodpovedá rade za všetku svoju činnosť. Vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38, je podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o odbor krajského národného výboru, aj príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.
(2)	Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.
(3)	Odbory informujú poslancov o svojej činnosti i o poznatkoch z činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom.
(4)	Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.

§ 63a

Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom predpoklady pre výkon funkcií, ktoré vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť. Vymedzí najmä obsah odbornej spôsobilosti, spôsob jej overovania a formy ďalšieho zdokonaľovania, ak nie sú ustanovené osobitnými predpismi.

§ 63b

Osobitné orgány

V prípadoch ustanovených zákonom zriaďujú národné výbory na výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) osobitné orgány; zákon ustanoví aj postavenie a pôsobnosť týchto orgánov.

Oddiel 7

Občianske výbory a iné aktívy národného výboru (§ 64-65)

§ 64

(1)	Mestské národné výbory a obvodné národné výbory, ako aj miestne národné výbory v strediskových obciach zriaďujú občianske výbory. Miestne národné výbory v ostatných obciach môžu zriaďovať občianske výbory, ak to vyžaduje rozľahlosť územia a osobitné podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Občania volia členov občianskych výborov na verejných zhromaždeniach na obdobie päť rokov.
(2)	Poslaním občianskych výborov je umožniť občanom uplatňovať Ich potreby a záujmy v činnosti národného výboru a organizovať ich účasť na riešení verejných vecí, najmä pri zveľaďovaní obce (mesta), udržiavaní a ochrane bytového majetku, upevňovaní verejného poriadku a socialistického spolužitia. Občianske výbory sa podieľajú aj na tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.
(3)	Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých svojich úloh, ak nejde o rozhodnutie vo yeciach štátnej správy. Poverovať občianske výbory plnením úloh môže iba plenárne zasadanie národného výboru alebo jeho rada.
(4)	Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru a pomáhajú im v ich činnosti vo volebných obvodoch.
(5)	Občianske výbory sa môžu obracať na radu a ostatné orgány národného výboru a na organizácie riadené alebo spravované národným výborom so svojimi návrhmi, podnetmi a dotazmi; tieto- orgány a organizácie sú povinné sa zaoberať návrhmi, podnetmi a dotazmi občianskych výborov a informovať ich o spôsobe vybavenia.

§ 65

(1)	Pre účasť občanov na spoločensky prospešnej práci, pre hlbšie poznávanie ich potrieb a záujmov a pre riešenie otázok vyžadujúcich všestranné posúdenie zriaďuje si národný výbor a jeho Orgány poradné zbory, pracovné komisie a iné svoje aktívy.
(2)	Národné výbory dbajú o to, aby nimi spravované alebo riadené organizácie a zariadenia vytvárali svoje aktívy pre účasť občanov na svojej práci.

Piata hlava

RIADENIE NÁRODNÝCH VÝBOROVAICH ORGÁNOV (§ 66-78)

Oddiel 1

Vzťahy národného výboru k ústredným orgánom a k národným výborom vyššieho stupňa (§ 66-71)

§ 66

(1)	Stupne a druhy národných výborov, ako aj Ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu upravuje v medziach ústavných zákonov Slovenská národná rada zákonom.
(2)	Slovenská národná rada usmerňuje činnosť národných výborov na plnenie kľúčových úloh. Zovšeobecňuje skúsenosti národných výborov, hodnotí účinnosť foriem a metód ich práce, pôsobí na uplatňovanie demokratických princípov v ich činnosti a uznáša sa na opatreniach na zlepšenie ich výstavby a práce.
(3)	Slovenská národná rada umožňuje národným výborom účasť na prerokúvaní návrhov zákonov a uznesení Slovenskej národnej rady k otázkam činnosti národných výborov a na kontrole pôsobenia zákonov. Národné výbory sa môžu obracať priamo na Slovenskú národnú radu s iniciatívnymi podnetmi.

§ 67

(1)

Vláda riadi a kontroluje prácu národných výborov a vytvára vhodné podmienky pre ich činnosť. *

(2)

Vláda najmä

a)	zjednocuje činnosť ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom;
b)	zabezpečuje realizáciu jednotnej štátnej politiky v otázkach komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov;
c)	určuje plánom a rozpočtom krajským'národným výborom úlohy a prostriedky, určuje sy-stemizáciu aparátu národných výborov a pôčty pracovníkov súhrnne za všetky odvetvia riadené národnými výbormip
d)	môže určiť krajským národným výborom záväzné úlohy a limity, ako aj orientačné ukazovatele na zabezpečenie súladu medzi rozvojom ústredne riadených odvetví a hospodárstvom národných výborov;
e)	rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa výkonu štátnej správy v pôsobnosti národných výborov;
f)	rieši sporné otázky, ktoré sa pri rozpracúvaní a uskutočňovaní celoštátnej politiky vyskytnú medzi krajskými národnými výbormi a ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy) a medzi krajskými národnými výbormi navzájom;
g)	kontroluje, ako národné výbory plnia úlohy a hodnotí výsledky ich činnosti;
h)	prerokúva zásadné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých krajov.

(3)

Vláda podáva Slovenskej národnej rade správy o činnosti národných výborov, o stave plnenia úloh v ich pôsobnosti a o opatreniach prijatých vládou pri riadení národných výborov.

§ 67a

Na zabezpečenie riadiacej a kontrolnej úlohy vlády vo vzťahu k národným výborom

ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) predkladajú vláde

1.	návrhy koncepcií rozvoja odvetví (úsekov) riadených a spravovaných národnými výbormi,
2.	návrhy vo veciach, ktoré patria do samostatnej pôsobnosti národných výborov, ak nie sú zákonom splnomocnené na ich úpravu všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 3a);

ministerstvo vnútra

1.	organizuje jednotný postup ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) pri príprave návrhov na rokovanie vlády a pri plnení opatrení prijatých vládou v otázkach týkajúcich sa národných výborov, .
2.	koordinuje vydávanie smerníc ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy), ktoré sa týkajú národných výborov a nimi riadených alebo spravovaných organizácií,
3.	koordinuje prípravu podkladov na kontrolnú činnosť vlády z hľadiska dodržiavania právnych predpisov a plnenia uznesení vlády v činnosti národných výborov, ako a] v činnosti ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom,
4.	zabezpečuje v spolupráci s ostatnými ministerstvami (ústrednými orgánmi štátne] správy] utváranie podmienok pre zvyšovanie politickej a odbornej úrovne pracovníkov národných výborov,
5.	vykonáva rozbor činnosti národných výborov, organizuje výmenu skúseností z ich práce a usmerňuje a vyhodnocuje súťaže národných výborov,
6.	usmerňuje organizovanie informačného systému národných výborov.

§ 68

(1)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov a smerníc, kontrolujú výkon štátnej správy a dodržiavanie socialistickej zákonnosti, zovšeobecňujú získané poznatky z tejto činnosti národných výborov a robia opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(2)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia (úseky) riadené alebo spravované národnými výbormi, dalej

a)	riadia po odbornej stránke1 činnosť národných výborov na základe vládou schválených koncepcií rozvoja odvetví (úsekov);
b)	zabezpečujú odborné vedenie rozpočtových a príspevkových organizácií a zariadení národných výborov;
c)	podieľajú sa na príprave návrhov strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov a rozpočtov krajských národných výborov;
d)	zabezpečujú jednotný postup pri používaní právnych predpisov v činnosti národných výborov;
e)	, pomáhajú po odbornej stránke národným výborom a organizáciám nimi riadeným alebo spravovaným zabezpečovať úlohy a zdokonaľovať metódy činnosti;
f)	usmerňujú vedecko-technický rozvoj a racionalizáciu riadiacich a správnych činností;
g)	starajú sa o výchovu odborných kádrov národných výborov a organizácií a zariadení nimi riadených alebo spravovaných.

(3)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) pôsobiace v ústredne riadených odvetviach

spracúvajú v spolupráci s krajskými národnými výbormi koncepciu rozvoja odvetvia (odboru) a návrhy strednodobých plánov; prerokúvajú s nimi prípravu dôležitých investícií a opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia závodov a prevádzkární a zmeny v zamestnanosti obyvateľstva;

zabezpečujú, aby nimi riadené orgány a organizácie koordinovali svoju činnosť s národnými výbormi, najmä s okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými výbormi v strediskových obciach a prerokúvali s nimi všetky závažné opatrenia týkajúce sa rozvoja územných obvodov národných výborov.

§ 69 a 70

zrušeny

§ 71

Národný výbor vyššieho stupňa usmerfluje, kontroluje a riadi činnosť národných výborov nižšieho stupňa; dbá pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Spolupracuje s nimi pri príprave vlastných opatrení, oboznamuje ich s dôležitými otázkami spoločenského rozvoja, ktoré riešia vyššie orgány, poskytuje im všestrannú pomoc a opiera sa o ich iniciatívu.

Oddiel 2

Vzťahy národného výboru k ústredným orgánom a k národným výborom vyššieho stupňa (§ 72-78)

§ 72

(1)	Plenárne zasadanie národného výboru mdža nesprávne uznesenie rady alebo komisie zmeniť alebo zrušiť; urobí tak vždy, ak také uznesenie odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo ustanovenému plánu, rozpočtu alebo inému jeho uzneseniu. Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) zruší alebo zmení, ak nápravu neurobí sama rada.
(2)	Ak rada predpokladá, že niektoré uznesenie komisie je nesprávne, môže jeho výkon pozastaviť a predložiť vec na rozhodnutie národnému výboru na jeho najbližšom plenárnom zasadaní. Toto oprávnenie rade nepatrí, ak ide o uznesenie výboru ľudovej kontroly národného výboru.
(3)	Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie] môže zrušiť alebo zmeniť rada.
(4)	Ak všeobecne záväzné nariadenie národného výboru odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo všeobecne záväznému nariadeniu národného výboru vyššieho stupňa, národný výbor vyššieho stupňa také nariadenie zruší. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného výboru, zruší ho Slovenská národná rada.
(5)	V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takéhoto všeobecne záväzného nariadenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného výboru, pozastaví ho vláda a predloží vec Slovenskej národnej rade.

§ 74

(1)	Ak uznesenie plenárneho zasadania národného výboru odporuje zákonu, inému všeobecne záväznému predpisu, uzneseniu plenárneho zasadania národného výboru vyššieho stupňa, uzneseniam alebo smerniciam vyšších štátnych orgánov a ak nápravu neurobí národný výbor sám, národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda takéto uznesenie zruší.
(2)	V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého uznesenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní.

§ 75

Ak je niektoré uznesenie rady národného výboru nesprávne a ak národný výbor neurobí nápravu sám, zruší ho rada národného výboru vyššieho stupňa alebo vláda.

§ 76

Ak je niektoré opatrenie odboru (správnej komisie) vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38, nesprávne a ak nápravu neurobí národný výbor alebo jeho rada, môže ho zrušiť odbor (správna komisia) národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o opatrenie odboru (správnej komisie) krajského národného výboru, príslušný ústredný orgán štátnej správy.

§ 77

Uznesenie plenárneho zasadania národného výboru, rady alebo komisie alebo opatrenie odboru vo veciach uvedených v § 38 zruší orgán vyššieho stupňa len vtedy, ak sú v rozpore so zákonom alebo s Iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo s uznesením vlády.

§ 78

O náprave rozhodnutí vydaných v správnom konaní platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

Siesta hlava

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 79-81)

§ 79

zrušen

§ 80

zrušený

§ 81

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.

Zákon SNR č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon SNR č. 115/ 1970 Zb. o finančných správach, zákon SNR č. 130/

1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky a zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich nadobudli účinnosť 1. januárom 1971, zákon SNR č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, nadobudol účinnosť 1. júnom 1971, zákon SNR č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, nadobudol účinnosť 1. augustom 1971, zákon SNR č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slo-národných výborov v Slovenskej socialistickej revenskej socialistickej republike nadobudol účinnosť 27. októbrom 1971, zákon SNR č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1972, zákon SNR č- 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, nadobudol účinnosť 1. júlom 1982 a zákon SNR č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1983.

Šalgovič v. r.