Čekejte, prosím...
A A A

Hledaný výraz nenalezen

Hledaný § nenalezen

167/1924 Sb. znění účinné od 1. 1. 1924 do 31. 12. 2023

Předpis upravoval výplatu odpočivných a zaopatřovacích požitků a jednorázových výpomocí k nim pro roky 1924 - 1926, jejich uplynutím se tak předpis vyprázdnil a stal se tak překonaným.

167

 

Zákon

zo dňa 3. júla 1924

o výplate odpočivných a zaopotrovacích pôžitkov a jednorazových výpomocí k nim, tak učiteľom škôl ľudových a občianskych a opatrovateľkám detských opatrovieň na Slovensku, vydržiavaných cirkvami a obciami, ako aj niektorým pozostalým po týchto osobách.

 

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1)

Minister školstva a národnej osvety sa zmocňuje, aby učiteľom a detským opatrovateľkám, ktorí účinkovali na ľudových alebo občianskych školách, alebo na detských opatrovniach na Slovensku, vydržiavaných cirkvami alebo obciami, ako aj pozostalým po nich, vyplatil z úradnej moci k odpočivným a zaopatrovacím pôžitkom dosiaľ vyplácaným jednorazovú výpomoc, a to osobitne pre každý z rokov 1924, 1925, 1926.

(2)

Táto jednorazová výpomoc môže sa povoliť penzionovaným učiteľom a detským opatrovateľkám, ako aj pozostalým po nich, majú-li nárok na penzijné a zaopatrovacie požitky:

a)

buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl. zo dňa 3. mája 1875, č. XXXII, o penzionovaní učiteľov a vychovávateľov na verejných školách ľudových a opatrovniach, ako aj zaopatrovanie ich vdov a sirôt,

b)

buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. Čl. zo dňa 31. júla 1894, č. XXVII, o penziach tých správcov, profesorov, učiteľov, správkyň a učiteliek, čo na verejných ústavoch účinkujú, a o zaopatrení ich rodín, o ktorých je štátnym alebo iným verejným všeobecným usporiadaním nie postarané, so zreteľom na uh. zák. čl. zo dňa 21. augusta 1914, č. XXXVI, o zaopatrení neštátnych profesorov-učiteľov vyšších ľudových a občianských škôl, ako aj liečebno-pedagogických ústavov, a ich vdov a sirôt.

(3)

Učiteľom a opatrovateľkám škôl a opatrovieň uvedených v odstavci 1., ktorí odídu na odpočinok po 31. decembri 1923 s nárokom na zaopatrenie z penzijných ústavov uvedených v odstavci 2., ako aj pozostalým po týchto učiteľoch, po 31. decembri 1923 v činnej službe zomrelých, môže sa povoliť jednorazová výpomoc v rokoch 1924, 1925 a 1926 len za ten rok, v ktorom taký učiteľ alebo opatrovateľka nepôsobili aspoň 6 mesiacov v činnej službe.

(4)

Pozostalým po učitelích i opatrovatelľkách, zomrelých vo výslužbe, môže sa povoliť jednorazová výpomoc vo výmere im podľa § 3 prislúchajúcej bez zreteľa na to, jestli sa už v tom istom roku zomrelému vyplatila výpomoc jemu náležajúca.

(5)

Jednorazová výpomoc vyplatí sa len tým, ktorí preukážu, že sú štátnymi občanmi československými a bývajú na území republiky Československej. Nesmie sa povoliť osobám, o ktorých sa preukázalo, že svojim chovaním poškodily vážnosť stavu učiteľského, alebo že sa previnily jednaním nepriateľským Československej republike.

§ 2.

Penzionovaným učiteľom a opatrovateľkám detských opatrovieň, ktorí pôsobili na neštátnych školách ľudových a občianskych mimo územia Slovenska na území bývalého štátu uhorského, ako aj pozostalým po nich, môže byť v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných povolená jednorazová výpomoc podľa §§ 1 a 3 tohoto zákona výnimečne zcela alebo z čiastky, dokážu-li, že sú štátnymi občanmi československými, že sa nijako neprevinili nepriateľským jednaním proti republike Československej a že bývajú na jej území.

§ 3.

Jednorazová výpomoc táto je splatná v rokoch 1924, 1925 a 1926 každý rok najvyššie v tejto výmere: Penzistom učiteľským po 2000 Kč, vdovám po nich po 1400 Kč, požívateľom príspevkov na výchovu detí (pre každé dieťa až do 5 detí) po 280 Kč a požívateľom darov z milosti z penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2., ktoré zastupujú odpočivné a zaopatrovacie pôžitky, po 280 Kč. Jednorazová výpomoc opatrovateliek detských opatrovieň činí po 1600 Kč ročite.

§ 4.

Penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 29, odstavec 3., zák. čl. XXXII/1875 uh., zvyšujú sa so 12 zl. na 240 Kč ročite a penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 74, odstavec 1., zák. čl. XXXVI/1914 uh., so 7 procentov na 10 procentov platu započítateľného pre výmeru výslužného, najmenej však na 240 Kč ročite.

§ 5.

Zistí-li sa pri jednotlivých penzistoch (vdovách a sirotách) preplatok zvýšenia penzií z doby po 28. októbri 1918, ktoré nebolo priznané úradami alebo orgánmi oprávnenými k tomu podľa platných československých predpisov, treba tento preplatok odčítať od výpomoci poskytnutej podľa tohoto zákona, nestalo-li sa tak dosiaľ, a to pre každý z rokov 1924, 1925 a 1926 jednou tretinou. To isté platí tiež o preddavkoch už skorej snáď povolených.

§ 6.

(1)

Až do konečného rozvrhu (čl. 256 mierovej smluvy medzi mocnosťami spojenými aj sdruženými a Maďarskom, čís. 102/1922 Sb. z. a n.) majetku krajinských penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2., prejíma štátna pokladna s výhradou regressu náklad na penzijné a zaopatrovacie pôžitky učiteľov škôl ľudových a občianskych a detských opatrovateliek, ako aj pozostalých po nich, v rozsahu, v ktorom tieto osoby majú nárok na zmienené pôžitky z menovaných penzijných a zaopatrovacích ústavov, pokiaľ osoby, o ktoré ide, sú v dobe, kedy zákon nadobudnul účinnosti, štátnymi občanmi československými, pokiaľ pôsobily ostatný raz na školách na Slovensku a pokiaľ bývajú na území republiky Československej.

(2)

Do štátnej pokladne plynú v tejto dobe tiež všetky príslušné dôchodky menovaných zaopatrovacích a penzijných ústavov ako čiastočná úhrada nákladov, zmienených v odstavci 1.

§ 7.

Náklad vzišlý z prevádzania tohoto zákona uhradí sa v roku 1924 z prebytkov v celkovom štátnom rozpočte na rok 1924.

§ 8.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom 1. januára 1924. Prevedením jeho poveruje sa minister školstva a národnej osvety v shode s ministrom financií.

T. G. Masaryk v. r.

 

Švehla v. r.

 

Dr. Markovič v. r.

za Ministra Bechyně.