Významným medzníkom vo vývoji samostatného slovenského väzenstva bol rok 1969. V dôsledku politických zmien (transformácie Československej socialistickej republiky na Česko-slovenskú federáciu) došlo v oblasti väzenstva k organizačným zmenám, zmenám systému a podmienok výkonu trestu odňatia slobody. Došlo k delimitácii väzenstva a jeho správy z rezortu Ministerstva vnútra unitárneho štátu na ministerstvá spravodlivosti jednotlivých republík. Rok 1969 priniesol možnosť samostatnej správy väzenstva slovenskými štátnymi orgánmi – Správou Zboru nápravnej výchovy (v súčasnosti Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže). Za 50 rokov sa v slovenskom väzenstve udialo viacero významných zmien.
Dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. V slovenskom právnom poriadku prišlo k recepcii tých československých právnych noriem, ktoré neodporovali zneniu a podstate slovenskej ústavy. V platnosti zostali Trestný zákon i Trestný poriadok z roku 1961. Dôležité legislatívne zmeny nastali v roku 2005, kedy došlo k rekodifikácii trestnoprávnych kódexov. Bol prijatý nový Trestný zákon, Trestný poriadok a súvisiace právne predpisy upravujúce oblasť väzenstva, čím boli položené základy pre ďalší rozvoj zásad demokratizácie a humanizácie väzenstva ako výkonnej zložky systému trestnej politiky. Trestnú politiku v Slovenskej republike charakterizuje sprísnená trestná represia (zvýšenie trestných sadzieb, sprísnenie pravidiel v oblasti ukladania trestov, zníženie hranice trestnej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov), zavedenie pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, nová kriminalizácia (rozsah kriminalizovaných konaní sa od roku 2005 rozšíril o 40 nových skutkových podstát trestných činov). V oblasti sankčnej politiky došlo v priebehu ostatných 15 rokov k značnému posunu v prospech pozitívne orientovanej trestnej politiky – rozšíril sa okruh alternatívnych trestov o trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, došlo k presadzovaniu prvkov restoratívnej justície, častejšiemu využívaniu odklonov, elektronického kontrolného systému. Napriek tomu je restoratívna justícia v Slovenskej republike uplatňovaná v určitej nerovnováhe s retributívnou justíciou.
Punitívne orientovaná trestná politika sa prejavuje aj v aplikačnej praxi․ Z hľadiska podielu ukladaných trestov dlhodobo (v sledovanom období 2006 až 2020) dominuje trest odňatia slobody – trest odňatia slobody, ktorého výkon sa podmienečne odkladá, bol v priemere ukladaný v 63,39 % prípadoch a nepodmienečný trest odňatia slobody v 18,45 %. V rokoch 2019 a 2020 podiel odsúdených, ktorým bol uložený podmienečný trest odňatia slobody predstavoval približne 60 % (v roku 2019 60,7 %, v roku 2020 61,3 %) a nepodmienečný trest odňatia slobody približne 20 % (v roku 2019 20,1%, v roku 2020 20,2 %).
Uvedené sa odzrkadľuje aj v oblasti slovenského väzenstva. Rastúci počet väznených osôb sa prejavuje aj v negatívnom vývoji indexu väzenskej populácie (pozri Graf č. 1). Údaje o väzenskej populácii naznačujú, že v Slovenskej republike je umiestňovaný vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody v priemere 2 až 2,5krát vyšší počet osôb na 100 000 obyvateľov v porovnaní s krajinami západnej Európy (tzv. väzenský index). Väzenský index, počet väznených osôb na 100 000 obyvateľov, v roku 2019 dosahoval 194 osôb. V roku 2020 bol väzenský index 193,1 (k 15. 4.), 193,1 (k 15. 6.), 195,3 (k 15. 9.) a 195.0 (k 31. 12.). Z uvedeného je zrejmé, že aj v časoch pandémie Covid-19 zostala stabilná úroveň väzenskej populácie, nedošlo k jej poklesu, práve naopak k miernemu nárastu.
Štruktúru väzenskej populácie tvoria obvinení (osoby vo výkone väzby) a odsúdení (osoby vo výkone trestu odňatia slobody). V roku 2019 zloženie väzenskej populácie tvorilo 85,4 % odsúdených osôb a 14,6 % osôb vo výkone väzby, v roku 2020 bol pomer takmer obdobný 84,2 % odsúdených a 15,8 % osôb vo výkone väzby. Od roku 2005, kedy došlo k prijatiu rekodifikovaných trestnoprávnych kódexov, sledujeme zvyšujúci sa podiel odsúdených osôb na väzenskej populácii z 67,4 % (v roku 2005) na 84,2 % (v roku 2020) [pozri Graf č. 2]. Počet odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody neklesá aj napriek tomu, že dlhodobo klesá registrovaná kriminalita. Stúpa počet krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody (v roku 2018 približne 15 % z celkového počtu odsúdených vykonávalo nepodmienečný trest odňatia slobody do jedného roka, v roku 2020 približne až 18 %).
Väzenský systém na Slovensku tvorí sústava 18 ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Rastúci počet väznených osôb súvisí s problémom preplnenosti väzníc.
Graf č. 1: Vývoj indexu väzenskej populácie v Slovenskej republike v rokoch 1993 až 2020
Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže
Graf č. 2: Štruktúra väzenskej populácie v SR v rokoch 1993 až 2020
Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže
Ukazovateľ bezprostredného rizika preplnenia väzníc (definovaný metodikou Európskeho výboru pre problémy kriminality ako stav, kedy je väznica z dôvodu rozdielneho naplnenia jednotlivých oddielov naplnená na viac ako 90 % svojej kapacity) bol na Slovensku k 31. 12. 2019 dosiahnutý v 11 ústavoch. Priemerná percentuálna naplnenosť ubytovacích kapacít ústavov na výkon trestu odňatia slobody dlhodobo (za sledované obdobie rokov 2011 až 2020) neklesla pod 90 %. Naplnenosť väzníc v Slovenskej republike bola k 31. 3. 2020 91,1 %, k 30. 6. 2020 klesla na 90,2 % a k 23. 10. 2020 predstavovala 90,5 %. Podľa informácie o zabezpečení výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody dosiahla naplnenosť ubytovacích kapacít v roku 2020 úroveň 91,2 % v prípade odsúdených a 86,6 % v prípade obvinených.
Dňa 6. marca 2020 bol na území Slovenskej republiky potvrdený 1. prípad nákazy Covid-19. K uvedenému dňu bolo väznených 10 679 osôb (9 082 osôb vo výkone trestu odňatia slobody a 1 597 osôb vo výkone väzby). Zmapovali sme početnosť väznených osôb v jednotlivých kalendárnych mesiacoch roka 2020. Porovnaním počtu väznených osôb pred obdobím pandémie Covid-19 (01 až 02/2020) a v čase pandémie Covid-19 (03 až 12/2020) sme zistili, že nedošlo k výraznej zmene početnosti väznených osôb. V počiatočných mesiacoch po vypuknutí pandémie Covid-19 došlo k miernemu poklesu väznených osôb, no od júna 2020 sa stav stabilizoval na úroveň pred obdobím pandémie. V roku 2019 bol priemerný počet väznených osôb 10 605, kým v roku 2020 to bolo 10 561 väznených osôb.