Významným medzníkom vo vývoji samostatného slovenského väzenstva bol rok 1969. V dôsledku politických zmien (transformácie Československej socialistickej republiky na Česko-slovenskú federáciu) došlo v oblasti väzenstva k organizačným zmenám, zmenám systému a podmienok výkonu trestu odňatia slobody. Došlo k delimitácii väzenstva a jeho správy z rezortu Ministerstva vnútra unitárneho štátu na ministerstvá spravodlivosti jednotlivých republík.² Rok 1969 priniesol možnosť samostatnej správy väzenstva slovenskými štátnymi orgánmi – Správou Zboru nápravnej výchovy (v súčasnosti Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže). Za 50 rokov sa v slovenskom väzenstve udialo viacero významných zmien.

Dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. V slovenskom právnom poriadku prišlo k recepcii tých československých právnych noriem, ktoré neodporovali zneniu a podstate slovenskej ústavy. V platnosti zostali Trestný zákon i Trestný poriadok z roku 1961. Dôležité legislatívne zmeny nastali v roku 2005, kedy došlo k rekodifikácii trestnoprávnych kódexov. Bol prijatý nový Trestný zákon, Trestný poriadok a súvisiace právne predpisy upravujúce oblasť väzenstva, čím boli položené základy pre ďalší rozvoj zásad demokratizácie a humanizácie väzenstva ako výkonnej zložky systému trestnej politiky.³ Trestnú politiku v Slovenskej republike charakterizuje sprísnená trestná represia (zvýšenie trestných sadzieb, sprísnenie pravidiel v oblasti ukladania trestov, zníženie hranice trestnej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov), zavedenie pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, nová kriminalizácia (rozsah kriminalizovaných konaní sa od roku 2005 rozšíril o 40 nových skutkových podstát trestných činov).⁴ V oblasti sankčnej politiky došlo v priebehu ostatných 15 rokov k značnému posunu v prospech pozitívne orientovanej trestnej politiky – rozšíril sa okruh alternatívnych trestov o trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, došlo k presadzovaniu prvkov restoratívnej justície, častejšiemu využívaniu odklonov, elektronického kontrolného systému. Napriek tomu je restoratívna justícia v Slovenskej republike uplatňovaná v určitej nerovnováhe s retributívnou justíciou.⁵

Punitívne orientovaná trestná politika sa prejavuje aj v aplikačnej praxi․ Z hľadiska podielu ukladaných trestov dlhodobo (v sledovanom období 2006 až 2020) dominuje trest odňatia slobody – trest odňatia slobody, ktorého výkon sa podmienečne odkladá, bol v priemere ukladaný v 63,39 % prípadoch a nepodmienečný trest odňatia slobody v 18,45 %. V rokoch 2019 a 2020 podiel odsúdených, ktorým bol uložený podmienečný trest odňatia slobody predstavoval približne 60 % (v roku 2019 60,7 %, v roku 2020 61,3 %) a nepodmienečný trest odňatia slobody približne 20 % (v roku 2019 20,1%, v roku 2020 20,2 %).⁶

Uvedené sa odzrkadľuje aj v oblasti slovenského väzenstva. Rastúci počet väznených osôb sa prejavuje aj v negatívnom vývoji indexu väzenskej populácie (pozri Graf č. 1). Údaje o väzenskej populácii naznačujú, že v Slovenskej republike je umiestňovaný vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody v priemere 2 až 2,5krát vyšší počet osôb na 100 000 obyvateľov v porovnaní s krajinami západnej Európy (tzv. väzenský index). Väzenský index, počet väznených osôb na 100 000 obyvateľov, v roku 2019 dosahoval 194 osôb. V roku 2020 bol väzenský index 193,1 (k 15. 4.), 193,1 (k 15. 6.), 195,3 (k 15. 9.) a 195.0 (k 31. 12.). Z uvedeného je zrejmé, že aj v časoch pandémie Covid-19 zostala stabilná úroveň väzenskej populácie, nedošlo k jej poklesu, práve naopak k miernemu nárastu.

Štruktúru väzenskej populácie tvoria obvinení (osoby vo výkone väzby) a odsúdení (osoby vo výkone trestu odňatia slobody). V roku 2019 zloženie väzenskej populácie tvorilo 85,4 % odsúdených osôb a 14,6 % osôb vo výkone väzby, v roku 2020 bol pomer takmer obdobný 84,2 % odsúdených a 15,8 % osôb vo výkone väzby. Od roku 2005, kedy došlo k prijatiu rekodifikovaných trestnoprávnych kódexov, sledujeme zvyšujúci sa podiel odsúdených osôb na väzenskej populácii z 67,4 % (v roku 2005) na 84,2 % (v roku 2020) [pozri Graf č. 2]. Počet odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody neklesá aj napriek tomu, že dlhodobo klesá registrovaná kriminalita. Stúpa počet krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody (v roku 2018 približne 15 % z celkového počtu odsúdených vykonávalo nepodmienečný trest odňatia slobody do jedného roka,⁷ v roku 2020 približne až 18 %).

Väzenský systém na Slovensku tvorí sústava 18 ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Rastúci počet väznených osôb súvisí s problémom preplnenosti väzníc.⁸

Graf č. 1: Vývoj indexu väzenskej populácie v Slovenskej republike v rokoch 1993 až 2020

Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže

Graf č. 2: Štruktúra väzenskej populácie v SR v rokoch 1993 až 2020

Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže

Ukazovateľ bezprostredného rizika preplnenia väzníc (definovaný metodikou Európskeho výboru pre problémy kriminality ako stav, kedy je väznica z dôvodu rozdielneho naplnenia jednotlivých oddielov naplnená na viac ako 90 % svojej kapacity) bol na Slovensku k 31. 12. 2019 dosiahnutý v 11 ústavoch. Priemerná percentuálna naplnenosť ubytovacích kapacít ústavov na výkon trestu odňatia slobody dlhodobo (za sledované obdobie rokov 2011 až 2020) neklesla pod 90 %. Naplnenosť väzníc v Slovenskej republike bola k 31. 3. 2020 91,1 %, k 30. 6. 2020 klesla na 90,2 % a k 23. 10. 2020 predstavovala 90,5 %. Podľa informácie o zabezpečení výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody dosiahla naplnenosť ubytovacích kapacít v roku 2020 úroveň 91,2 % v prípade odsúdených a 86,6 % v prípade obvinených.

Dňa 6. marca 2020 bol na území Slovenskej republiky potvrdený 1. prípad nákazy Covid-19. K uvedenému dňu bolo väznených 10 679 osôb (9 082 osôb vo výkone trestu odňatia slobody a 1 597 osôb vo výkone väzby). Zmapovali sme početnosť väznených osôb v jednotlivých kalendárnych mesiacoch roka 2020. Porovnaním počtu väznených osôb pred obdobím pandémie Covid-19 (01 až 02/2020) a v čase pandémie Covid-19 (03 až 12/2020) sme zistili, že nedošlo k výraznej zmene početnosti väznených osôb. V počiatočných mesiacoch po vypuknutí pandémie Covid-19 došlo k miernemu poklesu väznených osôb, no od júna 2020 sa stav stabilizoval na úroveň pred obdobím pandémie. V roku 2019 bol priemerný počet väznených osôb 10 605, kým v roku 2020 to bolo 10 561 väznených osôb.

Stabilná úroveň väznených osôb zrejme súvisí s celkovým priebehom pandémie v krajine. Striktné pravidlá a opatrenia, ktoré boli prijaté na začiatku pandémie, udržali počet infikovaných osôb od jari do leta pod kontrolou. V období od 6. 3. 2020 do 30. 6. 2020 bola evidovaná vo väzniciach len 1 infikovaná väznená osoba (0,0008 % z dovtedy infikovaných osôb na Slovensku). S uvoľňovaním opatrení bol v nasledujúcom období od 1. 7. 2020 do 23. 10. 2020 zaznamenaný zvýšený nárast infikovaných osôb. Infikovaných na Covid-19 bolo 85 väznených osôb (0,009 % zo všetkých infikovaných osôb v danom období) a 164 osôb z radov personálu väznice (0,019 %). Na prelome októbra a novembra 2020 sa uskutočnilo celoplošné testovanie. Celoplošnému testovaniu boli podrobené aj viaceré skupiny väznených osôb – väznené osoby, ktoré boli pracovne zaradené na vonkajšie a vnútorné pracoviská, odsúdení umiestnení v otvorených oddeleniach ústavov s minimálnym stupňom stráženia, ďalej mladistvé väznené osoby, ako aj väznené osoby, ktoré mali plánované ukončenie výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, či plánované operačné zákroky. Otestované boli tiež väznené osoby, u ktorých boli zaznamenané niektoré z príznakov ochorenia Covid-19. Testovanie odhalilo 78 infikovaných väznených osôb (0,017 %) a 43 infikovaných príslušníkov väzenského personálu (0,009 %). Smrteľné následky na Covid-19 neboli evidované u žiadneho z nich.

Od novembra 2020 sa situácia začala dramaticky zhoršovať. Masívne testovanie väznených osôb a väzenského personálu odhalilo zvýšený počet infikovaných osôb. Kritickým obdobím boli mesiace január až marec 2021, kedy bolo infikovaných spolu 2 131 väznených osôb a 468 väzenského personálu. Smrteľné následky na Covid-19 boli zaznamenané u 2 väznených osôb. Veľkým problémom, ktorý sa naplno prejavil pri pandémii, boli preplnené väznice a existujúci systém ubytovania väznených osôb vo veľkokapacitných izbách a celách (20 odsúdených na izbe).

Graf č. 3: Nástup do výkonu trestu odňatia slobody pred koronakrízou a počas koronakrízy

Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže

V oblasti trestnej a sankčnej politiky týkajúcej sa výkonu trestov neboli v čase pandémie Covid-19 prijaté zásadné legislativne zmeny, ktoré by smerovali k cielenému zníženiu väzenskej populácie. Slovenská trestnoprávna úprava má vytvorený legislatívny rámec a zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, skoršie (včasnejšie) podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za súčasnej kontroly technickými prostriedkami (elektronický monitoring), premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, odklad výkonu trestu odňatia slobody, alebo ukladanie alternatívnych trestov, pričom zákonné podmienky pre aplikáciu týchto inštitútov sa v čase koronakrízy nezmenili.

V aplikačnej praxi bol v roku 2020 zaznamenaný výrazný pokles nástupov do výkonu trestu odňatia slobody (najnižší za ostatných 10 rokov). Porovnaním počtu nástupov do výkonu trestu odňatia slobody v čase pred koronakrízou (máj 2019 až február 2020) s obdobím koronakrízy (marec až december 2020) sme zistili až 9,5% pokles nástupov do výkonu trestu v čase koronakrízy (pozri Graf č. 3). Klesajúci trend počtu nástupov do výkonu trestu pokračoval aj v prvých kalendárnych mesiacoch roku 2021. Štatistické údaje Ministerstva spravodlivosti SR dokazujú, že odklad výkonu trestu odňatia slobody povolil súd v prvom polroku 2020 o 7,4 % častejšie ako v predchádzajúcom polroku 2019.

V závere 1. lockdownu bolo prijaté opatrenie na základe rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR s účinnosťou od 2. júna 2020 obnoviť povinnosť riaditeľov väzenských zariadení podávať návrhy na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s nariadenou technickou kontrolou a návrhy na premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Pokiaľ ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, porovnaním počtu prípadov, kedy súd rozhodol o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, v čase koronakrízy (marec až december 2020) s obdobím predchádzajúcim koronakríze (máj 2019 až február 2020) sme zistili, že v čase koronakrízy bol tento inštitút využívaný o 10,4 % menej často ako v predchádzajúcom roku. Uvedené súvisí s dlhodobým trendom klesajúceho počtu podmienečne prepustených odsúdených. Naproti tomu došlo v roku 2020 (marec až december 2020) k podstatnému zdynamizovaniu využívania inštitútu premena zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, kedy sa ich počet zvýšil o 25 % v porovnaní s obdobím pred koronakrízou (pozri Graf č. 4 a 5).

K osobitným opatreniam spočívajúcim v nevykonávaní určitých druhov trestov (napríklad krátkodobých trestov), prepustení určitých špecifických skupín páchateľov (žien a starších osôb) nedošlo.

Graf č. 4: Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody pred koronakrízou a počas koronakrízy

Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže

Graf č. 5: Premena nepodmienečného trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia pred koronakrízou a počas koronakrízy

Zdroj: Štatistické dáta Zboru väzenskej a justičnej stráže

Pandémia Covid-19 ovplyvnila každú oblasť v spoločnosti, vrátane oblasti väzenstva. Spôsob uplatnenia práv obvinených a odsúdených a zaobchádzanie s nimi podliehalo protiepidemickým opatreniam. Vláda SR prijala v boji proti Covid-19 na základe odporúčaní Ústredného krízového štábu SR množstvo opatrení. Po zaznamenaní prvého prípadu nákazy na Covid-19 boli na celoštátnej úrovni prijaté protiepidemiologické opatrenia a obmedzenia, medzi inými i zákaz návštev vo všetkých väzniciach v Slovenskej republike. Ministerstvo spravodlivosti SR formulovalo opatrenia pre súdy a Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

V oblasti väzenstva išlo o celú radu reštrikčných opatrení, ktoré boli realizované v rámci (vo vnútri) väzenských zariadení, i vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, ako aj kompenzačných opatrení. Činnosť zboru sa riadi i opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Internými predpismi zboru bol upravený jednotný postup pri realizácii protiepidemických opatrení v zbore v súvislosti s druhou fázou epidémie ochorenia Covid-19, najmä postup pri prijímaní obvinených a odsúdených, postup pri kontrole osôb pri vstupe do ústavu, výdaj stravy pre väznené osoby, opatrenia na úseku personálnych a sociálnych činností, osobitosti na úseku zamestnávania odsúdených, osobitosti na úseku výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo väzenskom zariadení podľa pandemického semafora, ako aj jednotný postup a pravidlá testovania na ochorenie Covid-19.⁹ Právny základ pre kompenzačné opatrenia je daný v zákone o výkone trestu odňatia slobody. Minister (spravodlivosti) je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.¹⁰

Realizáciu protiepidemiologických opatrení vo väzenstve možno rozdeliť do troch fáz. Prvá fáza prebiehala v období od 6. 3. do 30. 6. 2020. Počas prvej vlny pandémie bol vyhlásený núdzový stav v krajine (16. 3. až 14. 6. 2020). Druhá fáza bola v období od 1. 7. do 23. 10. 2020 a je charakteristická uvoľňovaním prísnych opatrení a prípravou na druhú vlnu pandémie. Tretia fáza prebiehala od 24. 10. 2020 do 19. 4. 2021. Pre túto fázu je príznačný prudký nárast prípadov nákazy na celom území Slovenska, vrátane nákazy medzi väznenými osobami a väzenským personálom. Táto fáza je charakteristická plošnými opatreniami (od opatrení prijímaných regionálne podľa pandemického semaforu sa pristúpilo k celoplošným opatreniam), zvýšením testovania väznených osôb na Covid-19.

Opatrenia vo vzťahu k väzneným osobám (obvineným a odsúdeným) boli rozčlenené podľa pandemického semaforu. Pandemický semafor monitoruje a signalizuje systém šírenia ochorenia Covid-19. V závislosti od stupňa šírenia epidémie farebne označuje vyššie územné celky Slovenskej republiky (kraje alebo okresy). Zelená farba signalizuje epidemický stav, ktorý je spájaný so základnými opatreniami – rúško v interiéri, dodržiavanie interpersonálneho odstupu 2 metre, hygiena rúk s dezinfekciou. Oranžová farba signalizuje mierny epidemický stav a s tým spojené mierne protiepidemické opatrenia. Červená farba oznamuje vážny epidemický stav a vyžaduje komplexné protiepidemické opatrenia. Čierna farba ohlasuje kritický epidemický stav a prípravu na tzv. lockdown. Opatrenia boli rozčlenené podľa pandemického semaforu a umiestnenia väznice v príslušnom regióne. Čím viac mal región evidovaných prípadov nákazy, tým boli vo väznici prijímané prísnejšie protiepidemiologické opatrenia.

Podľa stavu epidemickej situácie boli v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody prijaté viaceré reštrikčné opatrenia obmedzujúce kontakt väznených osôb s vonkajším prostredím. V prvej a tretej fáze boli zrušené všetky fyzické návštevy obvinených a odsúdených. V druhej fáze po uvoľnení opatrení bolo umožnené realizovať návštevy v obmedzenom režime – návštevy boli realizované výlučne bezkontaktným spôsobom, trvanie návštevy bolo limitované na jednu hodinu, zredukoval sa počet návštevníkov z piatich osôb na tri osoby, po každej návšteve bola vykonaná dezinfekcia a vyžiarenie návštevnej miestnosti po dobu minimálne 20 minút germicídnym žiaričom.

Poskytovanie právnej pomoci nebolo nijakým spôsobom obmedzené. Vo všetkých fázach bola umožnená realizácia návštevy obvineného či odsúdeného jeho obhajcom, advokátom alebo osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci. Podmienkou bolo rúško na tvári, použitie dezinfekčného prostriedku na ruky, dodržanie interpersonálneho odstupu dva metre. Osoba vstupujúca do ústavu (napríklad obhajca) bola povinná podrobiť sa bezkontaktnému odmeraniu teploty. Vstup do väzenských zariadení sa neumožnil osobe s telesnou teplotou nad 37,5 ˚C, s príznakmi Covid-19 alebo osobe, ktorá odmietla meranie telesnej teploty.

V čase pandémie sa reštrikčné opatrenia dotkli aj výkonu disciplinárnych odmien. Disciplinárne odmeny sú významným motivačným nástrojom k dosahovaniu pozitívnych výsledkov v rámci programu zaobchádzania s obvinenými a odsúdenými.¹¹ V čase kritického epidemického stavu bola pozastavená realizácia niektorých disciplinárnych odmien (mimoriadne povolenie návštevy, mimoriadne voľno na opustenie ústavu, mimoriadne povolenie na prijatie balíka). Udeľovanie voľna na opustenie ústavu sa vykonávalo v obmedzenom režime. Kým v prvej fáze bolo možné udeliť voľno vo výnimočných prípadoch, v tretej fáze platil zákaz udeľovania voľna na opustenie ústavu, ktorý súvisel so zákazom vychádzania platným na celom území Slovenska.

Osobitné opatrenia sa uplatňovali aj pri nástupe (prijímaní) obvinených a odsúdených osôb do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých fázach sa realizovala karanténna izolácia obvinených a odsúdených nastupujúcich do výkonu väzby a výkonu trestu. Bola povinná 10dňová izolácia nastupujúcich osôb v nástupných oddieloch (bez účasti na hromadných aktivitách, bez účasti na hromadných eskortách), následne realizácia testov na Covid-19 podľa stupňa infekčnej rizikovosti väznených osôb, v prípade väznených osôb prichádzajúcich zo zahraničia z rizikových krajín mimo EÚ obligatórna povinnosť vykonania PT-PCR testu na Covid-19.

Protiepidemiologické opatrenia sa týkali aj premiestňovania väznených osôb. V ústavoch nachádzajúcich sa na území vyššieho územného celku, na ktorom bola vyhlásená čierna farba pandemického semaforu, došlo k minimalizácii premiestňovania obvinených a odsúdených medzi celami, izbami a oddielmi. Premiestňovanie obvinených a odsúdených medzi ústavmi bolo možné realizovať len na základe požiadaviek súdov. Vykonávanie hromadných eskort bolo zakázané. Za účelom minimalizácie eskort väznených osôb v trestnom konaní bolo odporúčané súdom, aby pojednávania s obvinenými a odsúdenými boli realizované prioritne prostredníctvom videokonferencií.

Osobitné protiepidemiologické opatrenia sa uplatňovali aj v rámci väzenských zariadení. Obvinení a odsúdení pocítili reštrikčné opatrenia vo viacerých oblastiach, v rámci ktorých bol výkon činností buď pozastavený, alebo fungoval v obmedzenom režime. Zaradzovanie odsúdených do práce na pracoviská mimo ústav bolo riešené individuálne, hodnotiacim kritériom bola intenzita kontaktu odsúdených s civilnými osobami na konkrétnom pracovisku a počas prepravy na toto pracovisko. V čase kritického epidemického stavu bola pozastavená činnosť všetkých pracovísk mimo ústav, na ktorých sú zamestnané väznené osoby, tak aj všetkých pracovísk v ústave okrem pracovísk vnútornej prevádzky a vlastných výrobných stredísk vedľajšieho hospodárstva.¹² Od začiatku pandémie Covid-19 sa väznené osoby podieľali na vlastnej výrobe textilných ochranných rúšok, ktoré šili pre potreby väzenského zariadenia, súdov, prokuratúry, Policajného zboru a Hasičského zboru. Zaradzovanie odsúdených do práce v rámci vnútorných pracovísk väzníc prebiehalo vo všetkých fázach štandardným spôsobom, rešpektujúc základné opatrenia – rúško na tvári, dodržiavanie interpersonálneho odstupu 2 metre, hygiena rúk s dezinfekciou.

Umiestnenie odsúdených do ústavov na výkon trestu odňatia slobody s otvorenými oddeleniami (Kováčová, Bratislava, Prešov, Opatovce, Omšenie, Rimavská Sobota) prebiehalo vo všetkých fázach štandardným spôsobom. Po prvom prípade nákazy koronavírusom u odsúdeného z ústavu s otvoreným oddelením Bratislava bolo uzavreté celé otvorené oddelenie na zabránenie šíreniu koronavírusu. K plošnému uzavretiu všetkých otvorených oddelení ústavov nedošlo. Boli uzavreté tie otvoreného oddelenia, kde bol zistená infikovaná väznená osoba alebo väzenský personál.

Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť alebo záujmová činnosť obvinených a odsúdených sa v 1. fáze nerealizovala, neskôr sa prikročilo k jej realizácii izolovane po ubytovacích jednotkách (cela, izba alebo oddiel), došlo k prechodu na dištančnú formu vzdelávania, vstup externých subjektov realizujúcich kultúrno-osvetové aktivity bol obmedzený. Tiež bolo obmedzené vykonávanie bohoslužieb. Niektoré činnosti boli dočasne celkom pozastavené – využívanie knižnice, čitárne, fitness alebo posilňovne. Vychádzky, nákup potravín a vecí osobnej spotreby, sa realizovali v malých skupinkách väznených osôb, ktorí boli spolu ubytovaní na cele, izbe alebo oddiele. V ústavoch nachádzajúcich sa na území vyššieho územného celku, na ktorom bola vyhlásená čierna farba pandemického semaforu, bolo zakázané používanie vlastného odevu z dôvodu rizika prenosu vírusu pri jeho obmene, ďalej bolo zakázané hromadné stravovanie.

V záujme zmiernenia následkov reštrikčných opatrení a udržania sociálnych kontaktov väznených osôb s okolím boli prijaté viaceré kompenzačné opatrenia. Opatrenie spočívajúce v zákaze návštev bolo kompenzované väzneným osobám možnosťou častejších a dlhších telefonických rozhovorov, neskôr aj možnosťou realizácie videonávštev a videohovorov. Už v prvej fáze boli každej väznenej osobe udelené „voľné minúty na telefonovanie“ v hodnote 2 EUR (približne 12 minút telefonického volania do mobilných sietí operátorov na Slovensku), ako aj možnosť nákupu kreditu na telefonovanie bez predchádzajúcej úhrady evidovaných pohľadávok. Od 15. 5. 2020 bol spustený projekt videonávštev – každej väznenej osobe sa umožnilo uskutočniť najmenej raz za kalendárny mesiac (v prípade mladistvých najmenej raz týždenne) v trvaní 20 minút bezplatný internetový videohovor so schváleným kontaktom (kontaktnou osobou). Videohovor sa uskutočňoval prostredníctvom aplikácie Skype. Od 3. 9. 2020 bol spustený pilotný projekt videohovorov, ktoré sú realizované ako doplnková služba k štandardným telefónnym hovorom. O rozšírení kompenzačných opatrení, napríklad o možnosť využívania mobilného telefónu odsúdenými, sa zatiaľ neuvažuje. Právo telefonovania väznených osôb (na celách, na izbách, na vychádzkových dvorcoch), vrátane možnosti videohovorov, je dostatočne garantované.

Nové formy komunikácie cez internet (Skype alebo iné komunikačné nástroje), častejšie využívanie komunikačných systémov na realizáciu súdnych pojednávaní s obvinenými a odsúdenými (rozhodovanie o väzbe v predsúdnom konaní, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody) sú jednou z mála pozitívnych stránok koronakrízy.¹³

Slovenské väzenstvo čelí dlhodobému problému vysokého indexu väzenstva. Problém preplnenosti väzníc sa naplno prejavil v období pandémie koronavírusu a ešte viac zdupľoval nutnosť zníženia väzenskej populácie. Vykonanou analýzou sme zistili, že v čase pandémie Covid-19 zostala úroveň väzenskej populácie stabilná – pomerne vysoká, a to aj napriek tomu, že došlo k zreteľnému poklesu počtu nástupov do výkonu trestu odňatia slobody. V oblasti trestnej a väzenskej politiky by istým riešením pre zníženie väzenskej populácie mohlo byť zníženie počtu odsúdených na krátkodobé tresty odňatia slobody a zdynamizovanie využívania podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Inšpiratívnym návrhom na zníženie počtu väznených osôb a zvýšenie efektivity zaobchádzania s odsúdenými by bolo zavedenie zmiešaného modelu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa Grigera by tento model bol zložený z 1) povinného systému podmienečného prepustenia pri trestoch do 1 roka (cca 20 % odsúdených) – odsúdení s dĺžkou trestu odňatia slobody do 1 roka by boli po polovici výkonu trestu automaticky prepustení v prípade, ak by nemali evidovaný nezahladený disciplinárny trest – skúšobná doba podmienečného prepustenia by zodpovedala zvyšku nevykonaného trestu, 2) povinného systému podmienečného prepustenia s nariadenou technickou kontrolou a individuálne určeným programom (cca 25 % odsúdených) – odsúdení s dĺžkou trestu odňatia slobody od 1 do 3 rokov by boli po polovici výkonu trestu automaticky prepustení v prípade, ak by nemali evidovaný nezahladený disciplinárny trest, a v ich prípade by boli splnené technické podmienky elektronickej kontroly – skúšobná doba podmienečného prepustenia by zodpovedala zvyšku nevykonaného trestu (cca 25 % odsúdených) a 3) diskrečného systému podmienečného prepustenia v prípade odsúdených s dĺžkou uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody nad tri roky – odsúdení s dĺžkou trestu odňatia slobody nad 3 roky by podliehali existujúcemu systému formálnych, materiálnych a procesných podmienok.¹⁴

Profesor Dünkel vo všeobecnosti zdôrazňuje, že je potrebné premýšľať o vytvorení možností, ako nahradiť krátkodobé tresty odňatia slobody alternatívnymi spôsobmi vykonávania trestov odňatia slobody. V niektorých krajinách (napríklad Fínsko, Rakúsko, Anglicko, Holandsko, Škótsko, Španielsko a Švajčiarsko) môžu odsúdení vykonávať krátkodobé tresty odňatia slobody pod probačným dohľadom, prácou v komunitných službách alebo strávením určitého času v domácom väzení. Zavedenie alternatívnych foriem vykonávania krátkodobých trestov odňatia slobody môže značne znížiť počet väznených osôb. Nateraz uskutočniteľným riešením by bola amnestia pre páchateľov, ktorých výkon krátkodobého trestu odňatia slobody bol prerušený.¹⁵

Výzvou pre väzenstvo zostáva minimalizovať negatívne dôsledky dočasných obmedzení práv väznených osôb súvisiacich s legálnym obmedzením slobody a uplatňovanými reštrikčnými opatreniami; smerovať aj prostredníctvom kompenzačných opatrení k naplneniu úloh väzenstva, najmä vytvoriť podmienky na nápravu osôb vo výkone trestu odňatia slobody, zmenu ich postojov k trestnej činnosti a integráciu do spoločnosti. Reštriktívne opatrenia by mali byť uplatňované len v miere nevyhnutnej, aby nedochádzalo k zbytočnému prehlbovaniu negatívnych dôsledkov trestu odňatia slobody – psychologických, sociálnych a ekonomických.