Po celý rok sa chránia tieto druhy zveri:

Na ochranu druhov zveri uvedených v odseku 1 sú užívatelia poľovných revírov a poľovných pozemkov povinní chrániť ich životné prostredie, najmä hniezdiská, tokaniská a rujoviská.

Nechránia sa tieto druhy zveri:

líška obyčajná, psík medviedikovitý, tchor obyčajný, tchor svetlý (stepný), chrček roľný, syseľ obyčajný, vrana obyčajná východoevropská (šedivka) a straka obyčajná.

Čas lovu na nižšie uvedené druhy zveri sa ustanovuje takto:

Ak pripadne prvý alebo posledný deň zákazu lovu na deň pracovného pokoja, možno loviť aj v tento deň.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na lov zveri vo zverniciach, ktorej zvernica slúži.

V samostatných a uznaných bažantniciach možno loviť po celý rok kunu hôrnu a skalnú, mačku divú, jazveca obyčajného, ježa, myšiaka hôrneho a severského (len chytanie do košov), jastraba veľkého (len chytanie do košov), hranostaja obyčajného, lasicu obyčajnú, sojku obyčajnú, havrana čierneho, kavku obyčajnú a čajku smejivú.

Na plôdikových rybníkoch možno loviť čajku smejivú po celý rok a na ostatných rybníkoch od 1.augusta do 30.novembra.

V ochrannom pásme územia Tatranského národného parku možno loviť jeleniu trofejnú zver III. a IV. vekovej triedy (6-ročné a staršie jedince) len v čase od 1.septembra do 31.októbra.

V poľovných revíroch, v ktorých sa chytali zajace a bažanty, povoľuje sa odstrel zajacov a bažantov do 15.januára.

Okresný národný výbor môže po prerokovaní so Slovenským poľovníckym zväzom a krajským strediskom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody povoliť na žiadosť užívateľa poľovného revíru vybrať po jednom mláďati z jedného alebo niekoľkých hniezd jastraba veľkého, jastraba krahuľca a sokola myšiara, ak je v týchto hniezdach viac mláďat ako jedno. Užívateľ poľovného revíru môže mláďatá vybraté z hniezd jastraba veľkého, jastraba krahulca a sokola myšiara predať len prostredníctvom Slovenského poľovníckeho zväzu (§ 12 ods. 2) na sokoliarske účely.

Lov úžitkovej zveri (odstrel a chytanie) možno vykonávať len v súlade so schváleným plánom chovu a lovu zveri a len v takom rozsahu, aby sa neohrozili jej kmeňové stavy. Užívatelia poľovných revírov sú povinní každý rok sčítať zver podľa pokynov krajských národných výborov.

Zakazuje sa loviť zver podliehajúcu plánu poľovníckeho hospodárenia a lovu, ktorej chov a lov sa neplánoval v poľovnom revíre.

Raticovú zver možno strieľať len guľovnicou; sviňu divú aj z brokovnice jednotnou strelou. Zakazuje sa loviť raticovú zver v noci, a to v čase od hodiny po západe slnka do hodiny pred východom slnka. V noci sa povoľuje loviť sviňu divú len za jasných mesačných nocí v čase 3 dní pred kulmináciou a 3 dni po kulminácii splnu mesiaca, a to len pomocou vyhovujúcej pozorovacej a streleckej optiky.

Zver možno loviť aj pomocou fretky.

Členovia sokoliarskych klubov môžu loviť aj pomocou sokoliarskych dravcov.

Zakazuje sa:

Zajace, bažanty, jarabice, kačice divé a husi divé možno strieľať len na spoločných poľovačkách za účasti najmenej troch strelcov a potrebného počtu poľovne upotrebiteľných psov.² V lesných poľovných revíroch alebo v ich častiach, v ktorých zajac nie je normovaný, a predsa sa ojedinele vyskytuje a spôsobuje škody na lesných kultúrach, môže okresný národný výbor na žiadosť užívateľa poľovného revíru povoliť odstrel aj osamelým spôsobom lovu.

V trvale a dokonale oplotených viniciach, záhradách, ovocných sadoch, ovocinárskych a lesných škôlkach a semenných plantážach lesných drevín sa môže po celý rok loviť zajac a králik divý; odstrel na týchto plochách, ak sú ako poľovné pozemky súčasťou poľovného revíru a ním poverení členovia poľovníckej stráže.

Zajace a jarabice možno na tej istej ploche strieľať len raz do roka.

Bažanty možno na tej istej ploche strieľať najviac tri razy do roka. Bažantie sliepky možno strieľať len v bažantniciach alebo v poľovných revíroch s polodivým chovom bažantov, do ktorých sa každoročne vypúšťajú bažantie kurčatá.

Kačice divé a husi divé možno strieľať aj na ťahu, a to najskôr hodinu pred východom a najneskôr hodinu po západe slnka v dňoch pracovného pokoja a na večernom ťahu pred takýmto dňom.

Počet poľovačiek v jednotlivých poľovných revíroch musí byť úmerný ploche poľovného revíru, skutočnému stavu zveri a plánu odstrelu; takisto počet strelcov a honcov zúčastnených na jednotlivých poľovačkách musí byť úmerný poľovnej ploche, na ktorej sa poľovačka koná, počtu pohonov a prelimináru odstrelu (počtu zveri určenému na odstrel pre jednotlivú poľovačku).

Na zabezpečenie kmeňových stavov malej zveri sa každý rok vylúči z poľovačiek a chytania zveri aspoň štvrtina celkovej poľovnej plochy poľovného revíru. Táto časť poľovného revíru musí byť ucelená a primerane zazverená. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na regulačný odstrel a chytanie bažantov v uznaných bažantniciach.

Poľovačky sa smú konať len v sobotu a v dňoch pracovného pokoja. Vo výnimočných prípadoch (napr. z bezpečnostných dôvodov v blízkosti veľkých miest, kde sú poľovné revíry navštevované za rekreačným účelom) môže okresný národný výbor povoliť poľovačky aj vo všedný deň. V poľovných revíroch, v ktorých sa dojednali pre cudzincov poplatkové poľovačky, v štátnych vyhradených poľovných revíroch a v poľovných revíroch, v ktorých štátna organizácia vykonáva právo poľovníctva na vlastný účet, možno konať poľovačky aj vo všedný deň; to platí v čase od 1. do 15. januára i pre poľovné revíry, v ktorých sa vykonal odchyt zajacov a bažantov (§ 3 ods. 4).

Užívateľ poľovného revíru je povinný predložiť okresnému národnému výboru a okresnému výboru Slovenského poľovníckeho zväzu plán spoločných poľovačiek na malú zver (okrem poľovačiek na kačice divé a husi divé na ťahu) najneskôr mesiac pred určeným časom lovu. Zmeny v termínoch konania jednotlivých poľovačiek je poľovný hospodár povinný hlásiť okresnému národnému výboru a okresnému výboru Slovenského poľovníckeho zväzu najneskôr päť dní pred dňom poľovačky.

Vedúci poľovačky je povinný sa presvedčiť, či všetci zúčastnení strelci majú platné poľovné lístky, či sú zbrane v nich riadne zapísané a či ich výrobné čísla súhlasia. Ak u niekoho zistí, že jeho poľovný lístok je neplatný alebo zbraň alebo číslo uvedenej zbrane nesúhlasí so zápisom v poľovnom lístku, je povinný vyzvať ho, aby opustil poľovačku, a prípad oznámiť orgánu Verejnej bezpečnosti. Ďalej je povinný postarať sa o správne usporiadanie poľovačky a upozorniť na to, aby sa dbalo na bezpečnostné pravidlá pri použití poľovných zbraní. Je tiež povinný z ďalšej účasti na poľovačke vylúčiť jej účastníka, ktorý porušil poľovnícku disciplínu alebo ktorý je pod vplyvom alkoholu alebo ho požíva počas poľovačky.

Na spoločných poľovačkách sa nesmú zúčastňovať ako strelci osoby mladšie ako 18 rokov, s výnimkou žiakov lesníckych a poľnohospodárskych škôl, ak poľujú v rámci praktickej výučby. Osoby mladšie ako 15 rokov sa na spoločných poľovačkách nesmú zúčastňovať.

Pre prvých troch strelcov a pre každých ďalších piatich strelcov musí byť pri každej spoločnej poľovačke jeden poľovne upotrebiteľný pes.

Po skončení každého pohonu musí vedúci poľovačky zabezpečiť výlož a ošetrenie diviny, aby sa zabránilo jej znehodnoteniu; po skončení poľovačky je povinný zabezpečiť výrad.

Najneskôr v nasledujúci deň po skončení poľovačky je poľovný hospodár povinný zabezpečiť pomocou poľovne upotrebiteľného psa dohľadávku postrelenej zveri; pri dohľadávke môže mať poľovnú zbraň len sám a ním poverení členovia poľovníckej stráže. Dohľadávka nesmie mať povahu novej poľovačky.

Pri zostavovaní plánu chovu a lovu malej zveri sú užívatelia poľovných revírov povinní pred odstrelom prednostne zabezpečiť chytanie malej zveri na domáce zazverovanie a vývoz podľa pokynov Slovenského poľovníckeho zväzu.

Okresný národný výbor môže v poľovných revíroch, ktoré majú výnimočne vysoké stavy zveri, povoliť užívateľovi poľovného revíru na odporúčanie okresného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu chytať primeraný počet zveri nad schválený plán lovu.

Chytať, mať v držbe a chovať ostatnú zver možno len so súhlasom Slovenského poľovníckeho zväzu.

Nakupovať a predávať zver uvedenú v odsekoch 1 až 3 môže len Slovenský poľovnícky zväz.³

Raticovú zver možno strieľať len na povolenie na poľovačku, v ktorom sa uvedie veková trieda jedinca povoleného na odstrel; pri tom treba zachovávať zásadu, že jelene IV.vekovej triedy možno strieľať len od 1.septembra do 31.októbra a srnce III.vekovej triedy od 1.júla do 31.augusta. Na veľkú zver - okrem svine divej - možno poľovať len osamelým spôsobom lovu, posliedkou alebo na postriežke.

Zakazuje sa odstrel chovných jeleňov, t.j. chovných ihličiakov v 2. roku, nádejných mladých jeleňov II. vekovej triedy (3- až 5-ročných), chovných korunových jeleňov III. vekovej triedy (6- až 9-ročných) a chovných jeleňov IV. vekovej triedy (10- až 12-ročných). Z korunových jeleňov II. a III. vekovej triedy sa za chovné nepokladajú jelene s krátkym a slabým parožím alebo s krátkymi vetvami v korunách, prípadne aj 8- až 9-ročné jelene s jednostrannou korunou. Z korunových jeleňov IV. vekovej triedy sa za chovné nepokladajú jelene s jednostrannou korunou a jelene staršie ako 12 rokov.

Zakazuje sa odstrel mladých a dospievajúcich 1- až 5-ročných chovných srncov, muflónov a chovných danielov.

Pri premnožení diviačej zveri, ak táto zver robí škody na poľnohospodárskych kultúrach, môže okresný národný výbor po vyjadrení okresného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu povoliť odstrel mláďat divej svine (prasiatok) už od 15.júna.

Slovenský poľovnícky zväz usporiada každý rok chovateľské prehliadky trofejí. Poľovný hospodár je povinný predložiť na posúdenie okresnému výboru Slovenského poľovníckeho zväzu, v ktorého obvode poľovný revír leží, všetky trofeje ulovenej trofejovej zveri spolu s hornou a dolnou čeľusťou. Pri zveri ulovenej zahraničnými poľovníkmi sa namiesto trofejí predkladajú fotografie a bodovacia tabuľka; to sa vzťahuje aj na trofeje, ktoré bolo povolené vyviezť do zahraničia.

Slovenský poľovnícky zväz vedie evidenciu jastrabov veľkých, jastrabov krahulcov, sokolov myšiarov a iných dravcov, ak sa ich použitie na sokoliarstvo povolilo (§ 13 ods. 1). Chovatelia uvedených poľovných dravcov sú povinní hlásiť Slovenskému poľovníckemu zväzu všetky poľovné dravce, ktoré chovajú v zajatí. Slovenský poľovnícky zväz im vydá pre ne evidenčný list a kovové krúžky; bez evidenčných listov a kovových krúžkov sa chov poľovných dravcov v zajatí nepovoľuje.

Uhynutie alebo inú stratu poľovného dravca chovaného v zajatí je chovateľ povinný hlásiť Slovenskému poľovníckemu zväzu.

Predaj a nákup poľovných dravcov možno vykonávať len prostredníctvom Slovenského poľovníckeho zväzu.

Sokoliarstvom sa rozumie držanie poľovných dravcov a lov zveri týmito dravcami. Ako poľovné dravce možno používať jastraba veľkého, jastraba krahulca a sokola myšiara, prípadne iné dravce, ak ich použitie na sokoliarstvo povolí Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky na odporúčanie Slovenského poľovníckeho zväzu.

Slovenský poľovnícky zväz organizuje držiteľov poľovných dravcov. Držitelia poľovných dravcov musia byť členmi klubu sokoliarov, ktorý sa ustanovuje so súhlasom ústredného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu.

Pri love zveri poľovnými dravcami sa vyžaduje poľovný lístok a povolenie na poľovačku.

Chovať poľovné dravce môžu iba členovia sokoliarskeho klubu, ktorý je povinný viesť evidenciu dravcov chovaných v zajatí.