Nebolo-li iné smluvené, alebo niet-li pri službách dotyčného druhu iného zvyku, mzdu treba zaplatiť po vykonaní služieb.

Podľa mesiacov alebo kratších období určená mzda platená má byť koncom dotyčného obdobia, podľa dlhších období určená koncom kalendárneho mesiaca. Podľa hodín, kusov alebo jednotlivých výkonov určená mzda platená má byť za skončené výkony koncom každého kalendárneho týždňa, ide-li však o služby vyššieho druhu, koncom každého kalendárneho mesiaca.

V každom prípade stáva sa splatnou už zarobená mzda skončením slúžobného pomeru.

Zamestnancovi prislúcha po uplynutí dvojtýždňovej služby nárok na mzdu najvýš týždennú aj vtedy, keď z dôležitej príčiny, týkajúcej sa jeho osoby, nemohol konať službu, nakoľko to sám nezavinil úmyselne alebo hrubou nedbalosťou․

Nemôže-li zamestnanec konať službu preto, že ochorel alebo utrpel úraz, prislúcha mu miesto mzdy, uvedenej v prvom odstavci, teprv v treťom a štvrtom týždni nemoci po 10 % mzdy, v piatom a šiestom týždni nemoci po 20 % mzdy, v siedmom a ôsmom týždni nemoci po 30 % mzdy.

Požitky, uvedené v predchodzom odstavci, prislúchajú zamestnancovi na dobu tam označenú aj vtedy, keď bol prepustený preto, poneváč ním nezavinená neschopnosť na práci trvala následkom nemoci alebo úrazu vyše štyroch týždňov (§ 22 e, zák. čl. II. roku 1898, § 22 c, zák. čl. XLI: 1899 a 20 c, zák. čl. XXVIII: 1900)

Ustanovenia predchodzích odstavcov nedotýkaju sa tých ustanovení kollektívnych smlúv alebo pracovných (slúžobných) poriadkov už platných, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie.

Za služby, ktoré neboly vykonané, tiež prislúcha zamestnancovi mzda, akže bol náklonný ich vykonať a hatený bol vo výkone okolnosťami, ktoré väzia v osobe zamestnávateľa; lež musí si dať započítať, čo usporil tým, že služieb nekonal, alebo čo si zarobil iným zamestnaním alebo čo zarobiť úmyselne zameškal.

V prípade, že následkom takýchto okolností pri konání služieb utrpel újmu ztratou na čase, prislúcha mu primeraná náhrada.

Bol-li zamestnanec prijatý do domácnosti zamestnávateľa pri slúžobnom pomere, ktorý hlavne zaberá jeho zárobkovú činnosť, v prípade, že zamestnanec upadne v nemoc, ktorú si ani úmyselne ani hrubou nedbalosťou nezavinil, povinný mu je zamestnávateľ, okrem peňažitých požitkov, poskytnúť potrebného ošetrovania, lekárskej pomoci a potrebných liekov do dvoch týždňov, akže slúžobný pomer už dva týždne trval - a do štyroch týždňov, akže už pol roka trval.

Ošetrovanie a pomoc môžu byť poskytnuté aj v nemocnici alebo so súhlasom zamestnanca u osôb tretích. Zamestnanec má právo žiadať ošetrovanie v nemocnici, nakoľko povaha nemoci toho požaduje.

Hore označené povinnosti zamestnávateľa nevzniknú, jestli bol slúžobný pomer založený len na dobu prechodnej potreby a ešte netrval jeden mesiac.

Hotové výdavky za lekársku pomoc a potrebné lieky, taktiež trovy ošetrovania v nemocnici alebo u tretích osôb môžu byť zapo peňažitých požitkov, ktoré prislúchaju zamestnancovi na dobu trvania nemoci.

Dávky peňažité, ktoré poberá zamestnanec z dôvodu verejnoprávneho poistenia na dobu trvania nemoci, smú byť započítané do peňažitých požitkov takou čiastkou, ktorá zodpovedá pomeru skutočných príspevkov zamestnávateľa ku súhrnnému poisťovaciemu príspevku. Iné, v §e 8. označené povinnosti zamestnávateľa prestávaju natoľko, nakoľko sa zamestnancovi dostane práve takých plnení z dôvodu poistenia.

Zamestnávateľ je povinný slúžobné výkony tak usporiadať a o miestnosti a náčinie, ktoré opatril alebo má opatriť, na vlastné trovy tak sa starať, aby boly chránené život a zdravie zamestnanca, pokiaľ toho povaha služby pripúšťa.

Bol-li zamestnanec prijatý do domácnosti zamestnávateľa, tento má učiniť potrebné opatrenia dotyčne obývacej a spacej miestnosti, stravy, taktiež pracovnej doby a doby zotavenia tak, aby zdravie, mravnosť a náboženské presvedčenie zamestnanca neutrpely škody.

Slúžobný pomer sa končí vypršaním času, na ktorý bol smluvený.

Na zkúžku alebo na čas prechodnej potreby smluvený slúžobný pomer počas prvého mesiaca môže zrušiť i jedna i druhá strana kedykoľvek.

Na dobu života osoby alebo na dobu vyše päť rokov smluvený slúžobný pomer môže byť zamestnancom zrušený po vypraní päť rokov pri dodržaní polročnej výpovedi.

Slúžobný pomer, ktorý nastal alebo v ktorom sa pokračuje bez určenia slúžobnej doby, môže byť zrušený výpoveďou podľa nižšie označených ustanovení.

Jestli slúžobný pomer, ktorého predmetom sú služby vyššieho druhu, hlavne zaberá zárobkovú činnosť zamestnanca, a trval už tri mesiace - nehľadiac ku spôsobu určenia mzdy - treba dodržať najmenej štyritýždňovu výpovednú lehotu.

To isté platí vôbec, jestli je mzda podľa rokov určená.

Jestli bol úpadca zamestnávateľom a bol-li slúžobný pomer už nastúpený, môže byť tento pomer zrušený v jednom mesiaci odo dňa uvalenia konkursu od zamestnanca bez výpovedi, od správcu podstaty s dodržaním zákonitej alebo smluvnej kratšej výpovednej lehoty.

Jestli sa zruší slúžobný pomer výpoveďou od správcu podstaty pred vypršaním ustanoveného času, na ktorý bol učinený, alebo jestli v smluve bola dlhšia výpovedná lehota umluvená, môže zamestnanec ako konkursný veriteľ žiadať náhradu spôsobenej mu škody.

Ustanovenia, dané v osobitných zákonoch o vlivu uvalenia konkursu na slúžobný pomer, zostávaju nedotknuté.

Keď sa slúžobný pomer skončil, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na jeho žiadosť vydať písomné vysvedčenie o trvaní a spôsobe služieb. Žiada-li zamestnanec počas trvania slúžobného pomeru vydanie vysvedčenia, má sa mu vydať na jeho trovy. Zanášky a poznámky vo vysvedčení, ktoré by zamestnancovi dosiahnutie nového miesta zťažovaly, sú neprípustné.

Vysvedčenia zamestnanca, ktoré sú v úschove zamestnávateľa, majú byť zamestnancovi na jeho žiadosť kedykoľvek vydané.