Štúdium v študijnom odbore strednej odbornej školy, ktorého dĺžka štúdia je kratšia ako 4 roky, a v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, učilišťa a odborného učilišťa sa ukončuje záverečnou skúškou.

Štúdium v študijnom odbore stredného odborného učilišťa, na gymnáziu a na strednej odbornej škole sa ukončuje maturitnou skúškou.

Pomaturitné štúdium špecializačné a inovačné sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou, pomaturitné kvalifikačné štúdium a nadstavbové štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou z odborných predmetov.

Pomaturitné štúdium na konzervatóriu a v škole úžitkového výtvarníctva, v ktorej sa žiaci zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon umeleckého povolania, a na strednej zdravotníckej škole, v ktorej sa žiak špecializuje na odborné činnosti, sa ukončuje absolventskou skúškou a udelením absolutória.

Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje jej celkovým zhodnotením.

Účelom záverečnej skúšky je zistiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami a ako sú pripravení používať ich pri činnostiach, na výkon ktorých sa pripravujú.

Podmienkou pre konanie záverečnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka príslušného štúdia.

Záverečná skúška v stredných odborných školách, stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach sa delí na praktickú a teoretickú časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou skúšky.

V praktickej časti skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej alebo určenej téme. Podľa charakteru študijného alebo učebného odboru môže byť jej súčasťou písomné alebo grafické riešenie úlohy.

V teoretickej časti skúšky sa ústne overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej alebo určenej téme, aj vo vzťahu k praktickej časti skúšky.

Záverečná skúška v študijnom odbore strednej odbornej školy sa koná

Záverečná skúška v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, v ktorom trvá príprava dva roky a tri roky, sa koná

Záverečná skúška v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, v ktorom trvá príprava tri roky a štyri mesiace, sa koná

Riaditeľ školskej správy môže v osobitných prípadoch na návrh riaditeľa školy určiť skorší termín praktickej časti záverečnej skúšky.

Účelom maturitnej skúšky je overiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami a ako sú pripravení používať ich na ďalšie štúdium a pri odborných činnostiach, na výkon ktorých sa pripravujú.

Podmienkou na vykonanie maturitnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka štúdia.

Maturitná skúška na gymnáziu pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z matematiky alebo z cudzieho jazyka, ktorý žiak študoval na gymnáziu, a z ústnej skúšky z ďalších dvoch voliteľných predmetov podľa vlastného výberu.

Žiak triedy so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) koná okrem písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a ústnej skúšky z dvoch voliteľných predmetov aj písomnú a ústnu skúšku z matematiky, žiak triedy so zameraním študijného odboru 02 matematika a fyzika ústnu skúšku z matematiky alebo fyziky, žiak triedy so zameraním študijného odboru 38 programovanie (špeciálne zameranie) ústnu skúšku z matematiky alebo skupiny predmetov programovanie, algoritmy, počítačové systémy.

Voliteľným predmetom žiaka na maturitnej skúške na gymnáziu môže byť každý predmet, okrem telesnej výchovy, v ktorom mal súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na gymnáziu najmenej šesť. Do súčtu týždenných hodinových dotácií sa môže zarátať aj hodinová dotácia zo seminára a cvičení rovnakého zamerania. Riaditeľ školy môže vo výnimočnom prípade rozhodnúť aj inak.

Maturitná skúška z odborných predmetov v gymnáziu sa nedelí na teoretickú časť a praktickú časť. Využívajú sa na nej aj práce žiakov vypracované počas štúdia.

Maturitná skúška na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, zo skúšky z odborných predmetov a ústnej skúšky z voliteľného predmetu.

Voliteľným predmetom žiaka na maturitnej skúške v strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole môže byť každý predmet, v ktorom mal súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na strednej odbornej škole najmenej päť a na strednom odbornom učilišti najmenej štyri, okrem povinných odborných predmetov, ktoré sú súčasťou skúšky z odborných predmetov, a telesnej výchovy. Do súčtu týždenných hodinových dotácií sa môže zarátať aj hodinová dotácia zo seminára a cvičení rovnakého zamerania. Riaditeľ školy môže vo výnimočnom prípade rozhodnúť aj inak.

Maturitná skúška z odborných predmetov na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole sa delí na praktickú časť a teoretickú časť, pričom

Maturitná skúška v študijných odboroch 63-07-6 zahraničný obchod a 63-33-6 organizácia administratívy pozostáva z ústnej a písomnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, ústnej skúšky z cudzieho jazyka a zo skúšky z odborných predmetov.

Maturitná skúška v študijnom odbore 63-16-6 prevádzka hotelov a spoločného stravovania pozostáva z ústnej a písomnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, zo skúšky z odborných predmetov a z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, od školského roku 1991/92 z dvoch cudzích jazykov.

Maturitná skúška na strednej zdravotníckej škole pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky voliteľného predmetu (vrátane cudzieho jazyka) a z ústnej skúšky z odborných predmetov, ktorá má teoreticko-predmetovú časť a praktickú časť.

Maturitná skúška na strednej pedagogickej škole v skupine študijných odborov 76 - učiteľstvo pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, ústnej skúšky z jedného povinného všeobecnovzdelávacieho predmetu, okrem telesnej výchovy, v ktorom mal súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na strednej škole najmenej päť, skúšky z odborných predmetov pedagogika-psychológia a skúšky z jedného z odborných predmetov telesná výchova mládeže, výtvarná výchova mládeže, hudobná výchova mládeže.

na škole úžitkového výtvarníctva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, z praktickej skúšky z hlavného odboru štúdia vrátane obhajoby zadanej témy, z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru,

na konzervatóriu z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z praktickej skúšky z hlavného umeleckého predmetu, z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru,

na tanečnom konzervatóriu z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, z praktickej skúšky z hlavného umeleckého predmetu, z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru a absolutória,

na strednom odbornom učilišti umeleckoremeselnom z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z voliteľného predmetu, z praktickej skúšky vrátane obhajoby zadanej témy, z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru.

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v apríli až júni alebo v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo februári nasledujúceho školského roku. Riaditeľ príslušnej školskej správy, pre strednú zdravotnícku školu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže na návrh riaditeľa strednej školy v osobitných prípadoch určiť skorší termín praktickej časti maturitnej skúšky.

Písomná maturitná skúška sa koná v treťom úplnom týždni apríla. Termín ústnej skúšky, praktickej a teoretickej časti odbornej skúšky určí na návrh riaditeľa strednej školy riaditeľ príslušnej školskej správy, pre strednú zdravotnícku školu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Žiak môže so súhlasom riaditeľa školy dobrovoľne konať ústnu maturitnú skúšku aj z ďalšieho predmetu v riadnom skúšobnom období.

Žiak môže po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky so súhlasom riaditeľa školy dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalšieho voliteľného predmetu v mimoriadnom skúšobnom období.

Pri voľbe voliteľného predmetu v štúdiu popri zamestnaní sa vychádza z hodinovej dotácie jednotlivých predmetov uvedených v učebnom pláne denného štúdia.

na gymnáziu z vyučovacieho jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška), slovenského jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška), ústnej skúšky z dvoch alebo troch voliteľných predmetov,

na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole z vyučovacieho jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška), slovenského jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška) a odborných predmetov.

Podmienkou na vykonanie záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia.

Záverečná pomaturitná skúška sa koná z odborných vyučovacích predmetov zaradených do učebných plánov študijných odborov. Delí sa na praktickú časť a teoretickú časť. Podľa charakteru študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť skúšky je ústna.

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia žiaka na výkon konkrétnej umeleckej činnosti a úroveň jeho prípravy na výkon povolania. Obsahuje

Záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v druhej polovici júna, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roku. Termín určuje riaditeľ strednej školy.

Termín absolventského koncertu, vystúpenia, obhajoby a skúšky určí riaditeľ strednej školy.

Na základe úspešného zvládnutia absolventskej skúšky udeľuje stredná škola absolventovi absolutórium.

Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností v rozsahu učiva určeného učebnými osnovami vyučovacích predmetov zaradených do učebného plánu.

Celkové zhodnotenie prípravy vykonajú bez osobitných skúšok na záver posledného ročníka riaditeľ školy, triedny učiteľ, dielenský učiteľ alebo majster odbornej výchovy a výchovný poradca.

Na písomnej skúške z vyučovacieho jazyka a literatúry si žiak volí jednu tému z určeného súboru tém. Na písomnej skúške z matematiky na gymnáziu v triedach so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) rieši žiak dva určené príklady a dva príklady, ktoré si z určeného súboru príkladov sám zvolí.

Na ústnej skúške a teoretickej časti skúšky si žiak žrebuje jednu zo schválených tém.

Na praktickej časti skúšky v odborných predmetoch podľa charakteru študijného odboru si žiak vyžrebuje jednu zo schválených tém, ak mu téma nie je určená. Tému praktickej skúšky z hlavného odboru štúdia v skupine študijných odborov 82-umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba a 85-umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba určí žiakovi riaditeľ školy.

Písomná skúška zo všeobecnovzdelávacieho predmetu trvá 240 minút.

Ústna skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá 10 až 20 minút; ak je obsahom ústnej skúšky učivo z viacerých predmetov, trvá 15 až 30 minút. Príprava žiakov na ústnu skúšku podľa charakteru predmetu trvá 15 až 30 minút.

Praktická časť záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky z odborných predmetov, praktická skúška z hlavného odboru štúdia v konzervatóriu a výkon z hlavného odboru trvajú podľa povahy učebného a študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný laborant najviac 33 hodín; v jednom dni najviac 8 hodín a v študijnom odbore rádiologický laborant najviac 6 hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť skúšky môže trvať až štyri týždne.

Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 až 30 minút.

Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky sa za jednu hodinu považuje čas 60 minút.

Záverečná skúška, maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sú verejné s výnimkou písomnej skúšky a skúšky v odbore, v ktorom je to z hygienických dôvodov alebo z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vylúčené.

Praktická časť maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

Ústna a teoretická časť skúšky sa organizuje po skupinách tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže skúšobná komisia vyskúšať najviac

Žiak posledného ročníka strednej školy do konca februára písomne oznámi triednemu učiteľovi voliteľné predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Ak žiak v tomto termíne neoznámi predmet, ktorý si zvolil, určí mu ho triedny učiteľ.

Žiak posledného ročníka strednej školy, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho vyučovacieho predmetu, písomne oznámi triednemu učiteľovi do konca februára predmet, ktorý si na skúšku zvolil.

Pred začiatkom ústnej maturitnej skúšky, na konzervatóriu aj praktickej skúšky, sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Pred začiatkom záverečnej skúšky sa žiaci nezúčastňujú na vyučovaní 3 vyučovacie dni. Tieto dni sú určené na prípravu na vykonanie skúšky.

Záverečná skúška, maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sa koná pred skúšobnou komisiou.

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ.

Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú

Riaditeľ školy môže na praktickú a ústnu maturitnú alebo záverečnú pomaturitnú skúšku prizvať odborníkov z praxe. Odborníkov z praxe možno prizvať aj na záverečnú skúšku.

Predsedov skúšobných komisií vymenúva do 15. apríla príslušná školská správa, pre stredné zdravotnícke školy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Funkcia predsedu skúšobnej komisie je čestnou funkciou. Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický pracovník s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má najmenej päť rokov pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických pracovníkov školy, na ktorej sa skúška koná.

Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických pracovníkov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického pracovníka školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z učiteľov, ktorí majú na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha učebného alebo študijného odboru vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.

Pracovníci Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, na stredných zdravotníckych školách Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, príslušný školský inšpektor alebo nimi poverení pracovníci školstva majú právo dávať žiakovi doplnkové otázky; nepodieľajú sa však na jeho hodnotení.

Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu komisie dávať žiakovi otázky z odborných predmetov pri praktickej a teoretickej časti skúšky; nepodieľa sa však na jeho hodnotení.

Predseda skúšobnej komisie, po skončení skúšok všetkých žiakov triedy zvolá záverečnú poradu skúšobnej komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.

Prospech žiaka na skúške sa klasifikuje týmito stupňami: 1 - výborný, 2 - chválitebný, 3 - dobrý, 4 - dostatočný, 5 - nedostatočný.

Klasifikáciu žiaka na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie.

Písomnú maturitnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, na gymnáziu v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky klasifikujú vyučujúci príslušných predmetov. Nedostatočný prospech z písomnej maturitnej skúšky prerokuje vyučujúci s podpredsedom maturitnej komisie a prísediacim. Výsledky klasifikácie oznámi vyučujúci žiakom týždeň pred začiatkom ústnej skúšky.

Klasifikácia z písomnej aj ústnej časti maturitnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským zo slovenského jazyka a literatúry a v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z písomnej i ústnej maturitnej skúšky z matematiky sa zohľadní vo výslednom stupni prospechu. Ak má žiak z niektorej písomnej skúšky stupeň prospechu nedostatočný, koná písomnú skúšku aj ústnu skúšku z príslušného predmetu v nasledujúcom skúšobnom období.

Do celkového hodnotenia sa nezapočítava pri maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške prospech z predmetu, z ktorého sa žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie jej praktickej a teoretickej časti.

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka zohľadňuje jeho prospech počas celého štúdia; žiaka klasifikuje takto:

Celkové hodnotenie skúšky vrátane hodnotenia z predmetov a častí skúšky žiakovi oznámi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.

Ak bol žiak na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, vrátane praktickej a teoretickej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo z časti skúšky v najbližšom mimoriadnom skúšobnom období.

Opravnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, v gymnáziu s iným vyučovacím jazykom ako slovenským zo slovenského jazyka a literatúry a v gymnáziu so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky, koná žiak písomne aj ústne, ak mal nedostatočný prospech z písomnej skúšky; inak len ústne.

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z jednotlivých predmetov alebo časti skúšky z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť na jeho žiadosť druhú opravnú skúšku z tohto predmetu alebo časti skúšky, a to z vážnych, najmä zdravotných dôvodov.

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z dvoch predmetov alebo častí skúšky, alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium. Táto skúška sa koná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

Žiakovi, ktorý bol na maturitnej, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viacerých predmetov vrátane praktickej a teoretickej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku, záverečnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium. Táto skúška sa vykoná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

Celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium môže žiak opakovať iba raz.

Žiak môže záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium vykonať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník štúdia.

Občan, ktorý získal úplné stredné vzdelanie podľa skorších predpisov, môže konať maturitnú skúšku podľa tejto vyhlášky bez písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry.

Skúšky sa konajú v škole, ktorú žiak navštevoval, okrem praktickej časti, ktorá sa môže konať v školskom účelovom zariadení, na pracovisku stredného odborného učilišťa alebo v stredisku praktického vyučovania, ak ide o strednú odbornú školu, aj v prevádzkovom priestore organizácie.

Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody nepríde na skúšku, je povinný ospravedlniť sa predsedovi skúšobnej komisie najneskôr do troch dní od termínu skúšky. Ak ho predseda skúšobnej komisie ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Skúšobná komisia určí žiakovi náhradný termín skúšky.

Ak žiak svoju neúčasť na skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebolo uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne skúšky štúdium zanechal.

Ak sa žiak správa na maturitnej skúške, záverečnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu nedovoleným spôsobom, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

Ak skúšobná komisia, pri písomnej skúške riaditeľ školy, nepovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v najbližšom skúšobnom období.

Témy na jednotlivé predmety a časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky a absolutória, s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predmetovej komisie riaditeľ školy.

Riaditeľ strednej školy na návrh predmetovej komisie schvaľuje

Témy na záverečnú skúšku a praktickú časť maturitnej skúšky v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov.

Na praktickú časť záverečnej skúšky a maturitnej skúšky sa určí podľa špecifiky odboru 1 až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na výkon ktorých sa žiaci pripravujú.

Na ústnu skúšku z jednotlivých predmetov a teoretickú časť záverečnej skúšky a maturitnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

Na záverečnú pomaturitnú skúšku sa určí 15 tém na teoretickú a najmenej 5 tém na praktickú časť skúšky z odborných predmetov.

Vysvedčenie sa vydá žiakovi, ktorý skúšku úspešne vykonal, najneskôr do 5 dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.

Na vysvedčení sa uvedie dátum konania skúšky.

Žiakovi, ktorý sa pripravoval na výkon jednoduchých činností, sa výsledok celkového hodnotenia uvedie na výročnom vysvedčení.

Žiakovi stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa alebo učilišťa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky alebo záverečnej skúšky sa vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške výučný list.

Stredné odborné učilište, odborné učilište a učilište vydá žiakovi výučný list prvý raz po úspešnom ukončení štúdia v školskom roku 1991/92.