Organizácie vychovávajú učňov v učebných odboroch a za podmienok ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.

Mládež musí byť spôsobilá pre zvolený učebný odbor a pri vzniku učebného pomeru spĺňať podmienky podľa prílohy tejto vyhlášky a zdravotné požiadavky uvedené v charakteristike učebného odboru (§ 9).

Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len "Ministerstvo školstva") po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Slovenskou radou odborových zväzov po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi môže primerane predĺžiť učebnú dobu v učebných odboroch pre mládež so zmenenou pracovnou schopnosťou a pre ťažko vychovateľnú mládež.

V odôvodnených prípadoch povoľuje Ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, Slovenskou radou odborových zväzov a zúčastnenými ústrednými orgánmi zavedenie experimentálnych učebných odborov a ustanovuje zásady na ich sledovanie a zhodnotenie.

Z doby predchádzajúceho učebného pomeru možno učňovi započítať do nového učebného pomeru len ukončené ročníky zhodného alebo príbuzného učebného odboru, v ktorom úspešne absolvoval vyučovanie všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov (ďalej len "teoretické vyučovanie") a odborný výcvik; pokiaľ výchova učňa v novom učebnom pomere pokračuje, t․j. nadväzuje na teoretické vyučovanie a odborný výcvik, ktoré učeň absolvoval v predchádzajúcom učebnom pomere, započíta sa mu táto predchádzajúca doba učebného pomeru celá.

Za príbuzné sa považujú učebné odbory, v ktorých sú základné odborné zručnosti a vedomosti, určené učebnými plánmi a učebnými osnovami, zhodné alebo málo odlišné. Príbuznosť jednotlivých učebných odborov určí Ministerstvo školstva.

Žiakovi, ktorý absolvoval prvý ročník strednej odbornej školy, sa čas štúdia do doby učebného pomeru nezapočítava.

Žiakovi, ktorý absolvoval druhý ročník strednej odbornej školy a preukázal z odborných a prípravných predmetov prospech aspoň dostatočný, sa pri prijatí do učebného pomeru v učebnom odbore príbuznom študijnému odboru na strednej odbornej škole započíta čas štúdia do doby učebného pomeru ako absolvovanie prvého ročníka učebného odboru. Obdobne sa do doby učebného pomeru započíta úspešné ukončenie dievčenskej odbornej školy (dvojročnej) podľa špecifického odborného zamerania tejto školy, resp. jednotlivých tried, ak absolventka rozdielovou skúškou podľa § 5 preukáže potrebné zručnosti a vedomosti zo všetkých odborných a prípravných predmetov a z odborného výcviku I. ročníka príslušného učebného odboru.

Žiakovi, ktorý absolvoval tretí ročník strednej odbornej školy a preukázal z odborných a prípravných predmetov prospech aspoň dostatočný, sa pri prijatí do učebného pomeru v učebnom odbore príbuznom študijnému odboru na strednej odbornej škole započíta čas štúdia do doby učebného pomeru ako absolvovanie prvého a druhého ročníka učebného odboru; v dvojročnom učebnom odbore môže však vykonať záverečnú učňovskú skúšku, ak v období aspoň jedného roka vykonáva v pracovnom pomere práce zodpovedajúce učebnému odboru a osvojil si schopnosti určené učebnou osnovou odborného výcviku.

Žiakovi, ktorý absolvoval štvrtý ročník strednej odbornej školy a preukázal z odborných a prípravných predmetov prospech aspoň dostatočný, sa pri prijatí do učebného pomeru v učebnom odbore príbuznom študijnému odboru na strednej odbornej škole započíta čas štúdia do doby učebného pomeru ako absolvovanie prvého až tretieho ročníka učebného odboru; záverečnú učňovskú skúšku môže však vykonať, ak v období aspoň jedného roka vykonáva v pracovnom pomere práce zodpovedajúce učebnému odboru a osvojil si zručnosti určené učebnou osnovou odborného výcviku.

Žiakom, ktorí absolvovali druhý, tretí alebo štvrtý ročník strednej odbornej školy a preukázali nedostatočný prospech v niektorom z odborných alebo prípravných predmetov, sa započíta čas štúdia do doby učebného pomeru v rozsahu ustanovenom v odsekoch 2, 3 a 4, ak skúškou podľa § 5 preukážu potrebné zručnosti a vedomosti zo všetkých odborných a prípravných predmetov a z odborného výcviku príslušného ročníka, predpísané učebnými osnovami učebného odboru príbuzného so študijným odborom strednej odbornej školy.

Príbuznosť študijných odborov s učebnými odbormi určí Ministerstvo školstva.

O započítaný čas štúdia na strednej odbornej škole sa skracuje aj prípravné obdobie učebného pomeru na účely finančného a hmotného zabezpečenia učňov.

Odborný výcvik sa uskutočňuje v odborných učilištiach, učňovských strediskách alebo na vhodných individuálnych pracoviskách organizácií a v internátnych učňovských školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Teoretické vyučovanie učňov sa uskutočňuje

v odborných učilištiach, ktoré vychovávajú učňov pre rôzne odvetvia národného hospodárstva,

v odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou, ktoré v rámci prevýchovy ťažko vychovateľnej mládeže uskutočňujú výchovu učňov,

v učňovských školách.

Mimoškolská a mimopracovná výchova učňov sa organizuje v domovoch odborných učilíšť, učňovských škôl a učňovských stredísk.

Sieť odborných učilíšť, učňovských škôl a učňovských stredísk každoročne určí Ministerstvo školstva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi podľa návrhov krajských národných výborov.

V odborných učilištiach a učňovských školách sa zabezpečuje teoretické vyučovanie celoročným alebo výnimočne cyklickým spôsobom; učni s úplným stredným všeobecným vzdelaním si osvojujú odbornú teóriu aj skráteným spôsobom vyučovania alebo externou teoretickou prípravou.

Pri celoročnom spôsobe sa v priebehu celého školského roka pravidelne strieda teoretické vyučovanie s odborným výcvikom; pri cyklickom spôsobe je teoretické vyučovanie sústredené do jedného alebo dvoch cyklov, po ostatnú časť školského roka sa uskutočňuje odborný výcvik. Ak celoročnému spôsobu teoretického vyučovania bráni rozptýlenosť učňov od sídla odborného učilišťa alebo učňovskej školy alebo povaha učebného odboru (napr. montážne alebo sezónne práce), organizuje sa teoretické vyučovanie cyklickým spôsobom.

Skrátené vyučovanie sa koná podľa náročnosti a rozsahu vyučovacej látky odborných predmetov príslušného učebného odboru spravidla raz za 2 až 4 týždne a trvá 6 až 7 vyučovacích hodín. Organizáciu skráteného vyučovania a externej teoretickej prípravy učňov s úplným stredoškolským všeobecným vzdelaním určí krajský národný výbor na návrh organizácie, ktorá týchto učňov prijala do pracovného pomeru. Skrátené vyučovanie alebo externá teoretická príprava pre učňov s úplným stredným všeobecným vzdelaním sa zavádza iba v tých prípadoch, v ktorých ni je možné alebo účelné organizovať celoročné alebo cyklické vyučovanie.

V odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou ustanoví Ministerstvo školstva spôsoby teoretického vyučovania osobitným predpisom.

V zariadeniach pre výchovu učňov (odborné učilištia a učňovské strediská) a na vhodných individuálnych pracoviskách sa zabezpečuje odborný výcvik učňov skupinovým alebo individuálnym spôsobom v súlade s obsahom učebnej osnovy odborného výcviku príslušného učebného odboru.

Skupinový odborný výcvik sa organizuje predovšetkým v prípravnom období;¹ak sú na to osobitné pedagogické a organizačné dôvody, organizuje sa i v období odborného rozvoja.¹Veľkosť skupiny je daná počtom učňov príslušného učebného odboru určeným na jedného majstra odborného výcviku v prílohe tejto vyhlášky (ďalej len "odborná skupina").

Individuálny odborný výcvik sa organizuje tam, kde vzhľadom na povahu učebného odboru nie je účelné zabezpečovať odborný výcvik skupinovým spôsobom, prípadne, kde skupinový výcvik nie je možný z dôvodov bezpečnosti a hygieny práce. Individuálnym spôsobom sa ďalej organizuje odborný výcvik v tých organizáciách, v ktorých pre malý počet prijatých učňov nemožno v prípravnom období zostaviť odbornú skupinu a organizácii sa preukázateľne nepodarí zaradiť týchto učňov do skupinového odborného výcviku zhodného učebného odboru v odbornom učilišti alebo učňovskom stredisku inej organizácie.

Za organizáciu a riadenie individuálneho odborného výcviku zodpovedá vedúci organizácie, ktorý zabezpečí, aby učňov vyučovali kvalifikovaní pracovníci (ďalej len "inštruktori učňov")²s potrebnou politickou úrovňou a charakterovými vlastnosťami potrebnými na túto činnosť. Kvalifikačné požiadavky pre výber inštruktorov učňov ustanovia vo svojej pôsobnosti príslušné ústredné orgány po dohode s Ministerstvom školstva.

V organizácii, kde je v individuálnom odbornom výcviku väčší počet učňov rozličných učebných odborov, je na každých 30 až 40 učňov podľa charakteru učebných odborov a rozmiestnenia pracovísk učňov určený pracovník, ktorý organizuje, riadi a kontroluje prácu inštruktorov učňov z odbornej a pedagogickej stránky.

V odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou ustanoví Ministerstvo školstva spôsoby odborného výcviku osobitným predpisom.

Učebný plán jednotlivých učebných odborov určuje pre každý ročník počet týždenných hodín venovaných teoretickému vyučovaniu a odbornému výcviku; prípadný rozdiel medzi počtom týždenných hodín určených učebným plánom a týždenným pracovným časom učňa je určený na prípravu a považuje sa za pracovný čas.⁵

V čase jarných a zimných školských prázdnin patrí učňom všetkých ročníkov pracovné voľno v rozsahu počtu dní, ktoré sú určené v týždennom učebnom pláne príslušného učebného odboru a ročníka na teoretické vyučovanie, a to bez ohľadu, či v dňoch pripadajúcich na tieto školské prázdniny by mali teoretické vyučovanie alebo odborný výcvik.

V prípadoch odôvodnených záujmami výchovy učňov môže organizácia voľno učňov v čase jarných a zimných školských prázdnin primerane predĺžiť.

Učňom v prípravnom období a učňom v období odborného rozvoja, ktorým patrí mesačná odmena,⁶ sa táto odmena v dôsledku pracovného voľna z titulu jarných a zimných školských prázdnin nekráti. Pokiaľ učňom v období odborného rozvoja uchádza v dôsledku týchto školských prázdnin zárobok, nepatrí im náhrada mzdy.

V odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou ustanoví Ministerstvo školstva voľno učňov osobitným predpisom.

§ 1-3, § 19 ods. 1 a § 20 vyhlášky Ministerstva školstva a kultúry č. 84/1965 Zb. o učebných odboroch a o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov a jej príloha 1 v znení vyhlášok č. 60/1967 Zb., č. 37/1968 Zb. a č. 49/1969 Zb.,⁷

smernice Ministerstva školstva a kultúry z 22. novembra 1963 č. 45 353/63-II/5 (Vestník MŠK 1963, str. 349) o zápočte doby prerušeného štúdia, doby praxe a výrobnej práce žiakov stredných odborných škôl a stredných všeobecnovzdelávacích škôl do doby učebného pomeru,

úprava Ministerstva školstva a kultúry z 1. decembra 1965 č. 49 773/65-II/2 (Vestník MŠK 1965, str. 349) o pracovnom čase učňov a zamestnávaní učňov v čase školských prázdnin na odborných učilištiach a učňovských školách.