Farmaceuti vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské farmaceutické vzdelanie, vykonávajú najmä takúto činnosť pri príprave, výrobe, výdaji, distribúcii a kontrole liečiv a pri špeciálnych laboratórnych prácach.

Farmaceuti v lekárňach prijímajú recepty a posudzujú ich, či zodpovedajú príslušným predpisom, pripravujú lieky, vydávajú lieky po vykonaní konečnej kontroly a kontrolujú farmaceutické suroviny na prípravu liekov a pod.

Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu úplné stredné zdravotnícke vzdelanie, a to podľa povahy vykonávanej práce buď samostatne, alebo podľa pokynov lekára, farmaceuta, prípadne iného vedúceho pracovníka.

Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra, diétna sestra, rehabilitačný pracovník, asistent hygienickej služby, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický laborant, zubný laborant a očný optik.

Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú podľa pokynov lekára, farmaceuta a pod vedením stredných zdravotníckych pracovníkov odbornú činnosť vyžadujúcu stredné zdravotnícke vzdelanie, prípadne iné zdravotnícke vzdelanie.

Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: ošetrovateľka, pestúnka, zubná inštrumentárka, masér, dezinfektor, laboratórny pracovník, pitevný laborant - preparátor.

Pomocní zdravotnícki pracovníci vykonávajú pod vedením vyššie kvalifikovaných odborných pracovníkov odbornú činnosť vyžadujúcu krátkodobé zdravotnícke vzdelanie.

Pomocní zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v odboroch sanitári a sanitárky pre jednotlivé úseky zdravotníckych služieb ustanovené Ministerstvom zdravotníctva.

Lekári získavajú spôsobilosť na výkon lekárskeho povolania ukončením štúdia a zložením predpísaných skúšok na príslušných lekárskych fakultách.

Lekári - absolventi lekárskej fakulty hygienickej majú spôsobilosť na výkon povolania predovšetkým v hygiene a epidemiológii a lekári - absolventi fakulty detského lekárstva a fakulty všeobecného lekárstva detského smeru na výkon povolania predovšetkým v starostlivosti o deti. Lekári - absolventi fakulty všeobecného lekárstva - stomatologického smeru majú spôsobilosť na výkon povolania v starostlivosti o chrup, ústnu dutinu a orgány s ňou súvisiace.

Ministerstvo zdravotníctva môže podľa kádrovej situácie a potreby zo závažných dôvodov udeliť povolenie na výkon lekárskeho povolania v inom úseku zdravotníckych služieb lekárom - absolventom lekárskej fakulty hygienickej, fakulty detského lekárstva a fakulty všeobecného lekárstva - detského smeru a ustanoviť na to potrebné podmienky․

Strední zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia a zložením maturitných skúšok predpísaných pre jednotlivé odbory na strednej zdravotníckej škole.²

Povolanie zdravotníckeho laboranta sú oprávnení vykonávať aj tí, ktorí absolvovali najmenej štyri semestre štúdia na lekárskej fakulte, a povolanie farmaceutického laboranta tí, ktorí absolvovali najmenej štyri semestre štúdia na farmaceutickej fakulte.

Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť v odboroch, pre ktoré získali spôsobilosť na výkon povolania.

Strední zdravotnícki pracovníci odborov zdravotná sestra, detská sestra a ženská sestra môžu pracovať vzájomne vo všetkých týchto odboroch bez rozšírenia spôsobilosti na výkon povolania v ďalšom odbore, s výnimkou úsekov práce ustanovených v prílohe č. 1. Pritom sú zdravotné sestry a ženské sestry, ktoré vykonávajú činnosť v odbore detských sestier, povinné absolvovať kurz psychológie a pedagogiky dieťaťa.

Strední zdravotnícki pracovníci odborov zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra, diétna sestra, asistent hygienickej služby a rádiologický laborant môžu pracovať trvale v inom odbore, než pre ktorý získali spôsobilosť na výkon povolania, na úsekoch práce ustanovených v prílohe č. 2, ak do dvoch rokov odo dňa preradenia na taký úsek práce vykonajú na strednej zdravotníckej škole externé skúšky z predmetov uvedených v tejto prílohe.

Nižší zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania v odbore ošetrovateľka, pestúnka a zubná inštrumentárka ukončením štúdia a zložením predpísaných skúšok na zdravotníckej odbornej škole.³ V ostatných odboroch získavajú spôsobilosť na výkon povolania absolvovaním dlhodobého kurzu podľa osnov vydaných Ministerstvom zdravotníctva a zložením predpísaných skúšok.

Povolanie nižšieho zdravotníckeho pracovníka sú oprávnení vykonávať aj pracovníci, ktorí absolvovali časť štúdia na strednej zdravotníckej škole, a to tri ročníky štvorročného denného štúdia alebo päťročného štúdia popri zamestnaní, dva ročníky štvorročného štúdia popri zamestnaní alebo trojročného štúdia popri zamestnaní pre absolventov stredných škôl alebo jeden ročník dvojročného štúdia pre absolventov stredných škôl.

Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom školstva riadi ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a ustanovuje jeho hlavné zásady v súlade s rozvojom lekárskych, farmaceutických, prípadne iných vied a v súlade s potrebami zdravotníckych služieb.

Podľa zásad uvedených v odseku 1 ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v organizáciách štátnej zdravotníckej správy organizuje Ministerstvo zdravotníctva a v organizáciách riadených inými rezortami príslušné ústredné orgány alebo orgány nimi poverené.

Špecializačnou prípravou získava lekár hlbšie vedomosti na výkon odbornej činnosti, prípadne na výkon špecializovanej činnosti vyššieho stupňa v niektorom z ustanovených špecializačných odborov.

Absolvovanie špecializačnej prípravy na špecializáciu I. stupňa je pre lekára, ktorý vykonáva činnosť v odboroch uvedených v § 24, povinné. Zaraďovanie do špecializačnej prípravy na špecializáciu vyššieho stupňa sa vykonáva výberove na základe komplexného hodnotenia lekára. Prihliada sa pritom predovšetkým na spoločenské potreby zdravotníctva a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzačov.

Lekárov pracujúcich v organizáciách štátnej zdravotníckej správy zaraďuje do špecializačnej prípravy Ministerstvo zdravotníctva a lekárov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy zaraďujú do prípravy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

Po dosiahnutí špecializácie I. stupňa predovšetkým v odboroch interného lekárstva alebo chirurgie môžu lekári vykonávať funkciu obvodných lekárov. Ministerstvo zdravotníctva organizuje pre obvodných lekárov doplnkové školenie.

Doplnkové školenie sa zakončuje politicko-odborným pohovorom pred komisiou odborníkov. Na základe úspešne vykonaného pohovoru vydá Ministerstvo zdravotníctva osvedčenie o absolvovaní doplnkového školenia.

Lekárom, ktorí vykonávajú k začiatku účinnosti tejto vyhlášky najmenej 4 roky funkciu obvodného lekára, nahradí doplnkové školenie politicko-odborný pohovor, ktorý vykoná riaditeľ príslušnej nemocnice s poliklinikou. Osvedčenie o úspešne vykonanom pohovore vydá Ministerstvo zdravotníctva.

Špecializačná príprava na špecializáciu I. stupňa trvá 3 roky. Na špecializáciu II. stupňa, nadstavbovú a ďalšiu špecializáciu 3 - 5 rokov; jej dĺžka je bližšie určená v špecializačných náplniach.

Do špecializačnej prípravy sa môže započítať len čas výkonu lekárskeho povolania v pracovnom pomere v ČSSR. Ministerstvo zdravotníctva môže v jednotlivých prípadoch započítať prácu lekára v zahraničí.

Vedomosti lekárov získané v priebehu špecializačnej prípravy sa overujú kvalifikačnou atestáciou pred skúšobnou komisiou Inštitútu, ktorý určuje miesto, termín a spôsob kvalifikačnej atestácie.

Lekárov pracujúcich v organizáciách štátnej zdravotníckej správy odporúča na kvalifikačné atestácie Ministerstvo zdravotníctva a lekárov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

Lekárovi po úspešne vykonanej kvalifikačnej atestácii vydáva Inštitút diplom o špecializácii.

výnimočne zaradí lekárov do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej alebo ďalšej špecializácie, i keď získali špecializáciu I. stupňa v inom odbore, ako v odbore s nadstavbovou alebo ďalšou špecializáciou;

vydá lekárom diplom o špecializácii po vykonaní kvalifikačnej atestácie na nadstavbovú alebo ďalšiu špecializáciu v odboroch zavedených touto vyhláškou bez špecializačnej prípravy a bez toho, že získali príslušnú špecializáciu I. stupňa, ak k začiatku účinnosti vyhlášky úspešne pracujú v takomto odbore najmenej 7 rokov;

vydá po úspešne vykonanom politicko-odbornom pohovore diplom o špecializácii bez kvalifikačnej atestácie lekárom, ktorí pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky úspešne pracovali v odboroch, v ktorých je touto vyhláškou zavedená špecializácia II. stupňa, nadstavbová špecializácia alebo ďalšia špecializácia, ak pracujú v takom odbore k začiatku účinnosti vyhlášky 10 rokov a vykonávajú vedúcu funkciu.

povoliť zaradenie lekárov do špecializačnej prípravy v odboroch, v ktorých možno získať nadstavbovú špecializáciu, priamo do špecializačnej prípravy v týchto odboroch, pokiaľ v nich trvá nedostatok lekárov; pred kvalifikačnou atestáciou pre nadstavbovú špecializáciu zabezpečí doplnenie vedomostí z príslušného odboru špecializácie I. stupňa a vykonanie kvalifikačnej atestácie pre túto špecializáciu;

výnimočne priznať po úspešne vykonanom politicko-odbornom pohovore špecializáciu lekárom vo zvlášť úzkom odbore, aj keď tento odbor nie je uvedený v špecializačnej sústave ustanovenej touto vyhláškou;

v odôvodnených prípadoch zhodnotiť postgraduálne vzdelanie lekárov získané podľa doterajších predpisov a priznať na jeho základe špecializáciu, prípadne ustanoviť iný termín alebo spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie.

Ak lekár nevykonáva odbornú činnosť v odbore, v ktorom získal špecializáciu, dlhšie ako 5 rokov, môže ďalej pracovať ako špecialista v tomto odbore len po predchádzajúcom doplnení vedomostí a ich overení kvalifikačnou atestáciou.

Doplnenie vedomostí u lekárov pracujúcich v organizáciách štátnej zdravotníckej správy zabezpečí Ministerstvo zdravotníctva a u lekárov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

Ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov začína sa povinnou nástupnou praxou, ktorá umožňuje absolventom stredných zdravotníckych škôl prehĺbiť a upevniť vedomosti získané štúdiom.

Nástupná prax sa vykonáva na pracoviskách zdravotníckych zariadení, výskumných ústavov a ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú stredným zdravotníckym pracovníkom možnosť uplatnenia v základnej odbornej činnosti, pre ktorú boli vychovaní štúdiom na strednej zdravotníckej škole (základné pracovisko).⁴

Nástupná prax trvá 6 až 12 mesiacov. Jej dĺžku určí vedúci pracoviska individuálne, a to podľa osobných vlastností, školského prospechu a výsledkov práce absolventa v priebehu šesťmesačnej nástupnej praxe.

Do pomaturitného špecializačného štúdia⁵ môžu sa zaradiť strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania v príslušnom odbore a majú trojročnú prax, prípadne môžu pracovať v inom odbore alebo úseku práce, než pre ktorý získali túto spôsobilosť (§ 12 ods. 2 a 3), a majú trojročnú prax z úseku práce, v ktorom hodlajú získať špecializáciu.

Stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v organizáciách štátnej zdravotníckej správy zaraďuje do pomaturitného špecializačného štúdia Ministerstvo zdravotníctva a stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

zdravotné sestry, detské sestry a ženské sestry po dosiahnutí špecializácie na úsekoch práce ošetrovateľskej starostlivosti alebo anestézológie, resuscitácie a intenzívnej terapie,

zdravotné sestry po dosiahnutí špecializácie na úseku práce psychiatrickej starostlivosti,

detské sestry po dosiahnutí špecializácie na úsekoch práce detskej psychiatrickej starostlivosti alebo výchovnej starostlivosti,

asistenti hygienickej služby po dosiahnutí špecializácie na niektorom z ustanovených úsekov práce,

zdravotné sestry, detské sestry a ženské sestry, ktoré vykonávajú odbornú činnosť v ústavoch sociálnej starostlivosti, po dosiahnutí špecializácie na úseku práce sociálnej služby.

Pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov trvá spravidla 2 roky. Jeho dĺžku na jednotlivých úsekoch práce bližšie vymedzujú špecializačné náplne.

Do pomaturitného špecializačného štúdia možno započítať len čas výkonu povolania stredného zdravotníckeho pracovníka v pracovnom pomere, a to na úseku práce, ktorý zodpovedá zvolenej špecializácii.

Vedomosti stredných zdravotníckych pracovníkov získané počas pomaturitného špecializačného štúdia sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Ústavu.

Stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v organizáciách štátnej zdravotníckej správy odporúča na špecializačné skúšky Ministerstvo zdravotníctva a stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.

Po úspešne vykonanej špecializačnej skúške vydáva Ústav osvedčenie o špecializácii.

Ústav vydá po úspešne vykonanom politicko-odbornom pohovore osvedčenie stredným zdravotníckym pracovníkom starším ako 45-ročným o špecializácii v niektorom z novozavedených úsekov práce, ak úspešne pracujú na tomto úseku práce po získaní spôsobilosti na výkon povolania aspoň 10 rokov, z toho 5 rokov vo vedúcej funkcii.

Ústav vydá po úspešne vykonanom politicko-odbornom pohovore osvedčenie učiteľom zdravotníckych škôl starším ako 45-ročným, ktorí majú spôsobilosť na výkon povolania stredného zdravotníckeho pracovníka, o špecializácii na niektorých úsekoch práce ustanovených touto vyhláškou za predpokladu, že splnili podmienku doplnkového pedagogického štúdia,⁶ úspešne pracujú ako učitelia aspoň 5 rokov a majú 10 rokov odbornej prípadne pedagogickej praxe na príslušnom úseku práce.

Ministerstvo zdravotníctva môže po úspešne vykonanom politicko-odbornom pohovore vykonanom v Ústave výnimočne priznať špecializáciu stredným zdravotníckym pracovníkom pracujúcim na zvlášť úzkom úseku práce, aj keď tento úsek nie je uvedený v špecializačnej sústave ustanovenej touto vyhláškou.

Ministerstvo zdravotníctva môže v odôvodnených prípadoch zhodnotiť špecializačnú prípravu, prípadne odborné vzdelanie stredných zdravotníckych pracovníkov získané podľa doterajších predpisov a priznať im na ich základe špecializáciu, prípadne ustanoviť im iný termín alebo spôsob vykonania záverečnej skúšky.

Na priebežné zvyšovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov sa pravidelne usporadúva seminárne školenie.

Účasť zdravotníckych pracovníkov na seminárnom školení je povinná; z pracovnoprávneho hľadiska sa považuje za prekážku v práci z dôvodu školenia.⁷

Na zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov usporadúvajú sa tematické kurzy, školenia na školiacich miestach a iné školiace akcie, aby sa pracovníci oboznámili so špeciálnymi a novými metódami práce, s aktuálnymi úlohami v zdravotníckych službách a pripravili sa na výkon funkcií.

Školiace akcie usporadúva Inštitút alebo Ústav, prípadne oblastný ústav národného zdravia spravidla podľa tematických plánov Inštitútu a Ústavu.

Na zabezpečenie pravidelného a všestranného dopĺňania vedomostí zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých odboroch a úsekoch práce vykonáva sa cyklické doškoľovanie.

Pre vybraných zdravotníckych pracovníkov usporadúva Inštitút a Ústav kurzy cyklického doškoľovania o najnovších poznatkoch v jednotlivých odboroch.