Ústava cirkve evanjelickej augšpurského vyznania na Slovensku.
I. ČIASTKA.
1. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
Cirkev kresťansko-evanjelická a. v. na Slovensku je právne sriadené bratské spoločenstvo jej veriacich.
§ 2.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku, uznávajúc Ježiša Krista za hlavu cirkve, pokladá sa za úda obecnej (oekumenickej) cirkve kresťanskej, ako Duchom Svätým povolaného a shromaždeného spoločenstva veriacich v jedného Boha skrze Ježiša Krista.
V tomto vedomí pokladá si za právo a povinnosť s podržaním svojho vierovyznania a svojej správy, zúčastňovať sa dobrovoľne vo všetkých spoloč. snahách kresť. cirkví, smerujúcich k rozšíreniu Evanjelia a upevneniu ducha pravdy a lásky vo svete, k utvrdeniu kráľovstva Božieho na zemi a stáleho pokoja a bratstva medzi národmi.
§ 3.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku priznáva sa ku kruhu cirkví reformácie, ako k tomu smeru kresťanstva, ktorý jedine Sväté Písmo pokladá za pravidlo viery a života.
Na tomto základe chce pestovať bratské styky najmä s kresťanstvom protestánsko-evanjelickým a s ním spolupôsobiť na náboženskom a vzdelanostnom diele.
§ 4.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku uznáva nezmenené aug. vyznanie a všetky v Knihe svornosti obsažené symboly za najvernejší výklad Svätého Písma.
Na tomto základe pokladá sa za úda nižšej rodiny cirkví evanjelických dľa a. v. vo svete a chce udržiavať bratskú duchovnú jednotu s kresťanstvom luteránskym.
§ 5.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku je rovnoprávne historicko-nábožensko-mravné teleso v rade iných cirkví na území Československej republiky. Hoc ohraničená na území Slovenska, cíti sa údom celej republiky a je si vedomá povinností pracovať za dobro celého štátu v duchu večnej pravdy evanjelia.
A preto:
a) stojí bezpodmienečne na základe úplnej svobody a rovnoprávnosti v Československej republike, ako na absolútnej požiadavke spravodlivosti;
b) svojou nábožensko-mravnou výchovou a vzdelanostnou činnosťou pomáha štátu dosiahnuť jeho mravný cieľ, preto nárokuje si od štátu zákonami zabezpečenú ochranu mravnú a podporu hmotnú;
c) v tejto svojej práci chce pestovať čím najpriateľskejšie styky s ev. cirkvou Českobratskou a nemeckou ev. cirkvou v Čechách, na Morave a v Sliezsku a bratský pomer s reformovanou cirkvou na území Slovenska;
d) podľa svojej podstaty chce slúžiť záujmom všeobecnej sociálnej spravodlivosti, preto svojou prácou a spoločenským pôsobením chce zasahovať i do spoločenského života vo vlasti našej, aby sociálne krivdy a triedne protivy vyrovnaly sa v duchu Kristovom na utvrdenie ducha lásky vo sväzku pokoja.
§ 6.
Aby cirkev ev. a. v. na Slovensku bola pravou cirkvou Kristovou, žiada od svojich údov pravú vieru, verné vyznanie a život podľa učenia a príkladu Pána Ježiša Krista. Preto na základe moci, ktorú dal jej Pán (Ján 20. 23.), uvádza cirkevnú kázeň ktorá bdie nad čistotou viery, učenia a života.
§ 7.
Na zachovanie svojej duchovnej svobody, potrebnej pri tejto práci, cirkev ev. a. v. na Slovensku pokladá samosprávu za podmienku svojho zdravého vývinu a preto spravuje sa v rámci zákonov Československej republiky, samostatne a autonomne, podľa práva zakoreneného v zásadách jej viery, v stáročnej praksi a v krajinských zákonoch.
§ 8.
Podľa toho cirkev ev. a. v. na Slovensku na všetkých stupňoch správy, so všetkými svojimi ustanovizňami, má všetky ústavou Československej republiky zabezpečené práva, menovite má právo:
a) verejnej bohoslužby,
b) spolkového života,
c) vlastného zákonodarstva a súdnictva vo veciach "in sacris" a "circa sacra",
d) udržiavať autonomné školy a dobročinné ústavy,
e) nadobúdať si majetky.
Na zabezpečenie svojej činnosti nárokuje si doterajšími zákonmi dané právo na výkonnú moc štátu. Štátné vrchnosti túto pomoc nemôžu odopreť.
2. O správe.
§ 9.
Základom každej cirkevnej organizácie je cirkevný sbor. Zo sboru pochodí každá moc v cirkvi. Viac sborov spolu tvorí seniorát; viac seniorátov dištrikt; dištrikty všeobecnú (generálnu) cirkev ev. a. v. na Slovensku.
§ 10.
Každý cirkevník je povinný pomerne prispievať na udržiavanie cirkve.
§ 11.
Všetkých cirkevných úradníkov a hodnostárov nielen vo sboroch, ale i pri seniorátoch, dištriktoch a generál. cirkvi, ako i všetkých zástupcov na rôzne konventy a na synodu volia jednotliví údovia cirkve a tak zákonodarstvo, ako správu cirkve ev. a. v. vykonávajú všetci oprávnení údovia cirkve (§ 33).
§ 12.
Každý cirkevník môže sa na konventy obrátiť s prosbou, môže podať sťažnosť k vyšším cirkevným vrchnostiam, žalobu k súdu proti cirkevným úradníkom a hodnostárom.
§ 13.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku je sriadená podľa synodálno-presbyteriálnych zásad, podľa ktorých na všetkých stupňoch cirkevnej správy rozhodujú presbyteria a konventy.
§ 14.
Cirkevná vrchnosť a cirkevné shromaždenia sú podriadené bezprostredne vyššej cirkevnej vrchnosti a shromaždeniu. Prostredníctvom týchto i vyšším stupňom cirkevnej vrchnosti.
§ 15.
Vyššia cirkevná vrchnosť je povinná bdieť nad nedotknuteľnosťou práva a činnosti nižšej cirkevnej vrchnosti.
§ 16.
Cirkevný úradník, hodnostár, splnomocnenec, vyslanec a každý v službe cirkevnej postavený jednotlivec je zodpovedný za všetky svoje skutky a za každé zmeškanie. Škodu zapríčinenú zúmyseľne alebo z nedbalosti je povinný nahradiť.
§ 17.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku podržuje si doterajšie zákonmi zabezpečené právo na výkonnú moc štátu:
a) pri vyberaní riadnou cestou vyrúbenej cirkevnej dane;
b) pri vykonávaní nariadení, výrokov cirkevných vrchností a rozsudkov súdov.
§ 18.
Výkonnú pomoc štátu môže žiadať: sborové, seniorálne, dištriktuálne a generálne predsedníctvo; pri vykonávaní rozsudkov samosudca alebo predseda súdnej stolice.
§ 19.
Každý konvent (sborový, seniorálny, dištriktuálny a generálny) má právo tvoriť v rámci cirkevných zákonov štatúty, ktoré schvaľuje konvent vyššieho stupňa.
3. O konventoch a zasadnutiach.
§ 20.
Na všetkých konventoch a zasadnutiach spolupredsedá duchovný a svetský predseda.
§ 21.
Všetky konventy začínajú a končia sa modlitbou a sú verejné.
§ 22.
Konventy na všetkých stupňoch svolávajú sa aspoň osem dňami pred shromaždením. Sborový konvent se svoláva oznámením v chráme pri predpoludňajších nedeľných alebo sviatočných službách Božích, týždňom vopred s udaním hlavných predmetov rokovania.
Pozvanie do seniorálneho, dištriktuálneho a generálneho konventu deje sa písomne, ale všetky tieto shromaždenia treba oznámiť v nedeľu pred dňom zasedania na službách Božích po všetkých sboroch, patriacich pod správu patričného konventu.
§ 23.
Pozvanie do zasadnutia presbyterství a výborov na všetkých stupňoch cirkevnej správy deje sa buďto ústne alebo písomne troma dňami pred zasadnutím. V súrnych pádoch zasadnutie môže byť svolané i bez trojdňovej lehoty.
§ 24.
Konventy, presbyteria a výbory svolávajú sa do zasadnutia, keď to predsedníctvo za dobré uzná alebo keď to žiada tretina údov patričného telesa.
§ 25.
Cirkevné zasadnutia rozhodujú väčšinou hlasov prítomných. Pri rovnosti hlasov návrh pokladá sa za neprijatý. Hlasuje sa buďto zdvihnutím ruky alebo povstaním s miesta. Na žiadosť tretiny prítomných musí byť nariadené hlasovanie podľa mena. Tajné hlasovanie je možné z pravidla len pri voľbách, ale predsedníctvo môže nariadiť tajné hlasovanie aj pri iných otázkach, keď to za dobré uzná, a musí ho nariadiť, keď to žiada polovica prítomných. V hmotných otázkach nesmie byť tajného hlasovania. Hlasovanie pri voľbách upravuje odsek o volebnom práve.
§ 26.
O zasadnutiach treba písať zápisnicu, ktorú uhodnoverňuje predsedníctvo, zapisovatelia a dvaja uhodnoverňovatelia, menovaní na začiatku zasadnutia. Zápisnice majú obsahovať mená predsedov, miesto a deň zasadnutia a okrem sborového konventu i mená všetkých prítomných. Na začiatku zasadnutia čítá sa zápisnica predošlého zasadnutia a rokuje sa o nej. Ak bola zápisnica tlačou vydaná, môže sa pokladať za prečítanú.
§ 27.
Uzavretie niektorého zasadnutia zrušiť alebo premeniť môže len nasledujúce zasadnutie novým uzavretím. Voľba sa nemôže premeniť ani v pozdejšom zasadnutí.
§ 28.
Predsedníctvo každého cirkevného shromaždenia je povinné dbať o poriadok na zasadnutí a o to, aby zasadnutie neuzavrelo ničoho, čo presahuje jeho právomoc alebo čo sa protiví zákonom cirkve alebo štátu. Keď by nebolo možné zaistiť poriadok, alebo keď by hrozilo nebezpečie, že shromaždenie uzavre, čo by presahovalo jeho právomoc, predsedníctvo je povinné zasadnutie vyzdvihnúť, a keby sa ani tento prostriedok neosvedčil, zasadnutie rozpustiť. Toto je povinné hneď oznámiť bez prostrednej vyššej cirkevnej vrchnosti.
§ 29.
Uzavretia konventov sú vykonateľné, keď proti ním v zákonnom čase (§ 32) nebolo podané odvolanie (apeláta) a keď nepodliehajú schváleniu vyššieho fora.
§ 30.
Zápisnice konventu treba predložiť v odpise bezprostrednej vyššej cirkevnej vrchnosti, pri sboroch za osem dní, pri ostatných po vytlačení. Vyššia cirkevná vrchnosť uloží zápisnice do archívu.
§ 31.
Vyšší cirkevný konvent má právo zrušiť uzavretie nižšieho fora, keď sa protiví zákonom cirkve alebo štátu i keď by nebolo proti nemu sťažnosti alebo odvolania. Kým sa to nestane, predsedníctvo vyššieho konventu má právo zastaviť exekvovanie patričného uzavretia.
§ 32.
Uzavretia konventov o zmene daňového kľúča, o stavbách, o predaji a kúpe majetku, o pôžičkách stávajú sa platnými len po schválení vyššou cirkevnou vrchnosťou.
§ 33.
Pri cirkevných shromaždeniach údovia, nebývajúci v mieste, majú nárok na náhradu trov cestovných a pobytu. Toto ustanovenie navzťahuje sa na sborové konventy a presbyteria.
§ 34.
Proti všetkým výrokom a uzavretiam cirkev. vrchností a shromaždení, ak patričné forum nerozhoduje konečne, môže byť podané odvolanie, proti uzavretiam sborových konventov a presbyterií do 8 dní po uzavretí, ináče do 15 dní po uvedomení u tej vrchnosti, ktorá vyniesla výrok alebo uzavretie.
II. ČIASTKA.
1. Volebné právo a voľby.
§ 35.
Volebné právo aktívne má každý evanjelik a. v. bez rozdielu pohlavia, keď doplnil 24. rok života a znáša cirkevné ťarchy.
Pri tejto poslednej podmienke má volebné právo samostatný úd cirkve aj pred doplnením 24. roku, ale len keď doplnil 21. rok života. Volebné právo vykonávať možno len tak, jestliže je patričný cirkevník (cirkevníčka) zapísaný do soznamu voličov a jestli na minulý rok má zaplatenú cirkevnú daň a ostatné poplatky.
Voliteľný je volič, ktorý doplnil 24. rok života, ale ženy môžu byť volené len vo sbore.
§ 36.
Volebné právo majú cirkevníci v tom sbore, v ktorom sú zapísaní do soznamu voličov. Do soznamu treba zapísať voličov tam, kde bývajú v čas popisu aspoň šesť týždňov nepretržite. Volebné právo môže sa vykonávať len osobne a len v jednom sbore.
§ 37.
Voličské soznamy sostavuje každoročne najneskoršie v mesiaci marci sborové presbyterium. Do soznamu voličov treba zapísať všetkých cirkevníkov, ktorí majú nárok na volebné právo (§ 35). V sozname treba zaznačiť vek, zamestnanie, bydlisko a vôbec všetko, čo je potrebné zistiť osobnú totožnosť, ako i to, či vyplatil daň na minulý rok.
§ 38.
Keď je soznam voličov hotový, vyloží sa na 14 dní v niektorej úradnej miestnosti sboru. Toto treba cirkevníkom po dve nedele v kostole oznámiť.
§ 39.
Do 15 dní od vyloženia každý cirkevník má právo žiadať u kňaza alebo u dozorcu sboru opravu soznamu. Nad žiadosťou rozhoduje presbyterium, vykoná potrebné zmeny a opravený soznam predloží sborovému konventu na schválenie.
Proti rozhodnutiu konventu každý má právo odvolať sa do 15 dní od konventu na seniorálne presbyterium, ktoré právoplatne rozhoduje.
§ 40.
Právoplatný soznam meniť nesvobodno. Soznam je platný na budúci rok.
§ 41.
V sozname popísaní voličia môžu vykonávať volebné právo, keď minuloročnú daň najskoršie troma dňami pred konventom zaplatia. Toto sa poznačí do soznamu voličov a nepokladá sa za zmenu soznamu.
§ 42.
Prvý soznam podľa tohoto volebného poriadku sostaví sa roku 1922 s platnosťou na roky 1922 a 1923.
2. Vykonávanie volebného práva.
§ 43.
Hlasovanie pri voľbách akéhokoľvek cirkevného funkcionára a na ktoromkoľvek stupni cirkevnej správy je trojaké:
a) všeobecným svolaním (aklamáciou),
b) povstaním alebo zdvihnutím ruky. Predsedníctvo predovšetkým zistí oprávnených voličov a väčšinu konštatuje tak, že dá povstať alebo pozdvihnúť ruky najprv tým, ktorí sú za, a potom tým, ktorí sú proti,
c) lístkami, ktoré deje sa tak, že konvent vyšle odbor, ktorý odoberie lístky od oprávnených voličov, spočíta ich a výsledok oznámi predsedníctvu konventu.
Ku kontrole hlasovania a sčítania hlasov môžu predsedníctvu oznámiť prívrženci každého kandidáta, jedného dôverníka.
§ 44.
Za vyvoleného treba vyhlásiť toho, kto dostal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných platných hlasov. Ak jej nedostal ani jeden kandidát, treba hneď nariadiť nové hlasovanie na tých dvoch, ktorí dostali najviac hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhodne žreb.
§ 45.
Pri hlasovaní lístkami je hlas neplatný, keď meno na lístku je vôbec nečitateľné alebo meno takého kandidáta, ktorý nie je voliteľný.
3. Voľby vo sboroch.
§ 46.
Voľby vo sboroch môžu byť len vtedy, keď boly oznámené (§ 22) medzi predmetmi konventu. Voľby sa vykonávajú v konvente.
§ 47.
Úradníci a hodnostári sboru volia sa aklamáciou, povstaním alebo zdvihnutím ruky. Keď to predsedníctvo nariadi, alebo keď to 10. čiastka prítomných voličov žiada, volia sa tajne lístkami. Presbyteri volia sa vždy tajne hlasovacími lístkami.
§ 48.
Kňaza volí sborový konvent pod predsedníctvom seniora a seniorálneho dozorcu alebo ich zástupcov.
§ 49.
Za kňaza môže byť volený len mužský, ktorý zodpovie zákonným podmienkam (§ 105). Toto zistí seniorálne predsedníctvo. Proti rozhodnutiu seniorálneho predsedníctva možno sa odvolať na dištriktuálne predsedníctvo, a kým toto vec nerieši, voľba nemôže byť vykonaná. Mená kandidátov seniorálne predsedníctvo oznamuje dištriktuálnemu predsedníctvu.
§ 50.
Učiteľa a kántora volí sborový konvent pod sborovým predsedníctvom.
§ 51.
Za učiteľa a kántora môže byť volený, kto zodpovie zákonným podmienkam a má zákonom predpísanú spôsobilosť. Toto zistí sborové predsedníctvo. Proti rozhodnutiu sborového predsedníctva možno sa odvolať na seniorálne predsedníctvo, a kým toto vec nerieši, voľba nemôže byť vykonaná. Mená kandidátov sborové predsedníctvo oznamuje seniorálnemu predsedníctvu.
§ 52.
Vokátor vyvoleného treba na volebnom konvente prečítať a podpísať. Podpisujú ho predsedníctvo, kurátori, zapisovateľ a najmenej piati cirkevníci.
§ 53.
Podrobnosti voľby kňazov, učiteľov a kántorov určí gen. konvent v osobitnom štatúte. Kým takého niet, platné sú predpisy štatútu o voľbe kňazov a učiteľov bývalého preddunajského dištriktu pre západný, bývalého potisského dištriktu pre východný dištrikt, pokiaľ sa tomu zákonu neprotivia.
4. Voľby seniorálnych, dištriktuálnych a generálnych predsedníctiev a voľby údov synody.
§ 54.
Senior, konsenior, seniorálny dozorca a námestný dozorca, biskup a dištriktuálny dozorca, generálny biskup a generálny dovozca ako i poslanci na synodu volia sa po sboroch na konventoch.
§ 55.
Seniorálné presbyterium oznámi sboru uprázdnenú v senioráte hodnosť, vyzve k voľbe a určí, do kedy a komu majú byť hlasy odovzdané.
Súčasne vyšle odbor sčítať hlasy. Podobne pokračuje dištriktuálne presbyterium pri voľbe biskupa a dištriktuálneho dozorcu a generálne presbyterium pri voľbe generálneho biskupa a generálneho dozorcu a poslanca na synodu.
Pri voľbe poslancov na synodu generálne presbyterium cestou seniora oznámi sborom, na koľko poslancov majú hlasovať.
§ 56.
Sborový konvent volí takto:
Mienka všeobecnej väčšiny sborového konventu je hlasom sboru, ktorý môže byť odovzdaný len na jednu osobu.
Sborový konvent odovzdá svoj hlas výťahom zápisnice, ktorý podpíše a opatrí pečiatkou alebo razítkom sboru predsedníctvo konventu. Tento výťah v osobitej obálke, opatrenej pečaťou alebo razítkom sboru a nápisom, aký hlas obsahuje, kňazský úrad dopošle tomu, kto je podľa § 55 určený; pri voľbe poslancov na synodu seniorovi.
§ 57.
Každý sbor má toľko hlasov, koľko má kňazských staníc.
§ 58.
Ak výťah zápisnice volebného konventu nepríde do určeného času alebo ak nezodpovie požiadavkám § 56, hlas sboru je neplatný a zavedie sa vyšetrovanie, aby vinník mohol byť zistený a potrestaný.
§ 59.
Po uplynutí času na doposlanie hlasov odbor hlasy sčítujúci sčíta platné hlasy a výsledok oznámi vrchnosti, ktorá voľbu vypísala.
Hlasy na synodálnych poslancov sčituje seniorálne presbyterium a výsledok oznámi generálnemu presbyteriu.
§ 60.
Vyvolený je, kto dostal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak jej nikto nedostal, odbor hlasy sčitujúci vypíše nové hlasovanie na tých dvoch, ktorí dostali najviac hlasov, a určí čas, do ktorého treba hlasy odovzdať. Pri rovnosti hlasov rozhodne žreb.
5. Rozličné ustanovenia.
§ 61.
Na seniorálnom, dištriktuálnom a generálnom konvente volí sa podľa tých istých pravidiel, ako na sborových konventoch.
§ 62.
Učitelia volia svojich poslancov na konventy a synodu nasledovne:
a) na seniorálny konvent volia učitelia seniorátu. Každý učiteľ pošle svoj hlas seniorálnemu predsedníctvu, ktoré zistí výsledok voľby a uvedomí vyvoleného;
b) na dištriktuálny a generálny konvent a synodu volia učitelia dištriktu. Každý učiteľ pošle svoj hlas dištriktuálnemu predsedníctvu, ktoré zistí výsledok voľby a uvedomí vyvolených a generálne predsedníctvo.
Takto volia aj učitelia stredných škôl.
§ 63.
Volí a volený môže byť len učiteľ, ktorý účinkuje na cirkevnej škole.
§ 64.
Theologická vysoká škola volí svojho poslanca na synodu v profesorskej konferencii. Zápisnica konferencie, opatrená podpisom predsedu a zapisovateľa ako i pečaťou ústavu, vydá sa vyvolenému ako poverujúca listina. Výsledok voľby oznámi sa predsedníctvu generálneho konventu.
6. Volebné obdobie.
§ 65.
Kňaz, učiteľ a všetci vokátorom opatrení úradníci, biskup a dištriktuálny dozorca, generálny biskup a generálny dozorca volia sa doživotne.
§ 66.
Sborový dozorca, senior, konsenior, seniorálny dozorca a námestný dozorca volia sa na šesť rokov, ale môžu byť na novo volení.
§ 67.
Údovia všetkých presbyterství volia sa na šesť rokov a môžu byť na novo volení.
§ 68.
Ostatní úradníci seniorátov, dištriktov a generálnej cirkve volia sa na šesť rokov a môžu byť na novo volení.
§ 69.
Poslanci na seniorálny, dištriktuálny a generálny konvent volia sa na jedon rok.
III. ČIASTKA.
Podelenie cirkve ev. a. v. na Slovensku.
§ 70.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku delí se na dva dištrikty, na východný a západný.
§ 71.
Do východného prislúchajú senioráty:
1. Abanovo-zemplínsky,
2. gemerský,
3. liptovský,
4. malohontský,
5. oravský,
6. podtatranský,
7. spišský mestský,
8. šarišský,
9. turčiansky.
Do západného prislúchajú senioráty:
1. Bratislavský mestský,
2. bratislavský župný,
3. hontiansky,
4. nitriansky,
5. novohradský,
6. tekovský,
7. trenčiansky,
8. zvolenský.
§ 73.
V seniorátoch východného dištriktu sú sbory:
I. V abanovo-zemplínskom:
1. Košice slovenský,
2. Košice nemecko-maďarský,
3. Kladzany,
4. Merník,
5. Pazäišovce,
6. Soľ,
7. Rankovce,
8. Štós,
9. Vyšné Kamenice,
10. Nový Klenovec,
11. Užhorod.
II. V gemerskom:
1. Betliar,
2. Budikovany,
3. Bystré,
4. Brádno,
5. Chyžné,
6. Čierna Lehota,
7. Drienčany,
8. Dobšina,
9. Gecelovce,
10. Gemerskápanita,
11. Hosusovo,
12. Hrušovo,
13. Jelšava,
14. Jelšavská Teplica,
15. Kameňany,
16. Kyjatice,
17. Kobeljarovo,
18. Kunová Teplica,
19. Mokrálúka,
20. Muráňska Dlhálúka,
21. Nandráž,
22. Nižná Slaná,
23. Ochtiná,
24. Padarovce,
25. Ratková,
26. Ratkovské Bystré,
27. Rédová,
28. Roštár,
29. Rozložná,
30. Rožňava,
31. Rybník,
32. Šajovský Gemer,
33. Šivetice, 3
4. Štitník,
35. Sirk,
36. Slavošovce,
37. Poloma,
38. Revúca,
39. Vlachovo,
40. Vyšná Slaná.
III. V liptovskom:
1. Baňská Boca,
2. Hyby,
3. Kokava,
4. Kráľova Lehota,
5. Nemecká Ľupča,
6. Paludza,
7. Parúbka,
8. Pribylina,
9. Ružomberok,
10. Sielnica,
11. Smrečany,
12. Svätý Ján,
13. Svätý Peter,
14. Štrba,
15. Trnovec,
16. Važec,
17. Východná,
18. Vrbica,
19. Svätý Mikuláš.
IV. V malohontskom:
1. Čerenčany,
2. Hnúšťa,
3. Hodejovo,
4. Hrachovo,
5. Klenovec,
6. Kraskovo,
7. Ožďany,
8. Nižný Skalník,
9. Píla,
10. Pondelok,
11. Rimavská Baňa,
12. Rimavské Brezovo,
13. Rimavská Kokava,
14. Rimavská Sobota,
15. Tisovec,
16. Vyšná Pokoradz.
V. V oravskom:
1. Dolný Kubín,
2. Istebné,
3. Jasenová,
4. Leštiny,
5. Veličná,
6. Žaškov.
VI. V podtatranskom:
1. Batizovce,
2. Foľvark,
3. Holumnica,
4. Kežmarok,
5. Lomnica,
6. Lomnička,
7. Rakúsy,
8. Spišská Slovenská Ves,
9. Švábovce,
10. Toporec,
11. Veľký Slavkov,
12. Výborná.
VII. V spišskom mestskom senioráte:
1. Gelnica,
2. Krompachy,
3. Levoča,
4. Ľubica,
5. Matejovce,
6. Mühlenbach,
7. Majerka,
8. Nová Ves,
9. Poprad,
10. Ruskinovce,
11. Smolník,
12. Spišská Belá,
13. Spišský Mníšek,
14. Spišské Podhradie,
15. Spišská Sobota,
16. Spišské Vlachy,
17. Stráža,
18. Švedliar,
19. Tvarožná (Durand),
20. Veľká,
21. Vondrišel,
22. Vrbov (Menhárd),
23. Žákovce.
VIII. V šarišskom:
1. Bardiov Slovenský,
2. Bardiov nemecko-maďarský,
3. Budzimír,
4. Giraltovce,
5. Hanušovce,
6. Chmeľov,
7. Jakubovany,
8. Komlóš,
9. Kúkov,
10. Lopúchov,
11. Marhaňa,
12. Nemcovce,
13. Obišovce,
14. Opiná,
15. Plavnica,
16. Prešov slovenský,
17. Prešov nemecko-maďarský,
18. Sabinov slovenský,
19. Sabinov nemecko-maďarský,
20. Žegňa.
IX. V turčianskom:
1. Blatnica,
2. Háj,
3. Horné Jeseno,
4. Ivančiná,
5. Mošovce,
6. Necpaly,
7. Príbovce,
8. Slovenské Pravno,
9. Sučany,
10. Turany,
11. Turčiansky Sv. Martin,
12. Vrútky,
13. Záturčie.
V seniorátoch západného dištriktu sú sbory:
I. V bratislavskom mestskom:
1. Bratislava, Rastislavice (Račišdorf).
II. V bratislavskom župnom:
1. Dolné Saliby,
2. Dunajská Streda,
3. Grinava,
4. Grob-Čataj,
5. Horné Saliby,
6. Komárno,
7. Limbach,
8. Mišdorf,
9. Modra slovenský,
10. Modra nemecký,
11. Modra Kráľová,
12. Pezinok slovenský,
13. Pezinok nemecký,
14. Pustý Fedýmeš,
15. Svätý Júr,
16. Šamorýn,
17. Trnava,
18. Veľké Leváre.
III. V hontianskom:
1. Baďan,
2. Baňská Štiavnica,
3. Bátovce,
4. Beluj,
5. Bohunice,
6. Cerovo,
7. Čankov,
8. Čelovce,
9. Dačolôm,
10. Devičie,
11. Dolné Príbelce,
12. Drášovce,
13. Drieňovo,
14. Drženice,
15. Dvorníky,
16. Hodruša,
17. Horný Almáš,
18. Horný Prandorf,
19. Horné Rykynčice,
20. Horné Terany,
21. Horné Žemberovce,
22. Kostolné Moravce,
23. Ľadzany,
24. Lišov,
25. Malá Čalomia,
26. Prenčov,
27. Prostredné Plachtince,
28. Pukanec,
29. Sazdice,
30. Sucháň,
31. Tesáre.
IV. V nitrianskom:
1. Brezová,
2. Bukovec,
3. Horné Bzince,
4. Čáčov,
5. Častkov,
6. Hlboké,
7. Holič,
8. Kerť,
9. Kostolné,
10. Košariská,
11. Krajné,
12. Nová Lehota,
13. Lubiná,
14. Nové Mesto nad Váhom,
15. Myjava,
16. Prietrž,
17. Senica,
18. Skalica,
19. Sobotište,
20. Nitrianska Streda,
21. Šalgov,
22. Stará Turá,
23. Turolúka,
24. Vrbové,
25. Vrbovce,
26. Horné Zelenice.
V. V novohradskom:
1. Abelová,
2. Budiná,
3. Cinobaňa,
4. České Brezno,
5. Dobroč,
6. Dolné Strháre,
7. Dolná Strehová,
8. Horné Strháre,
9. Horná Strehová,
10. Horný Tisovník,
11. Kalinovo,
12. Lešť,
13. Lovinobaňa,
14. Ľuboreč,
15. Lučenec,
16. Malé Zlievce,
17. Málinec,
18. Mašková,
19. Ozdín,
20. Polichno,
21. Poltár,
22. Pôtor,
23. Sennô,
24. Tomašovce,
25. Turiepole,
26. Turíčky,
27. Uhorskô,
28. Veľký Krtýš,
29. Veľký Lôm,
30. Závada.
VI. V tekovskom:
1. Dolné Sľažany, Zl. Moravce,
2. Fakovozokany,
3. Kremnica,
4. Levice,
5. Zemianske Kostolany.
VII. V trenčianskom:
1. Beckov,
2. Horné Ozorovce,
3. Veľká Slatina,
4. Kochanovce,
5. Kšiná,
6. Lazy,
7. Malé Stankovce,
8. Moravské Lieskové,
9. Podlužany,
10. Púchov,
11. Súľov,
12. Trenčín,
13. Zárieč,
14. Uhrovec,
15. Zemianske Podhradie,
16. Žilina.
VIII. Vo zvolenskom:
1. Babiná,
2. Babín,
3. Baňská Bystrica,
4. Brezno,
5. Dobronivá,
6. Hrochoť,
7. Hronsek,
8. Kráľovce,
9. Krupina,
10. Horná Lehota,
11. Ľubietová,
12. Slovenská Ľupča,
13. Horná Mičiná,
14. Mýto,
15. Očová,
16. Ostrálúka,
17. Pliešovce,
18. Poniky,
19. Radvaň,
20. Sása,
21. Slatina,
22. Zvolen,
23. Žibritov.
IV. ČIASTKA.
Správa cirkve.
1. Cirkevný sbor.
§ 74.
Cirkevný sbor je sdruženie všetkých cirkevníkov v obvode jednej kňazskej správy na spoločné pestovanie kresťanského života a vzdelávania.
§ 75.
Údovia cirkve môžu sa zúčastňovať na spoločných chrámových službách Božích, požívať prostriedkov milosti a požadovať si úradnú službu kňaza a učiteľa, používať cirkevných a školských ústavov.
§ 76.
Od údov cirkve sa požaduje:
a) navštevovať spoločné chrámové služby Božie a požívať prostriekov milosti;
b) mravno-náboženským životom napomáhať duchovný rozkvet a zveľadok cirkve,;
c) znášať cirkevné ťarchy;
d) pečovať o náboženskú výchovu a výučbu dietok;
e) zachovávať poslušnosť cirkevným zákonom a nariadeniam, ako i zákonným cirkevným vrchnostiam.
§ 77.
Matkocirkev tvoria všetci cirkevníci, bývajúci v obci, v ktorej je kňazský úrad. To právomoci matkocirkve patria veci, které sa týkajú výlučne matkocirkve.
§ 78.
Dcérocirkev tvoria cirkevníci, bývajúci v obci, ktorá je pridelená kňazskej správe niektorej matkocirkvi a je osobitne sriadená. Do jej právomoci patria veci, ktoré sa týkajú výlučne dcérocirkve.
§ 79.
Diasporu tvoria evanjelíci, bývajúci roztrateno po okolitých obciach bez osobitného sriadenia. Cirkevníci v diaspore bývajúci sú tiež plnoprávnymi členmi cirkevného sboru.
§ 80.
Všetky obce na území Slovenska, či bývajú v nich ev. a. v. a či nie, treba primerane miestnym pomerom pripojiť k niektorému cirkevnému sboru. Podelenie toto po definitívnom sriadení seniorátov a dištriktov vykonáva seniorát a schvaľuje dištrikt.
§ 81.
Pomer cirkevných sborov, matkocirkví k dcérocirkvám a diaspore určí sa miestnymi štatútami. Sporné otázky z tohoto vzniklé v prvom stupni rieši seniorát, v druhom dištrikt.
§ 82.
Sbor, složený z viac obcí, musí za dva roky po vyhlásení tejto ústavy vypracovať miestny štatút, v ktorom sú zreteľne vypočítané veci, patriace do správy cirkevného sboru, matkocirkve, dcérocirkví a diaspory.
§ 83.
Dcérocirkev sa môže pripojiť k inej matkocirkvi alebo pretvoriť sa na matkocirkev len s povolením seniorálneho a dištriktuálneho konventu. Toto povolenie je potrebné i vtedy, keď sa matkocirkev chce premeniť na dcérocirkev alebo keď sa viac sborov chce spojiť v jedon sbor. Vyniesť platné uzavretie v týchto veciach je potrebná na konvente dvojtretinová väčšina.
§ 84.
Podelenie spoločného majetku pri vylúčení sa z doterajšieho sväzku schvaľuje seniorát.
§ 85.
Spravujúcimi orgánmi sboru sú: sborový konvent, presbyterium a predsedníctvo sboru (kňaz a dozorca).
2. Sborový konvent.
§ 86.
Údami sborového konventu sú všetci ev. a. v., ktorí na území sboru bývajú a majú v cirkvi volebné právo.
§ 87.
Predsedami sborového konventu sú kňaz a dozorca. Ak je zastúpenie kňaza alebo dozorcu nemožné, konvent právoplatne uzaviera i pod predsedníctvom jedného.
§ 88.
Sborový konvent:
a) volí všetkých sborových úradníkov a určuje im platy s tím obmedzením, že vokátorom zabezpečené a vyššou cirkevnou vrchnosťou potvrdené platy, sem nepočítajúc k osobe viazané príplatky - nesmú byť umenšené;
b) volí presbyterium a výbory;
c) volí zástupcov na seniorálny konvent, a to sbor do 1000 duší dvoch, potom na každých ďalších započatých 1000 po jednom, ale najviac piatich a v takomto počte i náhradníkov s poradným hlasom;
d) hlasuje na sen. dozorcu a jeho námestníka, seniora, konseniora, biskupa, dištriktuálneho dozorcu, generálneho biskupa a generálneho dozorcu, ako i na synodálnych poslancov;
e) stará sa o zaokrytie cirkevných a školských potrieb, o vyrúbovanie daní, zaopatrenie pôžičiek, uloženie kapitálu, o odpredaji a kúpe majetku, stavby a opravy budov, vôbec o všetky hmotné potreby sboru;
f) skúma cirkevné účty a dáva alebo odopiera absolutórium, odobruje rozpočet;
g) rokuje o zpráve kňaza a presbyteria;
h) rokuje o všetkých predmetoch, ktoré boly vyššou cirkevnou vrchnosťou na pojednávanie zaslané;
i) rokuje a uzaviera v každej veci, týkajúcej sa cirkve a sboru, ktorá nie je výslovne vymienená inej cirkevnej vrchnosti.
§ 89.
Sborový konvent zasedá každoročne aspoň raz.
§ 90.
O konventoch matkocirkve a dcérocirkve platia tie isté ustanovenia, ktoré o konventoch sborových.
3. Presbyterium.
§ 91.
V každom sbore treba sriadiť presbyterium.
§ 92.
Údami presbyteria sú:
a) podľa úradu kňaz alebo kňazi, dozorca a námestný dozorca sboru, kurátori, pokladník, účtovník, zapisovateľ, právny zástupca sboru, správcovia sborom udržiavaných škôl, učiteľ náboženstva a sborový kántor;
b) volení, ktorých volí sborový konvent na šesť rokov, a to v sboroch do 1000 duší 12, do 2000 duší 24, vyše 2000 duší 36. Súčasne s presbytermi volí sa podľa počtu riadnych i tretina náhradníkov.
Po prvých troch rokoch sa polovica presbyterov vylosuje a na miesto vylosovaných vyvolia sa noví. Odstupujúci môžu byť na novo volení.
§ 93.
Presbyteri volia sa tak, že sa každé tri roky volí polovica. Sonzam vyvolených presbyterov a náhradníkov treba do 8 dní seniorovi predložiť.
Osobitné presbyterium si môžu voliť i matko- i dcérocirkevné sbory.
§ 94.
Presbyteriu predsedá predsedníctvo sborového konventu.
§ 95.
Za presbyterov treba voliť len údov sboru v každom ohľade bezúhonných, ktorí plnila svedomite povinnosti, označené v § 76.
Presbyterov, ktorí vedú život pohoršlivý alebo v inom neplnila povinnosti označené v § 76, treba disciplinárnou cestou pozbaviť hodnosti. Presbyteri, ktorí neprídu do zasadnutia tri razy jedno za druhým a sa neospravedlnia, ztratia hodnosť. Ztratu hodnosti konštatuje presbyterium.
§ 96.
Presbyterium:
a) pomáha duchovnému správcovi pri pestovaní pravého kresťanského života v sbore, a to tak vlastným príkladom, ako i osobným zasahovaním; udržuje cirkevnú kázeň, stará sa o to, aby sa nedele a sviatky svätily a aby mládež vedená bola k pobožnosti;
b) stará sa o chudobných, nemocných, vdovy a siroty;
c) sostavuje soznamy voličov, rozhoduje o námietkach proti voličským soznamom, sostavuje rozpočet, vyrúbuje daň, pripravuje voľby a vykonáva uzavretia sborového konventu;
d) vo všetkých hmotných otázkach sborových predkladá návrhy sborovému konventu a pečuje o to, aby majetok sboru bol v dobrom stave udržiavaný a podľa možnosti rozmnožovaný;
e) každoročne podáva konventu zprávu o svojom účinkovaní a o stave sboru;
f) vôbec koná všetko, čo slúži záujmom cirkve a čo nie je výslovne vymienené sborovému konventu.
§ 97.
Presbyterium je i školskou stolicou.
§ 98.
Novovyvolených presbyterov oznámi kňaz v kostole cirkvi a v konvente prijíma od nich prísahu.
4. Sboroví úradníci.
Sborové predsedníctvo.
§ 99.
Sborové predsedníctvo je kňaz a dozorca, ktorí rovným právom a rovnou zodpovednosťou spravujú a zastupujú sbor a spoločne všetky jeho vážnejšie veci vybavujú. Práce spojené s administrovaním sboru koná kňaz.
§ 100.
Právne listiny, ktoré majú záväznú moc pre sbor, podpisujú a pečiatkou sboru opatria kňaz a dozorca.
a) Kňaz.
§ 101.
Kňaz je duchovným vodcom sboru a správcom kňazského úradu.
§ 102.
Povinnosti kňaza sú:
a) zvestovať slovo Božie a prisluhovať sviatosti, oboje podľa nezmeneného augšpurského vierovyznania a ostatných symbolických kníh našej cirkve, a vybavovať iné cirkevné výkony;
b) navštevovať nemocných, chudobných a vôbec konať povinnosti duchovného pastiera;
c) konať vnútornú missiu i sdružovaním mládeže a dospelých;
d) dozerať na školy a starať sa o náboženské vzdelávanie mládeže;
e) pestovať cirkevnú kázeň a i svojim vlastným životom byť výmluvným kazateľom evanjelia Kristovho;
f) sociálne pôsobiť na osvetovom, zdravotníckom, blahobytnom a hospodárskom poli v duchu evanjelia Kristovho;
g) konať všetky práce kňazského úradu a podávať na výročnom konvente dôkladnú písomnú zprávu o duchovnom i hmotnom stave sboru. Zprávu túto v odpise má poslať i seniorovi;
h) opatrovať cirkev, archiv, matriky a kňazskú knižnicu;
i) neprestajne sa vzdelávať.
Kňaz môže prijať pobočné zamestnanie len so súhlasom sborového presbyteria a s dovolením sen. predstavenstva, pri prípadnom konečnom rozhodnutí dištr. predstavenstva.
§ 103.
Kňaza volí sbor doživotne.
§ 104.
Základný plat ev. a. v. kňaza má byť najmenej 4800.- (štyritisícosemsto) korún čsl. Do toho sa nepočítajú vekové, rodinné, drahotné a iné prídavky, ako ani byt a zahrada. Na takéto sriadenie kňazských platov si nárokuje cirkev od štátu podporu. Tento základný plat je ustálený na dva roky, po dvoch rokoch určí minimálny plat generálny konvent.
§ 105.
Za kňaza môže byť vyvolený každý 24-ročný československý občan, ktorý skončil štúdia predpísané generálnym konventom, složil patričné zkúšky a bol riadne ordinovaný.
Príslušník cudzieho štátu môže byť volený len s privolením dištriktuálneho predstavenstva, keď výšspomenutým podmienkam vyhovuje a keď si zadováži československé štátne občianstvo.
§ 106.
Po smrti kňaza do pol roka patrí celý plat i s bytom jeho vdove, nezaopatreným deťom, prípadne jeho nevládnym a ním vydržiavaným rodičom.
§ 107.
Keď je kňaz dočasne k službe neschopný, môže alebo na naloženie seniora je povinný sveriť vykonávanie povinností kaplánovi. Ak na plat kaplánov sbor ničím neprispieva, povoláva ho s usrozumením presbyteria kňaz, ale ak na kaplána i sbor platí, volí ho sborový konvent.
§ 108.
Kaplán zastupuje kňaza podľa jeho úpravy.
§ 109.
Kde je viacej kňazov, ich vzájomný pomer a pomer k sboru upravuje štatút.
§ 110.
Ak by sa kňaz z akejkoľvek príčiny musel vzdialiť zo sboru na dlhšie než na týždeň, povinný je si žiadať súhlas od seniora, viac než na mesiac môže sa vzdialiť len s privolením sborového konventu. Ak by to konvent odoprel, s privolením biskupa. O svoje zastúpenie povinný je kňaz sám sa postarať a zástupcu svojho seniorovi oznámiť.
b) Sborový dozorca.
§ 111.
Za dozorcu sboru môže byť vyvolený každý mravne bezúhonný ev. a. v. občan Československej republiky, od ktorého dá sa očakávať horlivá práca a dôstojné zastupovanie sboru. Dozorca nemusí byť údom sboru, v ktorom je vyvolený.
§ 112.
Sborový dozorca príkladným kresťanským životom a svedomitým konaním povinností pracuje na rozkvete cirkve, menovite:
a) stráži a ochraňuje práva, záujmy a majetok cirkve;
b) háji práva a záujmy sborových úradníkov;
c) dbá o to, aby cirkevné hospodárenie bolo správné, aby cirkevníci riadne platili daň a aby cirkevné budovy boly v dobrom stave a poriadku udržiavané;
d) obzvláštnou povinnosťou dozorcu je starať sa o hmotné záujmy cirkevných vokatoriálnych úradníkov, aby ich plat bol primeraný životným potrebám.
§ 113.
Hodnosť dozorcu je čestná.
§ 114.
Dozorcu zastupuje námestný dozorca; keď takého niet, kurátor.
c) Iní riadni úradníci.
§ 115.
Riadnymi úradníkmi sboru sú ešte: učitelia, kántori, právny zástupca, zapisovateľ, kurátori, pokladník, účtovník; všetci sú bezprostredne cirkevnej vrchnosti podriadení a povinní sú všetky svoje zákonom a štatútami určené povinnosti svedomite konať.
Sbor nie je povinný voliť všetkých v tomto paragrafe uvedených úradníkov a môže podľa miestnej potreby aj iné úradnícke miesta sriadiť. Ale všetko toto treba určiť miestnym štatútom.
§ 116.
Všetci sboroví úradníci skladajú predpísanú prísahu.
5. Seniorát.
§ 117.
Seniorát je sdruženie viac cirkevných sborov na spoločné pestovanie kresťanského života, na vzdelávanie, na spoločnú správu a udržiavanie poriadku.
§ 118.
Každý cirkevný sbor treba prideliť do niektorého seniorátu. Hranice seniorátu určuje, sbory do seniorátov prideľuje a nové senioráty vo svojom obvode tvorí dištriktuálny konvent po vypočutí mienky patričných sborov a seniorátov.
§ 119.
Spravujúce orgány seniorátu sú: seniorálny konvent, seniorálne presbyterium a seniorálne predsedníctvo.
6. Seniorálny konvent.
§ 120.
Seniorálny konvent svolávajú senior a seniorálny dozorca, ktorí mu i predsedajú.
§ 121.
Seniorálny konvent treba svolať každoročne aspoň raz.
§ 122.
Údami seniorálneho konventu sú:
a) podľa úradu ako seniorálni úradníci: senior, konsenior, seniorálny dozorca a námestný dozorca, predsedovia seniorálnej podporovne, seniorálni zapisovatelia, seniorálny pokladník, seniorálny právny zástupca a ostatní údovia seniorálneho presbyteria;
b) podľa úradu ako sboroví a školskí zástupcovia: kňazi a dozorcovia sborov a dvaja poslanci cirkevných škôl na území seniorátu;
c) volení zástupcovia sborov na území seniorátu (§ 55c).
§ 123.
Seniorálny konvent:
a) rokuje o ročnej zpráve predsedníctva a seniorálneho presbyteria, o veciach sborov a seniorátu vynáša potrebné uzavretia;
b) bdie nad čistotou evanjelického učenia a stará sa o to, aby sa evanjelium Kristovo v školách a v chrámoch podľa symbolických kníh našej cirkve hlásalo;
c) stará sa o pestovanie nábožensko-mravného života, bdie nad prácou jednotlivých sborov, škôl, dobročinných ústavov, pečuje o to, aby sbory konaly svoje povinnosti k nemocným a chudobným;
d) rokuje o zprávach jednotlivých výborov a úradníkov, vybavuje predložené návrhy, odvolania, prosby a sťažnosti;
e) stará sa o zaokrytie potrieb seniorátu, dozerá na spravovanie majetku a pokladnice a patričným funkcionárom dáva alebo odpiera absolutorium;
f) volí mimo seniora, konseniora, seniorálneho dozorcu a námestného dozorcu všetkých úradníkov a údov seniorálneho presbyteria ako i údov iných prípadných výborov, seniorálneho samosudcu a seniorálnu súdnu stolicu;
g) rozhoduje vo vecí kňazských, učiteľských a kántorských vokátorov;
h) schvaľuje sborové štatúty;
i) vysiela zástupcov na dištriktuálny konvent, a to tak, že seniorát počítajúci do 10 tisíc duší vysiela dvoch a na každých započatých ďalších 10 tisíc duší zase dvoch, polovicu z duchovných a polovicu zo svetských. Krem týchto riadnych zastupiteľov posiela v takom istom počte náhradných, ktorí majú len poradné právo na konvente, ale keby niektorý riadny zástupca nebol prítomný, zastupuje ho v porade prvý náhradník. Všetky trovy zástupcov na dištriktuálny konvent znáša seniorát;
j) rokuje a uzaviera v každej seniorátu sa týkajúcej veci, ktorá nie je výslovne vymienená inej vrchnosti.
§ 124.
Jedon exemplár uhodnovernenej zápisnice seniorálneho konventu z úradu odosiela sa každému sboru v senioráte, seniorálnemu učiteľskému spolku, dištriktuálnemu a generálnemu predsedníctvu, dištriktuálnemu a generálnemu archívu.
7. Seniorálne presbyterium.
§ 125.
Údami seniorálneho presbyteria sú: senior, konsenior, seniorálny dozorca, seniorálny pokladník, seniorálny právny zástupca a piati volení údovia (dvaja z duchovných, dvaja zo svetských a jedon cirkevný učiteľ).
§ 126.
Seniorálne presbyterium svoláva a predsedá mu predsedníctvo seniorálneho konventu.
§ 127.
Seniorálne presbyterium v mimoriadnych neodkladných prípadoch môže veci riešiť i bez zasadnutia, tak že predsedníctvo oznámi návrh údom písomne, načo oni tiež písomne odovzdajú svoj hlas. Tieto hlasy v pôvodine odkladajú sa do seniorálneho archívu.
§ 128.
Seniorálne presbyterium:
a) pripravuje predlohy a podáva zprávy pred seniorálny konvent;
b) dozerá na pokladnicu, základiny a majetok seniorátu;
c) skúma a odobruje účty sborov a iných cirkevných ústavov seniorátu podriadených;
d) vyrovnáva spory v cirkvách a rozhoduje o námietkach cirkevníkov proti vyrúbeniu cirkevnej dane;
e) potvrdzuje daňové kľúče, kúpu a predaj majetku, ako i pôžičky sborov;
f) dozerá na školy podriadené seniorátu a pečuje o to, aby nariadenia cirkevnej vrchnosti a štátne zákony, týkajúce sa školstva, boly zachovávané;
g) pri voľbe seniora, konseniora, seniorálneho dozorcu a námestného dozorcu urobí potrebné poriadky a oznámi sboru, do kedy a komu treba poslať hlasy (§ 55);
h) stará sa, aby dobročinnosť po sboroch bola živá a na to určí osobného referenta;
i) rozhoduje vo všetkých otázkach seniorátu, ktoré sú nie výslovne vymienené seniorálnemu konventu;
j) keď je neodvolateľná súrnosť, rozhoduje i vo veciach, ktoré patria pred seniorálny konvent, ale povinný je predložiť seniorálnemu konventu na dodatočné schválenie.
§ 129.
Seniorálne presbyterium zasadne prvý raz za osem dní po seniorálnom konvente, na ktorom bolo vyvolené a v tomto zasadnutí sa sriadi a podelí práca medzi údov podľa jednotlivých odborov. Toto podelenie oznámi senior sborom.
§ 130.
Seniorálne presbyterium zasedá toľko ráz, koľko ráz toho potreba vyžaduje, ale ročne aspoň raz.
8. Seniorálni úradníci.
a) Seniorálne predsedníctvo.
§ 131.
Predsedníctvom seniorátu je senior a seniorálny dozorca, ktorí rovným právom a rovnou zodpovednosťou spravujú a zastupujú seniorát. Práce spojené s administrovaním seniorátu koná senior.
§ 132.
Seniora zastupuje konsenior, ak ho niet, seniorálny zapisovateľ duchovného stavu, seniorálneho dozorcu zastupuje námestný dozorca, ak ho niet, seniorálny zapisovateľ svetského stavu.
§ 133.
O seniorálnom dozorcovi platia všetky ustanovenia o sborovom dozorcovi (§§ 111, 112, 113).
§ 134.
Senior a konsenior sú volení z kňazov patričného seniorátu. Seniorovi patrí krem dôchodku vo sbore osobitný seniorský honorár.
§ 135.
Senior vykonáva uzavretia seniorálneho konventu a presbyteria, bdie nad tým, aby sa cirkevné zákony plnily, preto sú sbory, školy, ústavy, ako i všetci úradníci v senioráte povinní všetky jeho nariadenia vykonávať, na všetky jeho dotazy odpovedať. Nedbalcov senior najprv napomenie, potom pokutuje poriadkovou pokutou do 100 kor. v prospech generálneho fondu.
§ 136.
Senior:
a) dozerá na účinkovanie sborov, na cirkevný život, na majetkové pomery, na školy a preto navštevuje sbory;
b) dozerá na všetkých sborových a seniorálnych úradníkov;
c) obzvláštnu pozornosť venuje duchovným správcom, dbá o to, aby ich život zodpovedal Kristovmu evanjeliu a aby vo svojom vzdelávaní napredovali, pri čom presvedčí sa o konaní ich kňazskej práce; je zastancom práv a záujmov kňazov; je ich otcovským radcom, ale keď treba i prísnym sudcom;
d) vykonáva všetky posviacky vo sboroch okrem posvätenia chrámu;
e) koná všetko, čo záujem cirkve vyžaduje.
§ 137.
Tak senior, ako i seniorálny dozorca napomenú úradníkov, ktorí sa proti svojej povinnosti prehrešili.
Seniorálne predsedníctvo v prípadoch označených v § 312 i pred započatím súdneho pokračovania, môže podriadených úradníkov z úradu vyzdvihnúť. Toto oznámi bezodkladne biskupovi a príslušnému súdu.
b) Iní seniorálny úradníci.
§ 138.
Riadni úradníci seniorátu sú ešte: seniorálni zapisovatelia, pokladník, kontrolor, archivár a právny zástupca. Seniorát môže štatútom stanoviť i iných riadnych alebo mimoriadnych úradníkov. Zo zapisovateľov má byť polovica duchovného a polovica svetského stavu.
§ 139.
Vyvolených úradníkov seniorátu uvádza do úradu seniorálny konvent, pred ktorým skladajú predpísanú prísahu.
9. Dištrikt.
§ 140.
Dištrikt je sdruženie viacej seniorátov na spoločné pestovanie kresťanského života, na vzdelávanie, na spoločnú správu a udržiavanie poriadku.
§ 141.
Zadeliť senioráty do dištriktov je výlučným právom synody.
§ 142.
Spravujúce orgány dištriktu sú: dištriktuálny konvent, dištriktuálne presbyterium a dištriktuálne predsedníctvo.
10. Dištriktuálny konvent.
§ 143.
Dištriktuálny konvent svolávajú a predsedajú mu biskup a dištriktuálny dozorca.
§ 144.
Dištriktuálny konvent treba svolať každoročne aspoň raz.
§ 145.
Údami dištriktuálneho konventu sú:
a) podľa úradu ako úradníci dištriktu: biskup, dištriktuálny dozorca, predsedovia dištriktuálnych podporovní, dištriktuálni zapisovatelia, dištriktuálny pokladník, dištriktuálny právny zástupca a volení údovia dištriktuálneho presbyteria;
b) podľa úradu ako zástupcovia seniorátov a škôl: všetci seniori a seniorálni dozorcovia, správcovia stredných škôl a dvaja vyslanci ľudových škôl dištriktu;
c) predseda kňazského dištr. spolku a predseda učiteľského dištr. spolku;
d) volení zástupcovia seniorátov (§ 123 i).
§ 146.
Dištriktuálny konvent:
a) rokuje o ročnej zpráve biskupovej, zpráve dištriktuálneho presbyteria a o veciach dištriktu; vynáša potrebné uzavretia;
b) bdie nad čistotou evanjelického učenia, aby sa evanjelium Kristovo v školách a v chrámoch podľa symbolických kníh našej cirkve hlásalo;
c) stará sa o pestovanie nábožensko-mravného života, o vyučovanie náboženstva v školách a odstraňuje prípadné neriady;
d) pečuje o diasporu a stará sa, aby naši veriaci i v diaspore mohli byť účastní slova božieho;
e) rokuje o zprávach jednotlivých výborov a úradníkov a vybavuje predložené návrhy, odvolania, prosby a sťažnosti;
f) stará sa o zaokrytie potrieb dištriktu, dozerá na spravovanie majetku a pokladnice a patričným funkcionárom dáva alebo odpiera absolutorium;
g) volí mimo biskupa a dištriktuálneho dozorcu všetkých úradníkov a údov dištriktuálneho presbyteria, údov iných prípadných výborov a dištriktuálnu súdnu stolicu;
h) volí 14 zástupcov na generálny konvent, polovicu z duchovných a polovicu zo svetských a práve toľko náhradníkov (§ 123 i);
i) rozhoduje s konečnou platnosťou v otázkach kňazských, učiteľských a kántorských vokátorov;
j) konečným je rozhodnutie alebo uzavretie dištriktuálneho konventu v takých veciach, v ktorých sťažnosť alebo odvolanie bolo zadané proti pokračovaniu sborových orgánov, ak sa rozhodnutie alebo uzavretie dištriktu srovnáva s uzavretím alebo rozhodnutím seniorálneho konventu.
k) rokuje a uzaviera v každej dištriktu sa týkajúcej veci, ktorá je nie určená pre inú vrchnosť.
§ 147.
Po jednom exemplári uhodnovernenej zápisnice dištriktuálneho konventu dostáva z úradu každý sbor, každý seniorát, každá stredná škola, seniorálne a dištriktuálne učiteľské spolky, predsedníctvo generálneho konventu, seniorálny dištriktuálny a generálny archív.
11. Dištriktuálne presbyterium.
§ 148.
Údami dištriktuálneho presbyteria sú: biskup, dištriktuálny dozorca, dištriktuálny pokladník, právny zástupca, siedmi volení údovia (traja duchovní, traja svetskí a jedon učiteľ).
§ 149.
Dištriktuálne presbyterium svoláva a predsedá mu predsedníctvo dištriktuálneho konventu (§ 143).
§ 150.
Dištriktuálne presbyterium môže riešiť veci i písomne, tak ako seniorálne presbyterium (§ 127).
§ 151.
Dištriktuálne presbyterium:
a) pripravuje predlohy a podáva zprávy pred dištriktuálny konvent;
b) dozerá na pokladnicu, na základiny a na majetok dištriktu vôbec;
c) skúma a schvaľuje účty seniorátov a iných cirkevných ústavov dištriktu bezprostredne podriadených;
d) vyrovnáva spory v seniorátoch vzniklé a rozhoduje o námietkach proti vyrúbeniu poplatkov do seniorálnej pokladnice;
e) dozerá na školy podriadené dištriktu, pečuje o to, aby nariadenia cirkevnej vrchnosti a štátne zákony o školstve boly zachovávané a stará sa o výučbu náboženstva na evanjelických školách;
f) schvaľuje vyrúbenie seniorálnej dane, kúpu a predaj majetku, ako i pôžičky seniorátov;
g) vykonáva uzavretia dištriktuálneho konventu;
h) pri voľbe biskupa a dištriktuálneho dozorcu porobí poriadky ohľadom voľby a oznámi cirkvám, dokedy a komu majú poslať hlasy (§ 55);
i) rozhoduje o všetkých otázkach dištriktu, ktoré nie sú výslovne vymienené dištriktuálnemu konventu;
j) keď je neodvolateľná súrnosť, rozhoduje i vo veciach, ktoré patria pred dištriktuálny konvent, ale povinný je ich predložiť dištriktuálnemu konventu na dodatočné schválenie.
§ 152.
Dištriktuálne presbyterium zasadne prvý raz za osem dní po dištriktuálnom konvente, na ktorom bolo vyvolené. V tomto zasadnutí sa sriadi a podelí prácu medzi údov podľa jednotlivých odborov. Toto podelenie biskup oznámi seniorátom.
§ 153.
Dištriktuálne presbyterium zasedá toľko ráz, koľko ráz treba, ale ročne aspoň raz.
12. Dištriktuálni úradníci.
a) Dištriktuálne predsedníctvo.
§ 154.
Predsedníctvom dištriktu je biskup a dištriktuálny dozorca, ktorý rovným právom a rovnou zodpovednosťou spravujú a zastupujú dištrikt. Práce spojené s administrovaním dištriktu koná biskup.
§ 155.
Biskupa zastupuje v úrade najstarší senior, dištriktuálneho dozorcu v úrade najstarší seniorálny dozorca.
§ 156.
O dištriktuálnom dozorcovi platia všetky ustanovenia o sborovom dozorcovi (§§ 111, 112, 113).
§ 157.
Biskup je volený z kňazov patričného dištriktu.
§ 158.
Biskupa a dištriktuálneho dozorcu volia sbory celého dištriktu.
§ 159.
Biskup vykonáva uzavretia dištriktuálneho konventu a presbyteria, bdie nad tým, aby sa cirkevné zákony plnily, preto sú sbory, senioráty, školy, ústavy, ako i všetci cirkevní úradníci povinní všetky jeho nariadenia vykonávať a na všetky jeho dotazy odpovedať. Nedbalcov biskup najprv napomenie, potom pokutuje poriadkovou pokutou do 200 Kč v prospech generálneho fondu.
§ 160.
Biskup:
a) je hlavným vodcom duchovného života v dištrikte, dozerá na účinkovanie sborov, seniorátov a vôbec na všetky cirkevné ustanovizne v dištrikte. Od neho majú vychádzať rady a pokynutia o zveľadení nábožensko- mravného života, on odstraňuje neriady, upravuje na veriacich pastierske listy a navštevuje sbory;
b) je bratom kňazov a preto nosí na srdci ich duchovné a hmotné záujmy, pečuje, aby sa kňazi vzdelávali, preto odporúča knihy a časopisy vhodné pre kňazské knižnice, s pozornosťou sleduje hlásanie slova Božieho a dáva i v tomto ohľade potrebné pokynutia a návod, vôbec pečuje, aby sbor kňazov bol sborom pravých služobníkov cirkve a uprimných nasledovníkov Ježiša Krista;
c) dozerá na cirkevných úradníkov;
d) vysviaca budúcich kňazov, stará sa o kňazský dorost a posviaca chrámy. Posviacku chrámu a vysviacanie budúcich kňazov môže výnimočne sveriť i seniorovi;
e) zastupuje dištrikt na vonok a stará sa, aby boly autonomné práva cirkve zachovávané;
f) pestuje styky s druhým dištriktom a biskupom;
g) koná všetko, čo je v záujme cirkve.
§ 161.
Biskup je kňazom sboru, ale na čas jeho biskupskej hodnosti dištriktuálny konvent vyvolí dištriktuálneho kňaza, ktorého platí dištrikt. Biskupovi prináleží celý vokátorom zabezpečený kňazský dôchodok v patričnom sbor a generálnym konventom určený biskupský plat.
§ 162.
Vyvoleného biskupa a dištriktuálneho dozorcu slávnostne uvádza do úradu dištriktuálny konvent, na ktorom skladajú i predpísanú prísahu. O voľbe ten istý konvent uvedomí vládu, generálny konvent a bratský dištrikt.
b) Iní úradníci dištriktu.
§ 163.
Riadni úradníci dištriktu sú ešte: dištriktuálni zapisovatelia, pokladník, kontrolor, archivár, biskupský tajomník a právny zástupca. Krem tých dištrikt môže štatútom stanoviť i iných riadnych alebo mimoriadnych úradníkov. Zo zapisovateľov je polovica duchovného, polovica svetského stavu.
13. Generálna cirkev.
§ 164.
Generálna cirkev je sdruženie dištriktov na spoločné pestovanie kresťanského života, na vzdelávanie, na spoločnú správu a udržiavanie poriadku.
§ 165.
Spravujúce orgány generálnej cirkve sú: generálny konvent, generálne presbyterium a generálne predsedníctvo.
14. Generálny konvent.
§ 166.
Najvyššou spravujúcou vrchnosťou cirkve ev. a. v. na Slovensku je generálny konventy. Proti jeho rozhodnutiu niet odvolania.
§ 167.
Generálny konvent svolávajú a predsedajú mu biskup generálnej cirkve (generálny biskup) a generálny dozorca.
§ 168.
Údovia generálneho konventu sú:
a) podľa úradu ako úradníci generálnej cirkve: gen. biskup a generálny dozorca, generálni zapisovatelia, generálny pokladník, právny zástupca generálnej cirkve, správca generálneho penzijného ústavu, predsedovia generálnej podporovne a volení údovia generálneho presbyteria, ako i správcovia vysokých škôl;
b) podľa úradu ako zástupcovia dištriktov: predsedovia dištriktov, prípadne ich náhradníci a správcovia vysokých škôl;
c) predsedovia všeobecného kňazského a učiteľského spolku;
d) vyslanci dištriktov (§ 146 h); po jednom zástupcovi stredných, po dvoch zástupcoch ľudových škôl z každého dištriktu.
§ 169.
Generálny konvent:
a) rokuje o ročnej zpráve generálneho biskupa, generálneho presbyteria a o veciach generálnej cirkve; vynáša potrebné uzavretia;
b) bdie nad čistotou evanjelického učenia, aby sa evanjelium Kristovo v chrámoch a v školách podľa symbolických kníh našej cirkve hlásalo;
c) stará sa o pestovanie nábožensko-mravného života a odstraňuje prípadné neriady;
d) bdie nad samosprávou a zákonnými právami cirkve;
e) koná všetko, aby bol pokoj medzi jednotlivými cirkvami štátu bez zadania práva našej cirkve;
f) rokuje o zprávach jednotlivých výborov a úradníkov a vybavuje predostreté návrhy, odvolania, prosby a sťažnosti;
g) pečuje o školstvo, rozhoduje o smluvách, ktoré chcú uzavierať jednotlivé školy so štátom a rozhoduje o odovzdaní cirkevnej školy štátu;
h) ustáľuje sriadenie výučby theologov a určuje spôsob zkúšok pre budúcich kňazov;
i) ustáľuje text prísahy pre jednotlivých úradníkov a hodnostárov cirkve;
j) stará sa o zaokrytie potrieb generálnej cirkve, dozerá na spravovanie majetku a pokladnice a patričným funkcionárom dáva alebo odopiera absolutorium.
k) pečuje o generálny cirkevný fond;
l) dozerá na generálnu podporoveň a pečuje o to, aby bola dobročinnosť v cirkvi čím hojnejšia;
m) volí mimo generálneho biskupa a generálneho dozorcu všetkých úradníkov generálnej cirkve, výbory, generálne presbyterium a súdnu stolicu;
n) uzaviera o svolaní synody (§ 185);
o) rokuje a uzaviera v každej generálnej cirkve sa týkajúcej veci, ktorá nie je vymienená inej vrchnosti.
§ 170.
Po jednom exemplári uhodnovernenej zápisnice generálneho konventu dostáva: vláda Československej republiky, dištrikty, senioráty, cirkevné sbory, stredné a vysoké školy a predsedovia všeobecného kňazského a učiteľského spolku.
15. Generálne presbyterium.
§ 171.
Údami generálneho presbyteria sú: generálny biskup a generálny dozorca, biskupi, dištriktuálni dozorcovia, právny zástupca generálnej cirkve, generálny pokladník a deviati volení údovia (štyria duchovní, štyria svetskí a jedon učiteľ).
§ 172.
Generálne presbyterium svoláva a predsedá mu predsedníctvo generálneho konventu (§ 167).
§ 173.
Generálne presbyterium môže riešiť záležitosti i písomne tak ako seniorálne presbyterium (§ 127).
§ 174.
Generálne presbyterium:
a) pripravuje predlohy a podáva zprávy pred generálny konvent;
b) dozerá na pokladnicu, na základiny a na majetok generálnej cirkve;
c) skúma a schvaľuje účty dištriktov a iných cirkevných ústavov generálnej cirkvi podriadených;
d) vyrovnáva spory v dištriktoch vzniklé a rozhoduje o námietkach proti vyrúbeniu poplatkov do dištriktuálnej a generálnej pokladnice;
e) dozerá na cirkevné školy a pečuje o knihy pre ne;
f) pečuje o výučbu náboženstva na neevanjelíckych školách;
g) schvaľuje vyrúbenie dištriktuálnej dane, kúpu a predaj majetku ako i požitky dištriktov;
h) vykonáva uzavretia generálneho konventu;
i) svoláva synodu na základe uzavretia generálneho konventu a pripravuje návrhy zákonov (§ 169 n);
j) pri voľbe generálneho biskupa a generálneho dozorcu a poslancov do synody porobí poriadky (§ 55);
k) rozhoduje o všetkých otázkach generálnej cirkve, ktoré nie sú výslovne vymienené generálnemu konventu;
l) keď je neodvolateľná súrnosť, rozhoduje i vo veciach, ktoré patria pred generálny konvent, ale povinné je predložiť ich generálnemu konventu na dodatočné schválenie.
§ 175.
Generálne presbyterium zasadne prvý raz za osem dní po generálnom konvente, na ktorom bolo vyvolené. V tomto zasadnutí sa sriadi, podelí prácu medzi údov dľa jednotlivých odborov. Toto podelenie predsedníctvo oznámi dištriktom a seniorátom.
16. Úradníci generálnej cirkve.
a) Generálne predsedníctvo.
§ 176.
Predsedníctvom generálnej cirkve je: generálny biskup a generálny dozorca, ktorí rovným právom a rovnou zodpovednosťou spravujú a zastupujú generálnu cirkve. Práce spojené s administrovaním generálnej cirkve koná gen. biskup.
§ 177.
Generálneho biskupa zastupuje v úrade starší biskup, generálneho dozoru v úrade starší dištriktuálny dozorca.
§ 178.
Najhlavnejšou povinnosťou generálneho predsedníctva je zastupovať celú cirkev ev. a. v. na Slovensku na vonok, voči štátu a iným cirkvám.
§ 179.
Generálneho biskupa a generálneho dozorcu volia sbory gen. cirkve.
§ 180.
O povinnostiach generálneho dozorcu platia všetky ustanovenia o sborovom dozorcovi (§§ 111, 112, 113).
Jeho zvláštnou povinnosťou je: dôstojne zastupovať celú cirkev ev. a. v. na Slovensku, hájiť jej práva a jej samosprávu. Iné povinnosti a činnosť určí mu podrobnejšie generálny konvent v štatúte.
§ 181.
Generálneho biskupa volia sbory kňazov cirkve ev. a. v. na Slovensku.
Generálny biskup koná v generálnej cirkvi povinnosti prvého duchovného pastiera bez narušenia práv ostatných biskupov. K jeho právam a povinnostiam patrí najmä svolávať biskupov na porady vo všetkých dôležitejších otázkach náboženského a cirkevného života. Iné povinnosti a činnosť stanoví mu podrobnejšie generálny konvent štatútom.
§ 182.
Dokiaľ generálneho biskupa niet, za ten čas koná jeho povinnosti v úrade starší biskup. O zaplnení hodnosti generálneho biskupa rozhoduje generálny konvent, ktorý sa stará i o jeho plat.
b) Iní úradníci generálnej cirkve.
§ 183.
Riadni úradníci generálnej cirkve sú: generálni zapisovatelia, pokladník, kontrolor, archivár, právny zástupca a správna generálneho penzijného ústavu. Krem týchto môže generálny konvent štatútom stanoviť i iných riadnych alebo mimoriadnych úradníkov. Zo zapisovateľov má byť polovica duchovného a polovica svetského stavu.
V. ČIASTKA.
Zákonodárstvo a synoda.
§ 184.
Synoda je zákonodárnym sborom cirkve ev. a. v. na Slovensku.
§ 185.
Synodu svoláva generálny konvent podľa potreby (§ 169 n, § 174 i) s privolením toho orgánu štátnej moci Československej republiky, ktorému prislúcha podľa ústavnej listiny najvyšší dozor (ius supremae inspectionis).
§ 186.
Údovia synody sú:
a) podľa úradu: biskupi, generálny dozorca, dištriktuálni dozorcovia a predsedovia všeobecnej podporovne;
b) volení vyslanci seniorátov, a to na každých započatých dvadsaťtisíc (20.000) duší dvaja poslanci. Poslancov treba voliť tak, aby duchovní a svetskí boli v rovnom počte (§§ 54, 59);
c) zástupca theologickej akademie profesorským sborom z vlastného lona vyvolený (§ 64), dvaja zástupcovia stredných škôl, po jednom z každého dištriktu (§ 62 b), štyria zástupcovia ľudových škôl, po dvoch z každého dištriktu (§ 52 b).
Údov synody povoláva do synody generálne predstavenstvo.
§ 187.
Mandát údov platí na čas trvania synody, ale najviac na tri roky.
§ 188.
Zasadnutie synody sa otvára slávnostnými službami Božími, po nich sa pristúpi k sriaďujúcemu zasadnutiu, ktoré otvoria dvaja najstarší podľa veku údovia synody, jedon z duchovného a druhý svetského stavu. Zápisnicu píšu štyria dľa veku najmladší údovia synody, dvaja z duchovných a dvaja zo svetských.
Zapisovatelia podľa veku posbierajú od údov synody poverujúce listiny a synoda vyvolí verifikačný výbor, ktorí listiny preskúma.
Poverujúce listiny verifikačného výboru preskúmajú údovia synody podľa úradu, a keď s v poriadku, vyzdvihne zasadnutie, kým verifikačný výbor preskúma poverujúce listiny ostatných členov.
§ 189.
Predsedníctvo otvorí zasadnutie, keď verifikačný výbor zistil, že sú aspoň dve tretiny mandátov verifikované, oznámi výsledok verifikačného pokračovania a dá prečítať soznam verifikačných údov, nariadi voľby funkcionárov, a to:
a) dvoch predsedov, jedného z duchovného a druhého zo svetského stavu;
b) štyroch podpredsedov, dvoch duchovných a dvoch svetských;
c) šiestich zapisovateľov, troch z duchovných a troch zo svetského stavu;
d) hospodára a jeho námestníka.
Volí sa hlasovacími lístkami (§ 43 c).
§ 190.
Vyvolené predsedníctvo a zapisovatelia zaujmú miesta a predsedníctvo vyhlási synodu za sriadenú.
§ 191.
Synoda určí si rokovací poriadok, ktorý má ráz zákona a nemôže byť v tejto synode zmenený.
§ 192.
Synoda volí podľa potreby výbory pripraviť predmety rokovania.
Zasadnutia týchto výborov sú nie verejné, ale údovia synody môžu byť na nich prítomní.
§ 193.
O postupe ďalšieho rokovania a o svolávaní ďalších zasadnutí rozhoduje na návrh predsedníctva sama synoda.
Keď synoda skončila svoju prácu, vyhlási sa za skončenú a predsedníctvo ju zakľúči.
Synodálne trovy zaokryje generálne cirkev tym spôsobom, že vyrúbi na jednotlivé cirkevné sbory daň v pomere počtu duší podľa posledného sčítania ľudu.
VI. ČIASTKA.
Školstvo a výchova mládeže.
1. Všeobecné ustanovenia.
§ 194.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku, odvolávajúc sa na XXVI. zákonný článok z roku 1790 - 1791 a na svoje neodtajiteľné zásluhy o národ slovenský, nadobudnuté vydržiavaním cirkevných škôl velikými obeťami v minulosti, a s druhej strany verná tradíciam svojej minulosti a vedomá i dnes veľkého významu škoľstva podľa slov velikého reformátora: "cirkev udržuje školy a školy udržujú cirkev" - podržuje aj zákonité právo zakladať, udržovať nižšie i vyššie školy a dozerať na ne, pri čom podrobuje ich i štátnemu dozoru na zovňajšie poriadky, na úroveň vzdelávania a na vernosť k štátu.
§ 195.
Náboženstvo je povinným predmetom pre všetkých žiakov našich škôl.
Práve tak trvá cirkev na vyučovaní náboženstva ako povinného predmetu, i na všetkých iných neevanjelických (ľudových, občianskych, stredných a odborných) školách, a to všetkých triedach.
§ 196.
Osnovu a učivo náboženské pre všetky školy evanjelické a pre ev. žiactvo na neevanjelických školách určí generálny konvent.
§ 197.
Vyučovaciu reč určuje udržovateľ školy, pri ľudových školách so schválením seniorátu, pri občianskych a stredných školách so schválením dištriktu.
Náboženstvu treba vyučovať dietky v reči materinskej.
§ 198.
Každé cirkevné teleso, ktoré vydržiava školy, spravuje ich podľa právoplatných ustanovení cirkevných a štátnych vrchností svojimi predstavenými správcami škôl a vyvolenými školskými výbormi.
Keď viac telies vydržiava školu, ich vzájomný pomer ustáli osobitý štatút.
§ 199.
Orgány štátnej školskej správy môžu sa stýkať s ev. cirkevnými školami len prostredníctvom prvostupňovej cirkevnej vrchnosti patričnej školy.
§ 200.
Ak by ktorékoľvek cirkevné teleso nemohlo udržať školu a platiť učebné sily primerane ich stavu, môžu - s vedomím a svolením vyšších cirkevných vrchností - žiadať štátnu podporu na udržiavanie školy a na plat učiteľský alebo s povolením generálneho konventu odovzdať školu štátu pri úplnom zabezpečení náboženskej výchovy, záujmov cirkevného sboru a pri zabezpečení ďalšej existencie učebných síl patričných škôl a pri výslovnom vymienení toho, že celý školský majetok ostáva i naďalej bez ťarchy vlastníctvom bývalého udržovateľa školy.
§ 201.
Ak by všetky cirkevné školy boly zoštátnené, cirkevné sbory majú právo podržať si akýkoľvek cirkevno-školský majetok a dôchodok a budú povinné starať sa o náboženskú výchovu, ako aj o kántorsko-organistskú službu.
§ 202.
Právom i povinnosťou vyšších cirkevných vrchností je starať sa o hmotné a duchovné prostriedky potrebné na vyučovanie, na vzdelávanie školskej i staršej mládeže a zodpovedajúce cirkevným a štátnym požiadavkám; tomuto cieľu majú slúžiť i školské knižnice, ako nevyhnutá požiadavka každého druhu a stupňa školy.
§ 203.
Učitelia ľudových a občianskych škôl ako aj učebné sily na všetkých stredných a vyšších školách povinní sú dokázať svoji spôsobilosť, cirkevnú príslušnosť a štátné občianstvo. Za správcov môžu sa voliť len definitívné učebné sily.
Učebné sily, prišlé z iných štátov, môžu sa voliť len vtedy, keď sú prijaté do sväzku štátneho alebo dostanú povolenie učiť od príslušnej cirkevnej vrchnosti a od vlády.
Od všetkých učebných síl vyžaduje sa: kresťansko-evanjelické smýšľanie a mravný kresťanský život.
§ 204.
Učitelia cirkevných materských, ľudových, občianskych a stredných škôl, ako aj profesori vysokých škôl, volia sa doživotne a majú mať plat zodpovedajúci učebným silám štátnych škôl.
§ 205.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku vydržiava nasledovné školy: 1. materské, 2. ľudové, 3. občianske, 4. stredné, 5. odborné, 6. vysoké školy.
2. Materské školy.
§ 206.
Materské školy udržiavajú sa zvlášte tam, kde sú rodičia zamestnaní domácou alebo vonkajšou prácou, takže nemôžu sa starať o výchovu dietok alebo sú toho ani nie schopní.
Návšteva začína sa 3. rokom dieťaťa.
3. Ľudové a občianske školy.
§ 207.
Ľudové a občianske školy vychovávajú mládež za dobrých ev. kresťanov a za užitočných štátnych občanov.
§ 208.
Správcu školy, ktorý je vždy učiteľ (učiteľka) ako aj učiteľa alebo učiteľku volí udržovateľ školy.
O voliteľnosti a o voľbe učiteľskej platia ustanovenia v §§ 51 a 53.
§ 209.
Keď učiteľ alebo učiteľka nemajú svedectva dospelosti z ev. prípravovne, žiada sa od nich zkúška z náboženských predmetov, alebo kde je učiteľská stanica spojená s kántorstvom, i zo spevu a organovania. Zkúšku skladajú pred príslušným dištriktuálnym povereníctvom.
§ 210.
Učiteľom náboženstva na ľudových a občianskych školách môže byť kňaz, kaplán, učiteľ náboženstva pre stredné školy alebo učitel ľudových a občianskych škôl, ktorý složil zkúšku spôsobilosti vyučovať náboženstvu, predpísanú) generálnym konventom.
§ 211.
Po smrti učiteľovej a kántorovej za pol roka patrí celý plat i s bytom vdove, nezaopatreným deťom, prípadne nevládnym a ním vydržiavaným rodičom.
§ 212.
Na ľudové školy dozerá seniorát, na občianske dištrikt. Dozor vykonávajú predstavenstvami a konventmi.
4. Stredné školy.
§ 213.
Cirkev stará sa i o vyššiu výučbu mládeže na stredných školách. K stredným školám patria: gymnázia, reálné gymnázia, reálky, dievčenské lyceá, učiteľské ústavy a odborné školy.
Povinnosťou stredných škôl je vychovávať mládež v duchu evanjelickom na stupeň všeobecnej vzdelanosti a pripravovať ju k vyššej výučbe.
§ 214.
Učiteľské ústavy vychovávajú vzdelaných, mravných, cirkvi i vlasti verných učiteľov.
Za poslucháčov učiteľských ústavov môžu sa prijať len žiaci, ktorí skončili štvrtú triedu strednej školy alebo občianskej školy.
§ 215.
Riadnym učiteľom náboženstva na stredných školách môže byť vysvätený kňaz (kaplán) alebo kto složil osobitnú zkúšku spôsobilosti vyučovať náboženstvu na stredných školách.
Svedectvo kňazskej zkúšky je i svedectvom spôsobilosti vyučovať náboženstvu na stredných školách.
Učitelia náboženstva sú vo všetkom rovnoprávní s ostatnými odbornými učiteľmi.
§ 216.
Učitelia stredných škôl volia sa dľa školských štatútov patričných ústavov; vyvolenie cirkevných učiteľov oznamuje sa vyššej cirkevnej vrchnosti na potvrdenie a vláde na vzatie v známosť; na cirkevných školách účinkujúci štátni učitelia volia sa podľa smlúv medzi štátom a medzi patričným ústavom.
§ 217.
Právo dozoru na stredné školy majú dištrikty a vykonávajú ho predstavenstvami a osobitnými výbormi.
§ 218.
Na zkúškach dospelosti predsedá biskup alebo jeho povereník.
5. Theol. vysoká škola.
§ 219.
Budúci kňazi, katecheti a theologickí profesori vychovávajú sa na theol. vysokej škole.
Za poslucháčov môžu sa prijať len žiaci, ktorí sa preukážu svedectvom dospelosti z niektorej strednej školy Československej republiky. Ak nemajú známky z gréčtiny alebo z latinčiny, povinní sú ju opatriť alebo složiť prijímaciu zkúšku.
Či sa môžu prijať za poslucháčov aj cudzozemci, rozhoduje akademický výbor.
§ 220.
Theologická mládež má sa vychovávať v pravovernom evanjelickom duchu, pri šetrení základnej zásady theol. vysokej školy: svobody učenia.
§ 221.
Theol. profesorov volí generálny konvent.
§ 222.
Na theol. vysokú školu dozerajú biskupi a akademický výbor.
6. Rozličné ustanovenia.
§ 223.
Stredné školy a theol. vysoká škola majú osobitné štatúty o výučbe a o zkúškach, o právach a o povinnostiach profesorov i poslucháčov, o ich vzájomnom pomere, ako aj o ich pomere k vrchnosti.
§ 224.
Učitelia, katecheti a profesori akýchkoľvek evanjelických škôl disciplinárne podliehajú cirkevným vrchnostiam a súdom.
§ 225.
Keď niektorá stredná škola bola soštátnená alebo by prestala, všetok - pohnuteľný i nepohnuteľný majetok - môže sa upotrebiť výlučne na výchovu mládeže evanjelickej. O tomto bývalý udržovateľ školy vypracuje podrobný štatút. Bezprostredný dozor na spravovanie majetku prináleží dištriktu.
7. Náboženská výchova na neevanjelických školách.
§ 226.
Povinnosťou cirkve starať sa o náboženskú výchovu mládeže i na všetkých neevanjelických školách.
§ 227.
O náboženskú výchovu na ľudových a občianskych školách povinný je starať sa patričný cirkevný sbor.
Ak sa cirkevný sbor nevládze starať o výučbu náboženstva na občianskych školách, má nárok na podporu dištriktu, ale len vtedy, keď vydržiava cirkevnú ľudovú školu.
§ 228.
Na náboženskú výchovu na ľudových a občianskych školách dozerá seniorát, prípadne dištrikt a dozerá na ňu tak, ako na ev. školách (§ 212).
§ 229.
O náboženskú výchovu na stredných a odborných školách povinný je starať sa dištrikt a dozerá na ňu tak, ako na ev. školách (§ 217).
§ 230.
O učiteľoch náboženstva platia ustanovenia o učiteľoch náboženstva na ev. školách (§§ 210, 215).
§ 231.
Učiteľov náboženstva na štátnych školách platí štát podľa platných predpisov.
§ 232.
Kde by štát podľa platných predpisov nebol povinný honorovať alebo udržovateľ neevanjelickej školy z akýchkoľvek príčin nehonoroval by učiteľov náboženstva, povinná je postarať sa o to príslušná cirkevná vrchnosť.
§ 233.
Učitelia náboženstva i na neevanjelických školách cirkevno-disciplinárne podliehajú cirkevným vrchnostiam a súdom.
§ 234.
Na zkúškach spôsobilosti učiteľskej má byť zastúpená aj cirkev ev. a. v. svojimi zastupiteľmi, menovanými ministrom školstva a národnej osvety na návrh dištriktuálneho predsedníctva.
8. Náboženská výchova mládeže mimo školy.
§ 235.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku má právo a povinnosť pôsobiť na výchovu ev. mládeže i mimo školy (zakladaním internátov, hmotným podporovaním mládeže, primeraným náboženským časopisom, osobnými stykmi, večierkami atď.). Podrobný spôsob tohoto pôsobenia ustáli generálny konvent osobitným štatútom.
§ 236.
Za najvážnejší prostriedok náboženskej výchovy mládeže pokladá cirkev konfirmáciu. Prípravná výučba ku konfirmácii deje sa po dva roky. Konfirmovaní môžu byť najskorej v poslednom roku povinnej návštevy školy. Podrobnejšiu úpravu dá generálny konvent.
VII. ČÁSTKA.
Cirkevné hospodárenie.
1. Všeobecné ustanovenia.
§ 237.
Cirkevný sbor, seniorát, dištrikt a generálna cirkev ev. a. v. svobodne nakladá so svojim majetkom v medziach cirkevných a štátných zákonov a podľa pravidiel ustanovených generálnou cirkvou.
§ 238.
Dozor nad hospodárením cirkevným vykonáva priamo nadriadená cirkevná vrchnosť.
§ 239.
Za škodu, vzniklú z neverného a nedbalého manipulovania a dozoru, zodpovední sú neverní a nedbalí manipulanti a dozeratelia, ktorí sú povinní škodu nahradiť.
Majetkové hodnoty treba zabezpečiť v páde potreby aj okamžitým odňatím práva manipulácie.
§ 240.
Každé cirkevné teleso povinné je svoj majetok držať v evidencii v inventáre podrobne sostavenom, ktorý podľa potreby sa doplní alebo zmení.
Do inventáru zapisujú sa dlžoby a iné ťarchy, ktoré obťažujú cirkevný majetok. Ročité potreby a ich zaokrytie presbyterium sotavuje v riadnom rozpočte.
O všetkých prímoch a výdavkoch treba písať pokladničnú knihu, do ktorej zapisujú sa príjmy a výdavky hneď v ten deň, keď boly prijaté alebo vydané.
Pokladničný denník zatvorí sa koncom kalendárneho roku. Na základe tohoto denníka sostavujú sa každoročne záverečné účty a prichystajú sa aj s prílohami na preskúmanie.
Výkaz cirkevného majetku sostavuje sa každoročne v súvahe, v ktorej vykázané sú požiadavky a podlžnosti, porovnanie aktívneho a pasívneho majetku a porovnanie čistého majetku s jeho minuloročným stavom.
§ 241.
Pod správu cirkve prislúchajúce:
a) Budovy, ktoré sú majetkom cirkve, treba udržiavať stále v dobrom stave a spolu s vnútorným zariadením poistiť proti ohňu v skutočnej a úplnej hodnote.
b) Pozemky treba chrániť pred každou škodou, medzami opatriť, v pozemkových knihách správne na majiteľa zapísať a ktoré sú v úžitku kňazov, učiteľov, riadne ohradiť. Jestli sú pozemky v prenájme, nech je bedlive postarané o to, aby ich výnosnosť bola zabezpečená a napomáhaná.
c) Základiny a istiny treba uložiť len v ústavoch úplnú bezpečnosť poskytujúcich, podľa možnosti treba ich vynaložiť na zakúpenie pozemkov alebo takých cenných papierov, ktorých pupilárna (sirotčia) bezpečnosť je štátnovrchnosť. zaistená, ba môžu byť aj vypožičané na nepohnuteľnosti pupilárnu bezpečnosť poskytujúce (pri hypotekárnom zabezpečení). Výnimočne môžu byť cirkevné peniaze umiestené aj u cirkví (ale len evanjelických) i bez hypotekárneho zabezpečenia, avšak len s privolením priamo nadriadenej cirkevnej vrchnosti a u takých cirkevných sborov, ktoré poskytujú dostatočnú zabezpeku.
d) Cirkevné matriky, listiny, dokumenty, archívy, posviatné nádoby treba osobitne v skriniach k tomu určených opatrovať a od ohňa a inej škody chrániť; treba o nich sostaviť soznam (inventár) vo dvoch exemplároch, jedon pre domáci archív, druhý pre dozerajúcu cirkevnú vrchnosť.
§ 242.
Základiny opatrujú sa podľa vôle zakladateľov; ak by bola neurčitá, spôsobom všetku pochybnosť vytvárajúcim neprejavená, alebo ak by zmenené pomery nedovolily uplatniť vôlu zakladateľa, vtedy po vypočutí mienky opatrovateľa základiny bezprostredne vyššia cirkevná vrchnosť určí, na aký cieľ vynaloží sa dôchodok základiny, ale tak, aby to podľa možnosti zodpovedalo pravdepodobnému pôvodnému úmyslu zakladateľa. Platnosť tohoto ustanovenia prestáva, keď pôvodná vola zakladateľa môže sa uskutočniť.
Za manipulovanie základiny môže si sbor manipuláciou poverený stiahnuť mierny poplatok (najviac 6 proc. čistého dôchodku), keď mu to nebráni vôľa zakladatela alebo ustanovenie vyššej vrchnosti. Na riadnom konvente podáva sa každoročne zovrubná zpráva o stave základín, číslicami vykázaný stav majetku i dôchodku, ako aj to, či dôchodok základiny bol na určený cieľ vynaložený. Preto základiny účtujú sa osobitne, oddelene od iného cirkevného majetku.
§ 243.
Cirkevný majetok nesmi byť prenesený vlastníckym právom na iného majiteľa, odcudzený bez privolenia vyššej cirkevnej vrchnosti. Cirkevný majetok zostane vlastníctvom cirkve i vtedy, keby ústavy a ciele, ktorým slúži a na ktoré jeho dôchodok býva vynakladaný, dostaly sa pod právomoc iného činiteľa. Majetok i jeho dôchodok vynakladá sa jedine a výlučne na dobro cirkve ev. a. v.
§ 244.
Každý evanjelik a. v. povinný je prispievať na potreby a znášať bremená toho cirkevného sboru, v obvode ktorého stále býva, jestli je práceschopný a doplnil 24. rok svojho veku.
I práceneschopný a niže 24-ročný úd cirkve povinný je prispievať na potreby svojho sboru, keď má majetok.
§ 245.
Cirkevný sbor povinný je vyberať patričnosti svojich úradníkov skrze kurátorov k tomu povolaných, odovzdávať im ich v ustálenej miere, jakosti a dobe; na obývanie určené staviská, do úžitku dané pozemky v dobrom stave udržiavať, na ne pripadajúce dane a poplatky znášať a zaokrývať všetky trovy, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní ustanovenia v § 251 obsaženého.
§ 246.
Ustanovenie, ktorým by sa vokátorom zabezpečené patričnosti kňaza alebo učiteľa umenšily, je bez privolenia príslušného seniorálneho presbyteria neplatné aj vtedy, keď by na to interesovaný kňaz alebo učiteľ dobrovoľne pristal.
2. Hospodárenie cirkevného sboru.
§ 247.
Každý cirkevný sbor (matkocirkev, dcérocirkev) sostavuje podrobný inventár o hodnotách svojho vlastného alebo jemu k manipulovaniu svereného majetku.
Inventár sostavuje presbyterium vo dvoch pôvodných exemplároch, a keď ich sborový konvent uhodnoverní, oba exempláre predloží na schválenie, prípadne na opravenie seniorálnemu presbyteriu, a keď je vec náhla, seniorovi.
Seniorálne presbyterium po schválení vráti jedon exemplár patričnému sboru, druhý exemplár uloží do seniorálneho archívu.
§ 248.
Medzičasné premeny v inventáre zaznačí do domáceho exempláru po konventuálnom ustálení pri výročnom účtovaní cirkevné predstavenstvo a súčasne ich oznámi aj seniorálnemu presbyteriu, ktoré ich zaznačí do exempláru v seniorálnom archíve.
§ 249.
Ročné potreby sboru a ich zaokrytie vykazujú sa v rozpočte, ktorý sostavuje presbyterium a právoplatne ustáli konvent.
§ 250.
Potreby v rozpočte sú: riadne a mimoriadne, o ktorých zaokrytie sa stará cirkevný sbor. Krytie je v prvom rade zvyšok z minulého roku, potom príjmy z movitých a nemovitých hodnôt inventárnych a z iných ročných cirkevných dôchodkov.
§ 251.
Riadné potreby sú, ktoré cirkevný sbor zaokrýva každý rok bezpodmienečne, a to:
a) platy úradníkov a sluhov, zabezpečené vokátorom alebo právoplatným uzavretím konventu,
b) výdavky na poistenie stavísk proti ohňu, na ich udržiavanie, na opatrovanie nepohnuteľností, na obrábanie pozemkov atď.,
c) štátné, obecné dane, poplatkový ekvivalent a iné verejné bremená,
d) všetky cirkevnosprávne (administratívne) trovy, seniorálne, dištriktuálne, generálne a synodálne poplatky a cirkevnou vrchnosťou ustálené príspevky na udržiavanie cirkevných ústavov a ustanovizní,
e) výdavky na vystrojenie chrámu, fary, školy, konventuálnej siene atď.,
f) úroky od pôžičiek,
g) aspoň jedno procento riadnych bežných výdavkov (body a - e) na cirkevnú knižnicu a aspoň dve procentá na nepredvídané potreby a dobročinné ciele.
§ 252.
Mimoriadne potreby sú, ktoré len raz na vždy alebo len na niekoľko rokov vyžadujú zaokrytie, ako na pr. splácanie dlhu, úžitočné investície, sbieranie istín, nadobývanie nemovitostí, ďalej okrem riadnych ročných príspevkov vyrúbené na cirkev mimoriadne cirkevné bremená.
§ 253.
Riadne potreby zaokrývajú sa:
a) zvyškom z minulého roku,
b) dôchodkom cirkevného majektu,
c) dobrovoľnými príspevkami cirkevníkov,
d) cirkevnou daňou,
e) inými príjmami sboru.
§ 254.
Na zaokrytie riadnych potrieb môže sa použiť len dôchodok cirkevného majetku (kapitál nie).
Aj mimoriadne potreby môžu sa povolením seniorálnej vrchnosti len vtedy kryť z kapitálu, keď sa týmto len podoba majetku mení, ale hodnota jeho neklesá.
§ 255.
Keď ani riadne ani mimoriadne príspevky nestačia na zaokrytie potrieb, chybujúca čiastka kryje sa cirkevnou daňou.
§ 256.
Cirkevná daň je osobná a majetková.
§ 257.
Osobnú daň platí každý 24-ročný, práceschopný cirkevník (cirkevníčka) a samostatný aj pred 24. rokom (§ 44). Výška osobnej dane ustáľuje sa pomerne podľa zárobku, spoločenského postavenia a majetkového stavu cirkevníka.
Práceneschopní a bezmajetní údovia cirkve nemôžu byť nútení platiť osobný poplatok, ani práceschopní v tej cirkvi, v ktorej stále nebývajú, ak v stálom bydlisku svojom riadne platia osobné poplatky.
§ 258.
Keď osobná daň nezaokryje potreby cirkve, údovia môžu byť odanení aj majetkovou daňou, ktorá vyrúbuje sa podľa priamej štátnej dane z predchádzajúceho roku. Vtedy je každý úd povinný prispievať na zaokrytie potrieb toho sboru, v ktorom je obydlený, cirkevnou daňou z majetku, ktorej procento v pomere riadnej štátnej dani naňho vyrúbenej ustáli konvent, majúc na zreteli, že:
a) ten istý predmet dane môže byť základom odanenia len v jednom cirkevnom sbore,
b) údovia, ktorí stále bývajú v obvode sboru, v ktorom sú priamou štátnou daňou obťažení, budú platiť procento cirkevnej dane podľa celej sumy na nich vyrúbenej štátnej priamej dane,
c) údovia, nebývajúci v obvode cirkevného sboru, v ktorom sú štátnou daňou obťažení, ak je ich bydlisko diasporou, platia cirkevnú daň len podľa jednej štvrtiny (1/4) na nich vyrúbenej sumy štátnej dane; ak je však matkocirkvou alebo dcérocirkvou, platia svoju cirkevnú daň podľa polovice na nich vyrúbenej štátnej priamej dane.
§ 259.
V miešanom manželstve žijúci cirkevníci platia okrem osobnej dane majetkovú daň len od svojej vlastnej priamej štátnej dane; ak by sa toho nedalo zistiť, platia majetkovú daň od polovice celej priamej štátnej dane.
§ 260.
Pomer medzi osobnou a majetkovou daňou, ako aj poplatkový kľúč cirkevnej dane, určujú si samé cirkevné sbory so schválením seniorálneho presbyteria.
§ 261.
Poplatky v prírodinách vyrúbujú sa podľa §§ 255 a 258. Tieto poplatky a ručné i vozové práce môžu sa zameniť peniazmi podľa spoločnej dohody medzi sborovým presbyteriumom a medzi úradníkom sborovým. Tá dohoda je platná len na jedon rok a závisí od schválenia seniorálneho presbyteria.
§ 262.
Cirkevnú daň a ostatné poplatky rozvrhuje presbyterium. Rozvrh schvaľuje sborový konvent. Proti rozvrhu možno sa za 15 dní po konvente bez odkladného účinku (extra dominium) odvolať na seniorálne presbyterium, ktoré rieši vec právoplatne.
Údom, bývajúcim mimo obvodu sboru, oznamuje sa daň na nich vyrúbená písomne.
§ 263.
Cirkevnú daň a ostatné poplatky vyberajú cirkevní kurátori alebo cirkevným sborom k tomu ustanovení sberatelia.
Cirkevný úradník nesmie svoj plat bezprostredne od údov sboru vyberať.
§ 264.
Kto si cirkevnú daň a ostatné poplatky nezaplatí a služobnosti na určený čas nevykoná, na zaplatenie znovu sa vyzve a keď ani do určeného času nezaplatí, predsedníctvo sborové požiada o exekúciu príslušnú občiansku vrchnosť.
§ 265.
Majetok sboru a jeho hospodárenie spravuje kurátor alebo pokladník pri osobnej zodpovednosti.
Kurátora pokladníka kontroluje sborové presbyterium, ktoré je spolu s nimi zodpovedné; preto bdie nad tým, aby kurátori a pokladníci verne šafárili s majetkom sborovým.
Sborové presbyterium s času na čas preskúma pokladnicu a zistí majetkový stav; ak by šafárenie kurátorovo alebo pokladníkovi bolo nedbalé, napomenie ich; ak by sa presbyterium presvedčilo o nevernosti, bezodkladne ich vyzdvihne z úradu. O tomto sborové predsedníctvo uvedomí predsedníctvo seniorálne, zistí výšku škody a porobí potrebné kroky, aby cirkevný sbor v ničom nebol poškodený.
§ 266.
Ak by kurátor, pokladník alebo presbyter nechceli vynahradiť škodu, zapríčinenú svojou nedbalosťou alebo nevernosťou, predsedníctvo cirkevného sboru poverí právneho zástupcu, aby zakročil proti nim pri seniorálnom konsistoriume a zabezpečil požiadavky sboru.
§ 267.
Cirkevné účty sostavuje kurátor a pokladník, poťažne zápisník alebo účtovník a predkladajú ich sborovému presbyteriu.
Sborové presbyterium účty a rozpočet preskúma a predloží konventu spolu so svojimi poznámkami a návrhom na ich prijatie alebo neprijatie.
§ 268.
Konventom prijaté účty a rozpočet, sostavené vo dvoch pôvodných exemplároch, predkladajú sa do určeného času seniorálnemu presbyteriu. Ak niektorý sbor nepošle účty a rozpočet na určený čas a zameškanie dostatočne neospravedlní seniorálne predstavenstvo vyšle jedného alebo dvoch údov seniorálneho presbyteria do patričného sboru, aby na mieste sostavili účty a rozpočet na útraty nedbalého kurátora alebo pokladníka, prípadne predstavenstva sborového presbyteria alebo samého sboru.
§ 269.
Seniorálne presbyterium sborové účty preskúma a opatrí schvaľujúcou závierkou alebo oznámi svoje poznámky a námietky cirkevnému sboru, ktorý je povinný opraviť účty do uloženého času. Keby sa cirkevný sbor zdráhal vyhoveť vyzvaniu, seniorálne presbyterium predloží vec (účty i prípadné námietky cirkevného sboru) seniorálnemu konventu, ktorý vec rieši konečne.
§ 270.
Jedon exemplár schválených účtov odloží sa i s prílohami do sborového, druhý do seniorálneho archívu.
§ 271.
Kňaz a učiteľ nesmú manipulovať cirkevný majetok, ale povinní sú oba spolu so sborovým presbyteriumom zúčastniť sa kontroly a vplývať na účtovanie.
§ 272.
Pokladnica, v ktorej sú cirkevné peniaze a movitosti väčšej ceny, opatruje sa podľa možnosti na bezpečnom a ohňuvzdornom mieste pod 2 zámkami; kľúč jedného zámku má kurátor alebo pokladník, kľúč druhého kňaz alebo niektorý presbyter.
§ 273.
Cirkevný sbor môže len s povolením seniorálneho presbyteria pôžičku urobiť, nemovitý majetok predať, nemovitosti kúpiť, nové budovy stavať, stavby základne pretvoriť alebo majetok za iný zameniť a vôbec obťažiť. Pri stavbách cirkevný sbor predloží rozpočet a plány sborom prijaté seniorátu na schválenie.
Ak je vec súrna, výnimočne môže to povoliť aj seniorálne predstavenstvo, ale povinné je o tom bezodkladne uvedomiť seniorálne presbyterium.
3. Hospodárenie seniorálne.
§ 274.
Seniorát spravuje svoj alebo svojej správe sverený majetok tak ako cirkevný sbor.
§ 275.
So seniorálnym majetkom šafári seniorálny pokladník a jeho činnosť kontroluje seniorálne presbyterium.
§ 276.
Ročné účty, rozpočet a inventár sostavuje v dvoch rovných exemplároch seniorálny pokladník, sostavené skúma presbyterium a so svojimi poznámkami a s návrhom na schválenie alebo odopretie schválenia predkladá seniorálnemu konventu.
§ 277.
Seniorálny konvent stará sa o krytie potrieb. Keď nemá iných prameňov dôchodku, rozvrhne potrebnú sumu na sbory seniorátu. O tomto uvedomí dištriktuálne presbyterium.
§ 278.
Ak niektorý sbor pokladá rozvrh seniorálny za urážlivý, môže do 30 dní od vynesenia uzavretia odvolať sa neodkladným účinkom (extra dominium) na dištriktuálne presbyterium, ktoré rieši vec právoplatne.
§ 279.
Seniorálne účty, rozpočet a inventár predkladajú sa dištriktuálnemu presbyteriu k ďalšiemu pokračovaniu (§§ 269 a 270).
4. Hospodárenie dištriktuálne.
§ 280.
Dištrikt spravuje svoj alebo svojej správe sverený majetok svojimi orgánmi tak, ako cirkevný sbor a seniorát.
§ 281.
S dištriktuálnym majetkom šafári dištriktuálny pokladník, jeho činnosť kontroluje dištriktuálne presbyterium.
§ 282.
Ročné účty, rozpočet a inventár sostavuje dištriktuálny pokladník, sostavené skúma dištr. presbyterium a so svojimi poznámkami a s návrhom na schválenie alebo odopretie schválenia predkladá dištriktuálnemu konventu.
§ 283.
Dištriktuálny konvent stará sa o krytie potrieb. Keď nemá iných prameňov dôchodku, rozvrhne potrebnú sumu na senioráty. O tomto uvedomí generálne presbyterium.
§ 284.
Ak niektorý seniorát, pokladá rozvrh dištriktuálny za urážlivý, môže do 30 dní od vynesenia uzavretia odvolať sa neodkladným účinkom (extra dominium) na generálne presbyterium, ktoré rieši vec právoplatne.
§ 285.
Dištriktuálne účty, rozpočet a inventár predkladajú sa generálnemu presbyteriu.
5. Hospodárenie generálne.
§ 286.
Generálna cirkev spravuje svoj alebo svojej správe sverený majetok svojimi orgánmi tak ako dištrikt.
§ 287.
S majetkom generálnej cirkve šafári generálny pokladník, jeho činnosť kontroluje generálne presbyterium.
§ 288.
Ročné účty, rozpočet a inventár sostavuje generálny pokladník, sostavené skúma generálne presbyterium a so svojimi poznámkami a s návrhom na schválenie alebo neschválenie predkladá generálnemu konventu.
§ 289.
Generálny konvent stará sa o zaokrytie potrieb. Keď nemá iných prameňov dôchodku, rozvrhne potrebnú sumu na dištrikty.
§ 290.
Ak niektorý dištrikt pokladá generálny rozvrh za urážlivý, môže do 30 dní od vynesenia uzavretia podať námietky neodkladným účinkom (extra dominium) na generálny konvent.
§ 291.
Generálne účty, rozpočet a inventár predkladajú sa generálnemu konventu.
6. Generálny cirkevný fond.
§ 292.
Církev ev. a v. na Slovensku zakladá a udržuje generálny cirkevný fond.
§ 293.
Cieľ tohoto fondu je:
a) podporovať chudobné sbory;
b) napomáhať tvorenie nových sborov;
c) podporovať školy a rôzné dobročinné ústavy;
d) podporovať kňazov, učiteľov a kántorov pri výchove dietok, kňazské vdovy a siroty, ako aj penzionovaných kňazov;
e) vôbec hmotne podporovať všetky ustanovizne, ktoré slúžia k povzneseniu cirkevného, mravno-náboženského života a šírenia evanjelia Kristovho.
§ 294.
Dôchodky generálneho fondu sú:
a) ročné príspevky sborov, a to aspoň pol (1/2) procenta štátnej dane všetkých údov sboru;
b) ročný príspevok štátu;
c) obete a poručenstvá (legáty);
d) úroky istín;
e) sumu z poriadkových a súdnych pokút z celej generálnej cirkve;
f) všetky mimoriadne príjmy, ktoré generálny konvent na fond určí.
§ 295.
Príspevky sborov na generálny fond vyrúbuje generálné presbyterium, proti jeho uzavretiu možno sa odvolať na generálny konvent.
§ 296.
K istine generálneho fondu sa prirážajú:
a) dvadsať (20) procentov vlastných úrokov;
b) dve (2) procentá ročných sborových príspevkov;
c) všetky dary, príspevky a poručenstvá (legáty), určené na istinu fondu.
§ 297.
Ostatné dôchodky každoročne rozdelí podľa § 293 generálne presbyterium so schválením generálneho konventu.
§ 298.
Podrobné predpisy o manipulovaní a udeľovaní podpor určí generálny konvent.
7. Generálny daňový fond.
§ 299.
Cirkev zakladá generálny daňový fond, aby mohla udeľovať podporu sborom, údovia ktorých sú na cirkevné ciele príliš veľkou daňou obťažení.
§ 300.
Príjmy generálneho daňového fondu sú:
a) štátna podpora na uľavenie cirkevnej dane;,
b) príspevky sborov, podľa rozvrhu generálneho konventu;
c) obete, dary a poručenstvá (legáty).
§ 301.
Manipulovanie daňového fondu určí generálny konvent stanovami.
8. Generálny penzijní ústavy.
§ 302.
Aby úradníci cirkve v chorobe a v práceneschopnosti a ich vdovy a siroty mohly byť zaopatrené, udržuje sa generálny penzijný ústav.
§ 303.
Údovia penzijného ústavu sú: kňazi, biskupskí tajomníci a úradníci biskupskej kancelárie, profesori teologickej akademie, učitelia náboženstva, kántori a úradníci cirkevných dobročinných ústavov, ak nie sú inou penziou zaopatrení.
§ 304.
Sbory, cirkevné ústavy a jednotliví údovia povinní sú na penzijní ústav prispievať.
§ 305.
Podrobné predpisy o sriadení penzijného ústavu určí generálny konvent.
9. Generálna evanjelická podporoveň.
§ 306.
Aby cirkev ev. a. v. na Slovensku podľa príkazu Krista Pána aj samaritánsku lásku mohla dokazovať, udržuje všeobecnú evanjelickú podporoveň.
§ 307.
Evanjelická podporoveň účinkuje na všetkých stupňoch cirkevnej správy a sriadi sa vo všetkých sboroch, seniorátoch, dištriktoch a v generálnej cirkvi.
§ 308.
Pramene dôchodkov sú:
a) úroky základín;
b) milodary a obete;
c) podomové a školské sbierky;
d) prímy z pokladničiek v chrámoch vyložených;
e) chrámové ofery;
f) príspevky mládeneckých, ženských a iných spolkov;
g) poručenstvá (legáty) a iné.
§ 309.
Kruh a sbôsob účinkovania podporovne určí generálny konvent stanovami.
VIII. ČIASTKA.
Súdnictvo.
1. Cirkevné priestupky a prečiny.
§ 310.
Trestuhodné skutky alebo zameškania cirkevných, sborových, seniorálnych, dištriktuálnych a generálnych úradníkov, hodnostárov, presbyterov sú:
a) cirkevné priestupky;
b) cirkevné prečiny.
§ 311.
Cirkevné priestupky sú všetky menšie narušenia zákonného poriadku, menej významné previnenia, zameškania, neslušnosti, ktoré nie sú vyhlásené za cirkevné prečiny.
Pre cirkevné priestupky obyčajne predstavenstvo priestupkovej cirkevnej vrchnosti napomenie a upraví k poriadku patričného priestupníka. Ale keď by to neviedlo k prajnému výsledku, alebo ak by sa s tým stránky neuspokojily, predstavenstvo alebo stránky požiadajú seniorálneho samosudcu, aby zakročil proti priestupníkom. Sudca - po vypočutí stránok - môže vyhlásiť priestupníka za vinného a potrestať ho podľa povahy priestupku, buďto písomným pokarhaním alebo peňažnou pokutou do 400 Kč.
§ 312.
Cirkevný prečin pácha cirkevný úradník, hodnostár alebo presbyter:
a) ktorý hlása nauky, odporujúce vierovyznaniu našej cirkve;
b) ktorý zameškaním alebo skutkom ohrožuje práva svobody cirkve ev. a. v., zabezpečené zákonmi;
c) ktorý zneužije svojho úradu, odoprie zúmyseľne alebo hriešnou nedbalosťou zamešká konať úradné povinnosti alebo pri ich konaní dokazuje väčšiu lenivosť a pácha nesprávnosti;
d) ktorý zúmyseľne uráža a prestupuje cirkevné zákony, zákonné štatúty alebo iné predpisy a právoplatné nariadenia cirkevných vrchností alebo právoplatné rozsudky cirkevných súdov;
e) ktorý spácha skutok, z ktorého cirkvi alebo ústavom ňou udržiavaných povstala škoda, alebo zamešká odstrániť škodu, i keď by to bol mohol urobiť; s týmto prečinom je spojená i majetková zodpovednosť za škody;
f) ktorý štvaním proti vlastným cirkevníkom alebo proti inovercom ohrožuje, vyvolávaním roztržností ruší pokoj cirkve alebo seniorátu;
g) ktorý dopustí sa väčšej neposlušnosti alebo neúcty proti vyššej cirkevnej vrchnosti;
h) ktorý svojim chovaním sa uráža verejnú mravnosť, spôsobuje verejné pohoršenie a ktorého udržanie sa nesrovnáva s povahou jeho úradu;
i) ktorý spácha skutok, odporujúci štátnym trestným zákonom, ktorý skutok v záujme náboženských, mravných, kulturálnych a právnych úloh cirkve má byť trestaný aj so stanoviska cirkve;
k) za cirkevný prečin pokladá sa aj to, keď kňaz, profesor alebo učiteľ bez povolenia príjme zamestnanie, ktoré nesrovnáva sa s jeho postavením a povolaním (§ 102).
2. Tresty.
§ 313.
Tresty cirkevných prečinov sú:
a) súdne vyslovené zazlenie a pokarhanie;
b) peňažitá pokuta do 5000 Kč;
c) ztrata úradu alebo pozbavenie hodnosti;
d) ztrata úradu alebo hodnosti, ako aj dočasné pozbavenie aktívneho a pasívneho volebného práva na akýkoľvek cirkevný alebo školský úrad alebo hodnosť, najďalej na 5 rokov;
e) ztráta úradu alebo hodnosti a súčasne i na vždy ztrata spôsobilosti zastávať cirkevný a školský úrad alebo hodnosť; v odôvodnených pádoch sa môže vyriecť, že ztrata úradu netýka sa nárokov odsúdeného alebo jeho rodiny na penziu.
Ktorý z týchto trestov použiť, určí súd po uvážení obťažujúcich a obľahčujúcich okolností, podľa veľkosti a prípadného opätovania sa prečinu.
Pod bodom b) označený trest môže byť zo zvláštne odôvodnených príčin najviac na dobu troch rokov odložený.
§ 314.
Pri peňažitej pokute treba v rozsudku vypovedať, ak by posúdený nezaplatil vymeranú pokutu do určeného času, alebo ak by sa ani exekúciou nedala sohnať, vtedy za 14 dní od exekúcie bude patričný odstránený z úradu alebo hodnosti, a dokiaľ nezaplatí, ani inde nebude pripustený do cirkevného alebo školského úradu. Na odôvodnenú žiadosť odsúdeného súd môže určiť i dlhšiu lehotu na zaplatenie peňažitej pokuty.
Peňažitá pokuta oddá sa generálnemu cirkevnému fondu.
3. Príčiny, vylučujúce trestateľnosť.
§ 315.
Páchateľ prečinu nemôže sa trestať:
a) keď sa pred pojednávaním zriekol úradu a prečin nie je taký ťažký, že by mohol mať za následok aj vypovedanie ztraty spôsobilosti na akýkoľvek cirkevný alebo školský úrad;
b) keď otázny cirkevný prečin spáchal v nepríčetnom stave;
c) keď prečin stal sa v oprávnenej samoobrane;
d) keď spáchať prečin donútený bo násilím alebo vážnym vyhrážaním.
§ 316.
Trestateľnosť zastarie pri priestupkoch z 6 mesiacov, pri prečinoch za 3 roky.
4. Cirkevné súdnictvo. Sriadenie súdu.
§ 317.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku vykonáva sudcovskú moc:
a) seniorálnymi samosudcami;
b) súdnymi stolicami.
§ 318.
Cirkevné súdne stolice sú:
a) seniorálne,
b) dištriktuálne,
c) generálne.
§ 319.
Seniorálni samosudcovia a cirkevné súdne stolice sú úplne neodvislé a vynášajú rozsudky podľa cirkevných zákonov a štatútov.
Seniorálni samosudcovia volia sa podľa možnosti z takých evanjelikov a. v., ktorí sú skončení právnici a z povolania zaoberajú sa prisluhovaním spravedlnosti alebo právnickými vedami (sudcovia, advokáti, profesori právnických vysokých škôl), takíto sudcovia môžu sa voliť aj z druhých seniorátov.
§ 320.
Seniorálna súdna stolica pozostáva:
Z dvoch predsedov, jedného duchovného a jedného svetského, zo šiestich sudcov, a to z polovice z duchovného a z polovice zo svetského stavu, a z jedného zapisovateľa.
Predsedov a sudcov volí seniorálny konvent na šesť rokov, a to v polovici z duchovného a v polovici zo svetského stavu. Samosudcovstvom môžu sa poveriť aj takí členovia seniorálnej súdnej stolice, ktorí majú spôsobilosť dľa § 319, odst. 2., ale k tomu môžu sa voliť aj sudcovia pomimo súdnej stolice.
Všetci sudcovia a zapisovateľ skladajú prísahu hneď po voľbe na seniorálnom konvente, alebo ak neboli prítomní, pred prvým sudcovským pokračovaním.
§ 321.
Súdne stolice uzavierajú v senáte, složenom z jedného predsedu, z dvoch sudcov a zo zapisovateľa, ktorý nehlasuje.
§ 322.
Dištriktuálna súdna stolica pozostáva:
Z dvoch predsedov, jedného duchovného a jedného svetského, z 10 sudcov, volených dištriktuálnym konventom na 6 rokov, a to v polovici z duchovného a v polovici zo svetského stavu (§ 320) a zo zapisovateľa.
§ 323.
Generálna súdna stolica pozostáva:
Z dvoch predsedov, jedného duchovného a druhého svetského, z 10 sudcov, volených generálnym konventom na 6 rokov, a to v polovici z duchovného a v polovici zo svetského stavu a zo zapisovateľa.
§ 324.
V senátoch cirkevných súdnych stolíc nemôže byť pri pojednávaní a vynášaní rozsudku ani viac ani menej sudcov, ako je predpísané (§ 321).
Sudcovia povolávajú sa v polovici z duchovného a v polovici zo svetského stavu, podľa možnosti v tom poriadku, ako boli volení, ale keď by boli povolaní aj v inom poriadku, to na právoplatnosť rozsudku nemá účinku.
Sudca, ktorý sa nemôže dostaviť na určený čas pre akékoľvek príčiny, povinný je to bezodkladne oznámiť predsedovi súdnej stolice, aby mohol dosť zavčasu povolať iného sudcu. Keď by sudca nedostavenie sa neospravedlnil alebo by zameškal oznámiť prekážky, môže ho predseda patričnej súdnej stolice na žiadosť ktorejkoľvek stránky posúdiť na vynáhradu zapríčinených útrat. Proti tomuto môže sa posúdený odvolať na súdnu stolicu, ktorej predseda vyniesol posudzujúci výrok. Súdna stolica rozhoduje právoplatne.
Ak by sa riadny zapisovateľ nedostavil, námestného zapisovateľa menuje predseda.
§ 325.
Pojednávanie senátov súdnych stolíc riadi predseda.
Výrok alebo rozsudok vynáša sa väčšinou hlasov. Keď sú sudcovia rôznej mienky, rozhoduje predseda.
§ 326.
Všetky podania súdnym stoliciam odoberá predseda patričnej súdnej stolice.
§ 327.
Sudca nemôže sa zúčastniť na pojednávaní a vybavení vecí:
a) pri ktorej sú interesovaní: on sám alebo jeho manželka, snúbenica, otec, otčim, adoptujúci otec, starý otec, matka, stará matka, vlastné alebo adoptované dieťa, vnuk, brat, sestra, nevlastný brat a sestra alebo švagor prvého stupňa;
b) v ktorej účinkoval ako svedok, verejný žalobník, obranca, znalec alebo sudca;
c) keď žije v nepriateľskom pomere s obžalovaným alebo s inými interesovanými stránkami.
Predseda súdnej stolice, keď opariaďuje pojednávanie, uváži a základe dát stojacích mu k dispozícii alebo na základe svojho vlastného vedomia, či proti jednotlivým sudcom nemôže byť námietka, že sú interesovaní. Sudcov, ktorí sa zdajú mu byť interesovanými, nepovolá.
Ak niektorý sudca oznámi, že je interesovaný, alebo ak stránka podá námietku proti niektorému sudcovi, že je interesovaný, a predseda uzná námietku za základnú, povolá iného sudcu. Ak takáto námietka vznikne pri pojednávaní, rozhoduje súdna stolica.
Ak je takáto prekážka proti toľkým údom súdnej stolice, že senát nemôže sa sostaviť zákonným spôsobom, treba vyslať druhú súdnu stolicu.
5. Pôsobnosť a príslušnosť súdov.
§ 328.
Cirkevné súdnictvo rozprestiera sa na cirkevné priestupky (§ 311), na cirkevné prečiny (§ 312) a na nasledované sporné veci:
a) na sporné otázky, ktoré vzniknú z rozlúčenia alebo slúčenia cirkví a seniorátov;
b) na žaloby, pochádzajúce z cirkevných pomerov cirkevných telies;
c) na žaloby, pozdvihnuté cirkevnými úradníkmi, prípadne ich dedičmi alebo proti ním na základe vokátora alebo úradného pomeru;
d) na žaloby, pozdvihnuté cirkevníkmi proti cirkvi alebo proti cirkevným úradníkom na základe cirkevného pomeru a ich osobne sa týkajúce;
e) na žaloby proti platnosti volieb cirkevných úradníkov a hodnostárov;
f) na žaloby proti cirkevným úradníkom pre neschopnosť a nespôsobilosť zastávať úrad;
g) vôbec na všetky sporné otázky, ktoré seniorálne, dištriktuálne konventy alebo generálny konvent právoplatným uzavretím upravily na súdny postup cirkevný.
Žaloby pod e) podávajú sa do 15 dní po voľbe.
V sporných otázkach medzi matkocirkvou a dcérocirkvou konvent dcérocirkve volí si zvláštneho zástupcu.
§ 329.
Pôsobnosť samosudcov rozprestiera sa:
a) na priestupkové záležitosti (§ 311, 2. odst.);
b) na cirkevné prečiny, ktoré označené sú v § 312 pod písmenami c), d), e), g), h), i) a k);
c) na sporné veci označené v § 328 pod písmenami c), d).
§ 330.
Do pôsobnosti seniorálnych súdnych stolíc ako prvostupňových súdov patria všetky prečiny, označené v § 312 pod písmenami a), b), f) a všetky sporné veci, označené v § 328 pod písmenami a), b), e), f) a g).
Tiež do ich pôsobnosti ako druhostupňových súdov patria všetky veci, v ktorých na prvom stupni súdia samosudcovia.
§ 331.
Dištriktuálne súdne stolice ako druhostupňové súdy, súdia vo veciach, v ktorých na prvom stupni súdily seniorálne súdne stolice (§ 330, 1. odst.).
Ako treťostupňové súdy právoplatne súdia vo veciach, v ktorých seniorálné súdné stolice pokračovaly ako druhostupňové súdy (§ 330, 2. odst.), vyjmúc priestupkové veci, v ktorých proti rozsudku seniorálnej súdnej stolice niet odvolania.
§ 332.
Generálne súdna stolica ako treťostupňový súd súdi vo veciach, v ktorých dištriktuálne súdne stolice pokračovaly ako druhostupňové súdy (§ 331, 1. odst.).
§ 333.
Príslušnosť súdu určí sa zpravidla podľa miesta, kde sa priestupky alebo prečiny staly a v ktorom vznikly sporné otázky, vypočítané v § 328. Ináče príslušným je súd, na území ktorého obžalovaný býva.
Keď je pravota pozdvihnutá proti viacerým na území rozličných seniorátov bývajúcim cirkevným úradníkom alebo hodnostárom, príslušný je súd, ktorý prvý začal pokračovať.
Mimoriadne príslušné sú seniorálne súdy aj vo veciach patriacich do príslušnosti súdnych stolíc iných seniorátov, keď ich na to vyšší súd právoplatným výrokom vyšle. Vyšší súd len vtedy môže vyslať seniorálnu súdnu stolicu vybaviť sporné veci, ktoré ináč nepatria do jej príslušnosti, keď by riadne príslušná súdna stolica odoprela pokračovať alebo za šesť mesiacov neurobila vo veci ničoho, alebo keď by senát z príčin označených v § 327 nemohol byť sostavený u riadne príslušnej súdnej stolice.
Výnimkou sú žaloby, ktorými napadnuté sú voľby dištriktuálnych alebo generálnych úradníkov a hodnostárov, ktoré patria do príslušnosti seniorálnej súdnej stolice vyvolených. Žalobu možno podať aj u vlastnej seniorálnej súdnej stolice, ktorá ju predloží príslušnej súdnej stolici.
§ 334.
V otázke pôsobnosti a príslušnosti súdu niet rozdielu medzi sborovými, seniorálnymi, dištriktuálnymi a generálnymi úradníkmi a hodnostármi, všetci sú rovnako podriadení neodvislému súdu.
§ 335.
Dištriktuálne súdne stolice príslušné sú vo veciach, ktoré na prvom stupni vybavily súdy na ich území.
§ 336.
Generálna súdna stolica je príslušná v sporných otázkach, ktoré vznikly na území celého Slovenska, na koľko patria do jej pôsobnosti.
6. Doručovanie.
§ 337.
Žaloby, sudcovské výroky a rozsudky doručujú sa poštou alebo predstavenstvom príslušného cirkevného sboru. Doručuje sa na poštovú návratku použitím alebo prijímacieho lístku, na ktorom stránka poznačí čas doručenia a vlastnoručným podpisom potvrdí prijatie žaloby, sudcovského výroku a rozsudku. Doručujúce cirkevné predstavenstvo povinné je bezodkladne poslať prijímací lístok cirkevnému súdu, ktorý ho o doručenie požiadal.
§ 338.
Žaloba a v trestných veciach všetky uzavretia doručujú sa stránke do vlastných rúk. Keď sa stránka zdráha prijať listinu a podpísať prijímací lístok, listina nechá sa u stránky a doručiteľ poznačí to na prijímací lístok, ktorý vlastnoručne podpíše.
Keď nie je stránka doma, predvolanie nechá sa alebo vyvesí sa v byte obžalovaného pred dvoma svedkami; o tomto treba uvedomiť jeho domácich.
§ 339.
Keď žalovaný nemá domácich alebo sa vzdialil na neznáme miesto, predseda súdu vymenuje pro neho kurátora a tomu doručí uzavretia.
7. Súdne pokračovanie.
a) V disciplinárnych veciach.
§ 340.
Súdne pokračovať môže sa na požiadanie cirkevnej vrchnosti (z úradnej moci), na oznámenie alebo žalobu jednotlivcov, alebo na vlastnú žiadosť cirkevného úradníka, hodnostára.
§ 341.
V požiadaní vrchnosti aj v oznámení a v žalobe jednotlivcov majú byť opísané všetky skutky, z ktorých sa udajné priestupky, prečiny alebo sporné nároky odvodzujú, treba predložiť dôkazy, pripojiť listiny a udať mená, zamestnanie a bydlisko svedkov. Keď sám úradník alebo hodnostár žiada proti sebe súdne pokračovanie, povinný je udať v prosbe aj príčiny, pre ktoré to žiada, a dôkazy, ktorými chce dokazovať svoju nevinnosť.
§ 342.
Žaloba podáva sa u predsedu seniorálnej súdnej stolice v toľkých exemplároch, aby si súd jedon exemplár mohol podržať a každému obžalovanému po jednom exempláre doručiť.
Keď žaloba nezodpovedá predpisom § 341 alebo nie je podaná v dostatočných exemplároch, predseda vráti ju na doplnenie, ale ak žaloba formálnym predpisom zodpovedá, predseda seniorálnej súdnej stolice vydá jedon exemplár žaloby žalovanému s vyzvaním, aby najďalej do 15 dní od doručenia podal písomné osvedčenie, či sú tvrdenia žaloby pravdivé alebo nie. Keď by tvrdenia čiastočne uznával, čiastočne tajil, aby udal stav veci, predložil dôkazy, pripojil listiny, pomenoval svedkov a udal ich zamestnanie a bydliská. Vo vyzvaní upozorní sa obžalovaný, že ak by nepodal v predpísanom čase žiadané osvedčenie, bude sa predpokládať, že uznáva pravdivosť tvrdenia žaloby.
§ 343.
Keď obžalovaný podá osvedčenie alebo 15 dní uplynie a obžalovaný nepodal osvedčenie, predseda seniorálnej súdnej stolice určí, či tvrdené skutky - ak sú pravdivé - mohly tvoriť priestupok alebo prečin. Ak predseda tvrdené skutky pokladá za priestupok, napomenie obžalovaného, upraví k poriadku a uvedomí o tom žalobníka. Keď sa proti tomu ohradili či žalobník, či obžalovaný, predseda seniorálnej súdnej stolice vydá všetky písma samosudcovi, ktorý určí čas a miesto pojednávania, predvolá stránky a svedkov, vypočuje najprv formálne námietky stránok o spôsobnosti a príslušnosti súdu, rieši formálne otázky, potom vypočuje vecnú obranu obžalovaného, vypočuje svedkov, zistí stav veci, vynesie a hneď vyhlási rozsudok, ktorým obžalovaného buďto uzná za nevinného a osvobodí alebo uzná ho za vinného a potresce podľa § 311. O priebehu pojednávania napíše zápisnicu, obsahujúcu deň pojednávania a miesto i meno sudcu, mená stránok a svedkov, krátky opis skutkov, výpovedi svedkov a konečne rozsudok a jeho krátke odvodnenie. Stránky a svedkovia podpíšu svoje výpovedi.
V priestupkových veciach môže byť pojednávanie a môže byť vynesený rozsudok i vtedy, keby sa ktorákoľvek stránka nedostavila, ale vtedy treba doručiť obžalovanému písomný rozsudok. V rozsudku rieši sa i otázka, kto a v akej sume bude znášať trovy. Trovy môžu si rátať nielen stránky a svedkovia, ale aj pokračujúci sudca.
§ 344.
Keď predseda seniorálnej súdnej stolice pokladá tvrdené skutky za prečin, vymenuje zpomedzi ev. cirkevníkov podľa možnosti právnikov, verejného žalobníka, vydá mu spisy a požiada ho, aby do 8 dní podal odôvodnený návrh.
§ 345.
Za základ ďalšieho pokračovania slúži z pravidla návrh verejného žalobníka, ale súd nie je povinný viazať sa k nemu, ani v otázke kvalifikovania prečinu, ani v otázke vymerania trestu.
§ 346.
Keď ide o prečin, ktorý je odkázaný do pôsobnosti samosudcu (§ 329 b), predseda seniorálnej súdnej stolice vydá všetky spisy patričnému sudcovi, ktorý pokračuje podľa § 342 s tým rozdielom, že predvolá i verejného žalobníka a vyžiada si jeho návrhy. Toto pojednávanie môže byť len v prítomnosti obžalovaného.
Keď sa obžalovaný nedostavil na pojednávanie a zameškanie neospravedlnil, samosudca odročí pojednávanie, určí nový čas a predvolá naň obžalovaného pod ťarchou peňažnej pokuty, ktorá môže byť vymeraná do 500 Kč. Ak by sa ani potom neustanovil, sudca vymenuje mu obrancu na jeho trovy a vybaví vec i v jeho neprítomnosti.
§ 347.
Keď ide o sporné otázky, ktoré sa §om 329, c) bodom odkazujú do pôsobnosti samosudcu, sudca pokračuje tak, ako je predpísané v § 332, s tou odchýlkou, že pred meritórnym pojednávaním pokusí sa stránky vyrovnať a docielené pokonanie vpíše do zápisnice.
§ 348.
Keď ide o prečin a verejný žalobník navrhnul zastaviť pokračovanie, predseda seniorálnej súdnej stolice predloží vec súdnej stolici, ktorá len na základe spisov rozhodne o zastavení.
Keď súdna stolica nezastaví pokračovanie, alebo keď verejný žalobník navrhne, aby bol obžalovaný vyhlásený za vinného a potrestaný, predseda sen. súdnej stolice nariadi súdne pokračovanie, určí miesto, deň a hodinu pojednávania, predvolá naň sudcov, zapisovateľa, verejného žalobníka, obžalovaného, svedkov, keď treba znalcov a žalujúceho.
§ 349.
Pojednávanie je ústne a verejné. Ale verejnosť môže byť vylúčená, keď to súd v záujme mravnosti uzná za potrebné, alebo keď poslucháčstvo ruší tichosť a poriadok a predsednícke napomenutie ostalo bez výsledku, vtedy môžu byť prítomní pri pojednávaní 2. a 2. poslucháči, menovaní stránkami a verejným žalobníkom.
§ 350.
Obžalovaný môže sa brániť buďto osobne alebo splnomocneným advokátom. Obžalovaný môže doviesť na pojednávanie aj takých svedkov, ktorí neboli predvolaní a môže predložiť aj také listiny, na ktoré sa vo svojom osvedčení neodvolával.
§ 351.
Pojednávanie otvorí predseda. Najprv označí vec, ktorá sa bude pojednávať, na to vypočuje obžalovaného alebo obžalovaných, najprv o osobných pomeroch (krstné meno, priezvisko, náboženstvo, rok a deň narodenia, miesto narodenia, bydlisko, zamestnanie a iné rodinné pomery). Potom vypočuje verejného žalobníka a žalovaného o možných formálnych námietkach, o pôsobnosti a príslušnosti súdu a po vybavení formalít a iných vzniklých predbežných otázok prečíta návrh verejného žalobníka bez jeho odôvodnenia. Zatým vypočuje obžalovaného o veci samej, na všetky skutky uvedené súkromým a verejným žalobníkom. Obžalovanému len predseda kladie otázky, ktoré uzná za potrebné zistiť skutkový stav vecí.
Po vypočutí obžalovaného predseda dá prečítať potrebné listiny, vypočuje svedkov, prípadne znalcov, a ak stránky nemajú proti nim nijakých základných námietok, sprisahá ich, že na otázky odpovedali pravdu a nezatajili ničoho, čo patrí k veci. Súd môže upustiť od sprisahania svedkov.
Ku svedkom a znalcom môžu klásť otázky aj sudcovia, verejný žalobník a obžalovaný, ale predseda je oprávnený osvobodiť svedka od odpovedi na otázky, ktoré sú záhadné, podchytávajúce, kompromitujúce alebo s predmetom nesúvisia, alebo z ktorých by mal značnú hmotnú škodu.
§ 352.
Po zakončení dokazovania verejný žalobník stručne prednesie stav veci, výsledok dokazovania, odôvodní návrh vypočíta obťažujúce, obľahčujúce okolnosti a predloží návrh na posúdenie a spôsob trestania alebo na osvobodenie.
Keď verejný žalobník navrhuje osvobodiť obžalovaného, súkromný žalobník alebo jeho zástupca môže žiadať posúdiť a potrestať ho. Na vývody verejného žalobníka môžu obžalovaný a jeho obranca odpovedať a predniesť dôvody nevinnosti.
Keď verejný alebo súkromný žalobník odvetil na odpoveď obžalovaného, záverečné slovo patrí obžalovanému a jeho obrancovi. Viac rečí nemá miesta, len ak by sám súd žiadal objasniť niektoré veci.
§ 353.
Keď by sa verejný žalobník alebo obžalovaný a jeho obranca vo svojich rečiach odchyľovali od veci, predseda súdnej stolice upozorní ich, aby zostávali pri veci, a ak by si upozornenia nevšímli, môže im odňať slovo.
§ 354.
Ak sa ani riadne predvolaný obžalovaný, ani jeho obranca neustanoví a nedostavenie dostatočne neospravedlní, pojednávanie zadrží sa a súdna stolica rieši podľa vyšetreného stavu veci.
Ale ak by obžalovaný ospravedlnil svoje zameškanie, alebo ak by počas pojednávania vyskytly sa otázky, ktoré by vyžadovaly vypočuť ešte i nových svedkov, zaopatriť nové dôkazy, pojednávanie odročí sa a nariadi pokračujúce pojednávanie.
Pri pokračujúcom pojednávaní smerodajné sú pravidlá výšspomenuté.
§ 355.
Súdna stolica súdi podľa presvedčenia, ktoré si utvorila na základe svobodného uvažovania predložených dôkazov, a nie je viazaná k návrhom ani žalujúceho, ani verejného žalobníka. Ale viazaná je zákonom a nemôže vyhlásiť za prečin skutok, ktorý zákon neoznačuje prečinom, ani vymerať inakší trest, než aký zákon predpisuje.
Súdna stolica pri vynesení odsudzujúceho rozsudku určí podľa § 313 hneď aj primeraný trest.
§ 356.
Právoplatne riešiť sporné otázky, menovite vyhlásiť obžalovaného za vinného a vymerať trest alebo vyhlásiť ho za nevinného a osvobodiť ho, má súdna stolica rozsudkom, všetky ostatné bočné otázky riešia sa výrokom.
§ 357.
Súdna stolica radí sa a rozhoduje v zatvorenom zasadnutí. Porada začína sa tým, že predseda oznámi v krátkosti tvrdenie stránok a dokázané skutky a vyzve sudcov po jednom, aby vyslovili svoju mienku. Ak sú mienky odchylné, sudcovia snažia sa dôvodmi a protidôvodmi presvedčiť jedon druhého o vine alebo o nevine obžalovaného. Keď sa nepodarí docieliť jednomyseľnosti, rozhodne predseda.
Sudca, ktorý nesúhlasí s vysloveným rozsudkom, za tri dni môže svoju osobitnú mienku napísať, odôvodniť a ako osobitný hlas v zatvorenej obálke pripojiť k písmam.
Rozsudok vynesie sa v zasadnutí, v ktorom so pojednávanie dokončilo, a predseda súdu vyhlási ho hneď vo verejnom zasadnutí stránkam.
§ 358.
O pojednávaní napíše sa zápisnica, ktorá obsahuje čas a miesto pojednávania, označenie súdu, mená sudcov, zapisovatelia, verejného žalobníka, súkromného žalobníka, obžalovaného, svedkov, vec, priebeh, pojednávania, ale menovite návrhy stránok, dôkazy, osvedčenia a žiadosti stránok, výpovedi svedkov a znalcov, vynesený výrok alebo rozsudok i s odôvodnením a konečne konštatuje, či rozsudok bol vyhlásený a či proti nemu bolo oznámené odvolanie.
Zápisnicu podpíšu predseda a zapisovateľ.
§ 359.
Rozsudok vydá sa do osem dní písomne verejnému žalobníkovi, obžalovanému, ako aj iným interesovaným stránkam.
Vydaný písomný rozsudok a jeho odôvodnenie podpíšu predseda a zapisovateľ a opatria ho úradnou pečaťou.
§ 360.
Ak obžalovaný bol vyhlásený za nevinného a bol osvobodený od trestu, zaplatí trovy z pravidla súkromný žalobník, alebo ak cirkevná vrchnosť z úradnej moci nariadila pojednávanie, trovy znáša pokladnica patričnej cirkevnej vrchnosti.
Keď je obžalovaný uznaný za vinného, posúdi sa i na zaplatenie všetkých trov.
Pod trovami rozumejú sa: zameškaný čas a výdavky sudcov, verejného žalobníka, súkromného žalobníka, svedkov, znalcov a pri osvobodení aj trovy obžalovaného a jeho obrancu.
Na trovy môže, ale v sporoch o platnosti voľby povinný je súd žiadať o súkromného žalobníka alebo z pokladnice patričnej cirkevnej vrchnosti primeraný preddavok.
Súd po dôkladnom uvážení obľahčujúcich a obťažujúcich okolností môže aj to vypovedať, že trovy znášajú obe stránky, alebo že sa trovy obapolne zrušujú.
V sporoch o platnosti voľby žalovaný má nárok na náhradu trov proti tomu, kto neplatnosť voľby zapríčinil.
b) V sporných veciach.
§ 361.
Keď ide o sporné otázky, označené v § 328, smerodajné sú pravidlá vyššie ustálené, s tou odchýľkou, že nemenuje sa verejný žalobník a že pred započatím pojednávania vždy treba sa pokúsiť vyrovnať stránky. Jedon exemplár každého usnesenia treba doručiť riadnemu právnemu zástupcovi patričnej inštancie, ktorý môže použiť všetkých práv strany z dôvodov a v medziach verejného záujmu.
V rozsudku rieši sa aj otázka, kto bude znášať trovy.
Volebné spory treba vybaviť vo všetkých fórumoch mimo poradia a urýchlene.
8. Vyzdvihnutie (suspendovanie).
§ 362.
Súdna stolica môže kedykoľvek vyzdvihnúť z úradu obžalovaného pre cirkevný prečin i počas súdneho pokračovania, ak to uzná za potrebné v záujme cirkve, alebo ak je prečin takej ťažkej povahy, že pravdepodobne bude mať za následok ztratu úradu alebo pozbavenie hodnosti.
Ak vyzdvihnutie z úradu nariadila seniorálna súdna stolica ako prvostupňový súd, obžalovaný môže rekurovať na dištr. súdnu stolicu, ale rekurs nemá odkladného účinku.
Ak vyzdvihnutie z úradu nariadila druho- alebo treťostupňová súdna stolica, rekurs nie je dovolený.
§ 363.
V súrnych prípadoch, pre ťažké cirkevné prečiny, alebo keď je obžalovaný v trestnej záležitosti postavený pod obžalobu právoplatným sudcovským výrokom, súdna stolica môže vyzdvihnúť z úradu sborových a seniorálnych úradníkov.
Výrok na vyzdvihnutie z úradu napíše sa, odôvodní a doručí obžalovanému.
§ 364.
Výrok na vyzdvihnutie pripojí sa k spisom a patričná súdna stolica povinná je pri pojednávaní rozhodnúť: či sa vyzdvihnutie podrží alebo zastaví.
Ak súdna stolica posúdila obžalovaného na ztratu úradu alebo na pozbavenie hodnosti, do tých čias, kým sa rozsudok nestane právoplatným, vypovie sa vyzdvihnutie z úradu.
§ 365.
Vyzdvihnutie z úradu uskutoční sa hneď po doručení výroku, a kým trvá, vyzdvihnutý nesmie konať nijaké úradné povinnosti, ani nemôže zastávať církevný alebo školský úrad. Jedna tretina jeho platu zadrží sa na námestné zastupovanie a na krytie pravotných trov.
§ 366.
Vyzdvihnutie prestane a vyzdvihnutý úradník uvedie sa zpäť do úradu:
a) keď vyšší súd premení výrok nariaďujúci vyzdvihnutie;
b) keď súdna stolica osvobodí vyzdvihnutého úradníka alebo ho neposúdi na pozbavenie hodnosti alebo na ztratu úradu;
c) keď trestnou cestou pod obžalobu postaveného vyhlásia za nevinného a aj cirkevná súdna stolica zastaví proti nemu pokračovanie.
O náhrade spôsobenej škody a o vrátení zadržaného platu rozhoduje patričná súdna stolica.
9. Opravné prostriedky. Rekurs a odvolanie (apeláta).
§ 367.
Proti výrokom sudcov, predsedov, seniorálnych a dištriktuálnych súdnych stolíc môžu stránky rekurovať - proti výrokom predvolávacím a dokazovanie nariaďujúcim nemožno rekurovať.
Rekurs podá sa do osem dní od doručenia napadnutého výroku u súdu, ktorý ho vyniesol.
Rekurs podaný v zákonnom čase predloží sa bezprostredne vyššiemu súdu, ktorý rieši otázku vždy len na základe spisov bez verejného pojednávania. Rekurs proti výroku predsedu súdnej stolice vybaví predseda bezprostrednej vyššej súdnej stolice.
Proti dvom rovnakým výrokom nemožno rekurovať, vyjmúc výroky o vyzdvihnutí z úradu.
Nedovolený alebo opozdene podaný rekurs samosudca, poťažne predseda súdnej stolice z úradnej moci odvrhne.
§ 368.
Rozsudky súdov môžu stránky napadnúť, s odvolávaním sa na vyšší súd. Odvolanie podá sa u prvostupňového súdu do 15 dní od doručenia rozsudku. Obžalovaný pokladá sa za prítomného, ak pri vyhlásení rozsudku bol zastúpený.
Odvolanie, podané v zákonnom čase, predloží sa patričnému vyššiemu súdu so všetkými predpismi; opozdene podané odvrhne už predseda súdnej stolice.
§ 369.
Na odvolanie proti rozsudku samosudcu, predseda seniorálnej súdnej stolice určí miesto, deň a hodinu verejného pojednávania, predvolá žalobníka, obžalovaného, svedkov, znalcov a pojednáva podľa pravidiel, ustálených pre prvostupňové pojednávanie.
§ 370.
Na odvolanie proti rozsudku seniorálnej súdnej stolice dištriktuálna súdna stolica preskúma vec na základe predložených spisov, verejným prednesom, ale v zatvorenom zasadnutí. Ak skutkový stav nie je náležite objasnený, vyzdvihne napadnutý rozsudok a naloží seniorálnej súdnej stolici vec znovu pojednávať, dôkladne zistiť skutkový stav veci aj v tom, v čom dištriktuálna súdna stolica neuznala ho dosť jasným, a vyniesť nový rozsudok; ale môže nariadiť verejné pojednávanie, predvolať stránky a sama objasniť skutkový stav veci.
Ak je skutkový stav veci úplne jasný, rozhodne vo veci samej, prvostupňový rozsudok buďto potvrdí alebo premení, ale rozsudok svoj odôvodní v jednom i v druhom páde.
Ak len jedna stránka apeluje, rozsudok nemôže sa premeniť na újmu apelujúceho. Vo veciach označených v § 328 rozsudok nemôže sa premeniť k dobru neapelujúceho.
Po vynesení druhostupňového rozsudku všetky spisy vrátia sa predsedovi prvostupňového súdu, ktorý druhostupňový rozsudok dá doručiť stránkam.
§ 371.
Proti druhostupňovému rozsudku, pozmeňujúcemu prvostupňový rozsudok, môžu sa stránky odvolať na tretí súd. Odvolanie podá sa u prvostupňového súdu do 15 dní od doručenia druhostupňového rozsudku.
Odvolanie, podané opozdene, už predseda prvostupňového súdu úradne odvrhne.
Proti druhostupňovému prvostupňový potvrďujúcemu rozsudku odvolať sa nemožno, len keď bola vyrieknutá ztrata úradu alebo pozbavenie hodnosti.
§ 372.
O pokračovaní treťostupňového súdu platia pravidlá ustálené pre pokračovanie druhostupňového súdu.
§ 373.
Trovy odvolania znáša zpravidla apelujúca stránka, ale ak odvolanie má prajný výsledok pre apelujúceho, apelačný súd môže prisúdiť trovy odvolania vo veciach označených v § 328 aj proti protivnej stránke.
10. Ospravedlnenie.
§ 374.
Ak stránka pre neprekonateľné prekážky zameškala čas pojednávania alebo čas podania apeláty, do 15 dní od zameškaného času môže žiadať ospravedlnenie.
Vo volebných veciach niet ospravedlnenia.
§ 375.
Prosba o ospravedlnenie podá sa u predsedu súdnej stolice alebo samosudcu, kde sa zameškanie stalo. Patričná súdna stolica, po vypočutí stránok a prípadne po vykonanom dokazovaní, výrokom vypovie, že buď odstraňuje prosbu o ospravedlnenie alebo vyhlašuje zameškanie za ospravedlnené a miesto zameškaného času ustanovuje nový, ale opozdené odvolanie prijíma.
Trovy, spojené s ospravedlnením, znáša vždy stránka, ktorá oň žiadala.
§ 376.
Proti výroku, vyhovujúcemu ospravedlňujúcej prosbe, rekurzu niet.
Proti výroku, odstraňujúcemu ospravedlňujúcu prosbu, dovolený je jednostupňový rekurs. Rekurs podá sa do osem dní u predsedu súdnej stolice, ktorá vyniesla výrok, alebo u samosudcu.
11. Obnovenie pravoty.
§ 377.
Právoplatným rozsudkom riešená pravota môže sa do 6 (šesť) mesiacov obnoviť, ak posúdená alebo so žalobou odstránená stránka v podstate veci udá také skutky a predloží také nové dôkazy, ktorých v základnej pravote nebolo a ktoré môžu zapríčiniť premenenie rozsudku, vyneseného v základnej pravote.
Vo volebných priestupkových veciach obnovenie pravoty nemá miesta.
Šesť mesiacov počíta sa odo dna, keď rozsudok základnej pravoty stal sa právoplatným. V prípadoch litier d) a e) § 313 počíta sa šesť mesiacov od toho dňa, keď sa stránka dozvedela o skutkoch, poťažne o dôkazoch, na základ obnovenia slúžiacich, predpokladajúc, že viac ako päť rokov neuplynulo od právoplatnosti rozsudku. Zpäťuvedenie na predošlú stanicu nie je s tým spojené, ani náhrada škody a trov základnej pravoty.
§ 378.
Obnovujúca žaloba podá sa u predsedu súdnej stolice, ktorá pokračovala ako prvostupňový súd v základnej pravote. Žaloba podá sa v toľkých exemplároch, koľko ich je treba, aby súd a každá stránka dostala po jednom exempláre.
Predseda súdnej stolice určí miesto, deň a hodinu pojednávania, ku ktorému podľa možnosti povolajú sa sudcovia, ktorí nepokračovali v základnej pravote, ale rozsudok je platný, i keď tí istí sudcovia pokračujú.
Pojednávanie deje sa podľa pravidiel, predpísaných pre základnú pravotu.
Súdna stolica jedným rozsudkom rieši aj otázku povolenia alebo nepovolenia obnovenia, ako aj otázku podstaty veci.
§ 379.
Proti rozsudku prvostupňového súdu možno sa odvolať; o odvolaní platia pravidlá odvolania v základnej pravote. Obnovená pravota proti druhostupňovému rozsudku, prvostupňový rozsudok potvrdzujúcemu, nie je dovolená.
Obnovenie pravoty nezastaví exekvovanie rozsudku, vyneseného v základnej pravote.
§ 380.
Základná pravota môže sa len raz obnoviť.
12. Exekúcia.
§ 381.
Keď posudzujúci rozsudok stane sa právoplatným, predseda prvostupňovej súdnej stolice alebo samosudca z úradnej moci nariadi jeho exekvovanie, ak posúdený v predpísanom čase nesplní svoje povinnosti. Vykonať exekúciu poverí jedného úda súdnej stolice, prípadne vykoná exekúciu vyslaný alebo požiadaný orgán.
§ 382.
Vyslaný sudca bezodkladne vykoná nariadenú exekúciu: popíše pohnuteľný majetok, ktorý môže byť zálohou, zakáže vyplácať primeranú čiastku platu, soberie a do seniorálnej pokladnice deponuje najdené hotové peniaze alebo cenné papiere a o výsledku pokračovania podá zprávu predsedovi seniorálnej súdnej stolice.
O celom priebehu napíše zápisnicu, ktorá bude obsahovať miesto a deň exekvovania, meno sudcovo, krátky priebeh pokračovania, soznam popísaných pohnuteľností, sumu najdených a do seniorálnej pokladnice uložených hotových peňazí a označenie najdených cenných papierov. O zastavení vyplácania primeranej čiastky platu posúdeného upovedomí pokladníka osobitým zákazným listom; doručujúci lístok pripojí sa k zápisnici.
§ 383.
Ak by sa vyslaný sudca dopustil nesprávnosti pri exekúcii, exekvovaný môže do osem dní podať námietky proti jeho pokračovaniu u seniorálnej súdnej stolice. O námietkach - po vypočutí patričného vyslaného sudcu - rozhoduje predsedníctvo. Proti výroku seniorálneho predstavenstva niet rekursu.
§ 384.
Ak by sa posúdený sprotivil a znemožnil by exekúciu, vyslaný sudca podá o tom zprávu predsedovi seniorálnej súdnej stolice, ktorý požiada o vykonanie exekúcie štátnu administratívnu vrchnosť.
Sprotivenie sa a znemožnenie exekúcie pokladá sa za neposlušnosť a neúctu k vrchnosti a tvorí nový prečin, pre ktorý bude sa patričný znovu stíhať.
§ 385.
Ak by pri exekúcii boly popísané pohnuteľnosti, ktoré nie sú vlastnosťou posúdeného, vlastník má právo do 15 podať nárokovú žalobu, aby jeho veci boly osvobodené zpod exekúcie.
Predseda seniorálnej súdnej stolice vydá nárokovú žalobu samosudcovi, ktorý vypočuje stránky a po skončení dokazovania vynesie rozsudok alebo osvobodí zpod exekúcie popísané pohnuteľnosti alebo odvrhne nárokovú žalobu.
§ 386.
Ak proti pokračovaniu vyslaného sudcu niet námietok, ani si popísaných vecí nikto nenárokuje, predseda seniorálnej súdnej stolice vydá exekucionálnu zápisnicu patričnému vyslanému sudcovi s úpravou, aby na exekvované pohnuteľnosti vypísal licitáciu, uvedomil o tom exekvovaného, licitačný oznam dal na verejnú známosť, a ak by posúdený ani do dňa licitácie neplatil, aby licitáciu aj vykonal.
Ak by ani licitácia neviedla k cieľu, vyslaný sudca podá o tom zprávu predsedovi súdnej stolice, ktorý ju predloží seniorálnej súdnej stolici, a táto podľa § 354 vypovie, že sa patričný odstráni z úradu, alebo pozbaví hodností, a kým nezaplatí, nesmie sa voliť na nijaký cirkevný alebo školský úrad.
IX. ČIASTKA.
Cirkevno-sborová kázeň. (Disciplína.)
§ 387.
Kresťansko-evanjelická augšpurského vyznania cirkev na Slovensku zachováva si čistotu viery, vyznania a života, v duchu svätého evanjelia Kristovho a jej vierovyznaní vykonávanou cirkevnou kázňou. (Thes. 4. 7., I. Kor. 14. 40., I. Kor. 14. 33., Ef. 4. 15., I. Kor. 12. 26)
§ 388.
Sborová kázeň je bratské napomenutie a potrestanie údov cirkve, ktorý bludným učením a bezbožným životom cirkev pohoršujú a ohrožujú jej čistotu i svoje vlastné spasenie.
§ 389.
Cieľom cirkevnej kázne je zachovať dušu hriešnika ku spaseniu (I. Kor. 5. 6.) a udržať zdravie duchovného, mravného cirkevného života.
§ 390.
Sborovú kázeň vykonáva v sbore mocou pastierskeho poverenia duchovný (Gal. 3. 1. Aug. XXVIII. 21 - 22., Apol. XII - XIV.) a sborové presbyterium. (Mat. 18., 15 - 17., I. Kor. 5., 2 - 13. II. Kor. 2., 5 - 8.).
§ 391.
Sborová kázeň začína sa po konfirmácii.
§ 392.
Sborová kázeň stíha pri údoch neveru, nepravé, Božiemu slovu a vierovyznaniu cirkve odporujúce učenie, zlorečenie Bohu, pohŕdanie Božími službami a sviatosťami, ako aj cirkevným sobášom, nevernosť vydaním reversu, ďalej všetky zjavné skutky tela (Gal. 5., 19 až 21.), ktoré sú v Božích prikázaniach zakázané.
§ 393.
Postihnutého v páde:
a) duchovný sám alebo s viacej presbytermi napomenie (Gal. 6. 1., I. Tim. 5. 1 - 19.);
b) v sborovom konvente verejne pokarhá;
c) presbyterium vylúči z cirkevných úradov a hodností;
d) pozbaví volebného práva.
V páde c), d), keď ide o údov, ktorí v tom čase zastávajú hodnosť, vec patrí pred riadny cirkevný súd.
§ 394.
Keď kázňou stihnutý úprimne oželie hriech a život svoj polepší, môže mu sborové presbyterium vrátiť pasívne i aktívne volebné právo, ktoré mu na základe bodu c) a d) predošlého paragrafu bolo odobraté.
§ 395.
Pravidlá sborovej kázne prečítajú sa vo všetkých chrámoch kresťanskej cirkve ev. a. v. na Slovensku a biskupi prísne dozerajú, aby sa cirkevná kázeň podľa nich verne zachovávala.
X. ČIASTKA.
Prechodné ustanovenia.
§ 1.
Ústava tato vstúpi do života v ten deň, keď ju potvrdí orgán štátnej moci Československej republiky, ktorému prislúcha podľa ústavnej listiny najvyšší dozor (jus supremae inspectionis). Vyhlásená bude tlačou, doposlaním zákona cirkevným sborom. Maďarské a nemecké cirkve dostanú zákony i vo svojej bohoslužobnej reči, ale hodnoverná je pôvodina slovenská.
§ 2.
Za ten čas, kým voľby cirkevných hodnostárov nebudú vykonané a kým novovyvolení neprevezmú úrad, správu cirkve povedú doterajší administrátori.
§ 3.
Voľba generálneho dozorcu, voľby biskupov i dištriktuálnych dozorcov budú po potvrdení ústavy.
Pripraviť a vykonať voľbu generálneho dozorcu synoda vysiela výbor, menovite: Jura Janošku, ako predsedu, dr. Karola Štúra, dr. Dušana Halašu, Jána Slávika, Vladimíra Čobrdu, Andreja Bándyho, ako údov.
Pripraviť a vykonať voľby vo východnom dištrikte nasledovný výbor:
Pavla Nováka, predsedu, Otta Škrovinu, Pavla Neckára, Ľudevíta Hozneka, Juliusa Bottu, Jána Rumana, Alberta Kübechera, Bedricha Dérera, údov.
V západnom dištrikte: Pavla Sekerku, predsedu, Vladimíra Jurkoviča, Samuela Kramára, dr. Ivana Thurzu, Jána Schérera, Cyrila Horvátha, Cyrila Bodického, Pavla Bázlika, údov.
Predsedovia výborov rozpošlú vyzvanie na sbory, do kedy, komu a na akú hodnosť treba doposlať hlasy, a pokračujú v tejto veci podľa cirkevnej ústavy.
§ 4.
Vyvoleným odovzdá úrad generálna, prípadne dištriktuálna rada. Dištriktuálnu a generálnu radu k tomuto zasadnutiu svolávajú administrátori generálneho, poťažne dištriktuálneho predsedníctva. Vyvolených uvedie do úradu generálny, poťažne dištriktuálny konvent.
§ 5.
Vyvolení dištriktuálni predsedovia vypíšu voľby po seniorátoch na seniora a seniorálneho dozorcu. Sostavia z údov patričného seniorátu odbor hlasy otvárajúci, vyzvú cirkve k hlasovaniu a určia, do kedy a komu hlasy odovzdať. Ak by nebolo absolútnej väčšiny, odbor hlasy otvárajúci nariadi podľa ústavy nové hlasovanie.
§ 6.
Vyvoleným predsedom seniorátu odovzdá úrad seniorálna rada. Seniorálnu radu k tomuto zasadnutiu svolávajú administrátori seniorálneho predsedníctva. Novovyvolených uvedie do úradu seniorálny konvent.
§ 7.
Vyvolené seniorálne predsedníctvo po prevzatí úradu vyzve sbory voliť sborových dozorcov.
§ 8.
Po vyvolení sborových dozorcov treba svolať seniorálne konventy, po nich dištriktuálne a po nich generálny. Do svolania konventov práva patričného presbyteria vykonáva patričné predsedníctvo a práva konventov patričná cirkevná rada. Svoje rozhodnutia predsedníctvo predloží patričnému presbyteriu na dodatočné schválenie.
§ 9.
Sborové presbyteria podľa tejto stavy volia sbory na konventoch roku 1922.
§ 10.
§ 182 cirkevnej ústavy uvedie sa do života v prechodnom čase tak, že do biskupského úradovania treba započítať i biskupské administrátorstvo. Ak by sa podľa tohoto nedalo určiť, ktorý biskup má byť predsedom generálneho konventu, túto hodnosť zastávať bude podľa veku starší biskup.
§ 11.
Volebná čiastka tohoto zákona vstúpi do života 1. januára 1923. Voľby roku 1921 a 1922 budú podľa doterajšej ústavy.
§ 12.
Cirkev ev. a. v. na Slovensku prizvukuje a podržuje svoje nároky na primeranú čiastku spoločného majetku každého druhu cirkve evanjelickej a. v. v bývalom Uhorsku, tak pri bývalej generálnej cirkvi, dištriktoch, seniorátoch, všetkých možných základinách, fondoch, ústavoch a školách, ako i vo všetkom inom spoločnom majetku.
Usnesené na synode cirkve evanjelickej augšp. vyzn. na Slovensku v schôdzkach od dňa 19. januára do 4. februára a 24. - 25. mája 1921 v Trenčianskych Tepliciach.
V Trenčianskych Tepliciach, dňa 25. mája 1921.
Dr. Vladimír Fajnor v. r.,
I. svetský predseda synody.
Jur Janoška v. r.,
I. duchovny predseda synody.
Dr. Bohuslav Klimo v. r.,
svetský zapisovateľ synody.
Otto Škrovina v. r.,
duchový zapisovateľ synody.
Pavel Sekerka v. r.,
Albert Kübecher v. r.,
duchovní predsedovia synody.
Dr. Ján Vanovič v. r.,
Dr. Milan Ivanka v. r.,
svetskí predsedovia synody.
