Pre výkon predajov súdne zabavených hmotných hnuteľných vecí, ktoré sú v obvode mesta Bratislavy a obce Petržalky, zriaďuje sa verejná dražebná sieň (súdna dražebňa).

Súdna dražebňa je pod správou a dozorom okresného súdu v Bratislave.

Služba a výkon prác v dražebni budú upravené návodom vydaným ministrom spravedlivosti.

hnuteľné hmotné veci, ktoré sú v obvode mesta Bratislavy a obce Petržalky a náležia do konkurznej podstaty, ak je konkurzné pokračovanie zahájené u niektorého tuzemského súdu a ak majú byť veci predané súdne (§ 121 konkurzného poriadku );

súdne zabavené hnuteľné hmotné veci, ktoré budú zasielané k výkonu dražby alebo predaju z voľnej ruky okresnému súdu v Bratislave (§§ 18 a 24, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.).

veci, z ktorých hrozí nebezpečie ohňa, alebo snadno výbušné;

veci z bytov, v ktorých sú alebo boly nákazlivé nemoce, pokiaľ nebola vykonána predpísaná dezinfekcia;

veci znečistené alebo s hmyzom, skôr než boly očistené;

veci, k umiesteniu ktorých trebárs len čiastočnému nestačia miestnosti súdnej dražebne (na pr․: väčšie stroje, veľké sklady tovaru a pod.);

veci, ktoré podliehajú rýchlej skaze;

zpravidla tiež zvieratá.

Exekučný súd rozhodne, či má byť predaj vykonaný v súdnej dražebni (§ 22, odst. 1 a § 40, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.). Predaj v dražebni môže byť nariadený z úradnej moci alebo na návrh.

Pri zariadení bytov (nábytku) a iných veciach, dopravou ktorých do dražebne a zpäť by vznikly nepomerné náklady, môže byť nariadený predaj v dražebni len vtedy, ak môžu byť veci dopravené do dražebne a zpäť spolu s inými veciami bez všetkého nákladu alebo len s nepatrným nákladom (§ 32, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.).

Predaj v dražebni sa koná verejnou dražbou. Dražba môže byť konaná podľa exekučných (konkurzných) podstat alebo podľa skupín vecí, takže veci rovnakého druhu z rôznych podstat sa predávajú zároveň, ale jednotlive. O predaji každej takej podstaty nech je spísaná zvláštna zápisnica.

Pre dražbu určitých skupín vecí rovnakého druhu môžu byť napred ustanovené určité dni v týždni alebo mesiaci.

Veci, na ktoré nebolo učinené pri dražebne v dražebni podanie dosahujúce vyvolacej ceny, môžu byť v dražebni predané z voľnej ruky (§ 31, odst. 2 a 3, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.). Pri predaji z voľnej ruky nesmie byť vec predaná za cenu, ktorá nedosahuje polovicu odhadnej ceny.

Nariaďujúc predaj v dražebni, rozhodne exekučný súd na návrh alebo z úradnej moci, či má byť, ak bude toho treba, prevedený v dražebni predaj z voľnej ruky. Na návrh môže sa také rozhodnutie stať tiež pozdejšie; avšak návrh musí byť podaný najpozdejšie v deň pred dražbou u exekučného súdu.

Veci určené k predaju treba zpravidla tri, najpozdejšie však dva dni pred dražbou dopraviť do dražebne. Skvosty a iné veci uschované složením k súdu alebo v inom schovacom mieste treba do dražebne dopraviť zpravidla teprv v deň dražby.

Veci zaslané z vonkova, ktoré majú byť predané v dražebni z voľnej ruky, nech sú do dražebne prenesené ihneď.

Výkonný orgán prevezme veci k doprave do dražebne a v dražebni ich odovzdá.

Prenesenie vecí do dražebne k predaju není zavedením uschovania (§ 9, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.) a preto návrh na predaj v dražebni nech neni pokladaný za návrh na uschovanie spojený s návrhom na predaj.

Nariaďujúc predaj v dražebni (§ 4, odst. 1), určí súd, že zabavené veci majú byť výkonným orgánom k prevedeniu predaja dopravené do dražebne v dobe, uvedenej v § 11.

Pozdejšiemu návrhu, aby bolo upustené od prevezenia vecí do dražebne, smie byť vyhovené len vtedy, ak sa zastaví alebo odloží zároveň predajové alebo exekučné pokračovanie.

Náklady na dopravu zaplatí predom štát a účastníci ich nahradia podľa sadzby schválenej ministerstvom spravedlivosti.

Dokiaľ nebude ináč ustanovené, nie sú strany povinné nahradiť iné náklady, ktoré snáď vzniknú štátu uložením a predajom vecí v dražebni.

Skaza a zhoršenie vecí idú na vrub štátu zpravidla od okamžiku, kedy prevzal k doprave veci, ktoré majú byť v dražebni zcudzené.

Prevzaté veci treba poistiť podľa ich povahy proti ohňu, pokiaľ sa týče proti vlúpaniu na náklad vymáhajúceho veriteľa.

Nákladmi na dopravu (§ 15) sú náklady súdneho predaja a treba ich podľa § 37, odst. 1, pokiaľ sa týče podľa § 39, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n., nahradiť z výťažku predaja.

Ak sa zruší exekúcia alebo predajové pokračovanie, vyberú sa tieto náklady od vymáhajúceho veriteľa. Niekoľko veriteľov, ktorí si vymohli predaj, zaplatia náklady dopravy podľa pomeru svojich vykonateľných pohľadávok.

Pri tomto výpočte sa počítajú vykonateľné pohľadávky v celých korunách a zaokruhlujú sa vždy na najbližšiu vyššiu čiastku deliteľnú desiati. K pohľadávkam menším než desať korún sa nehľadí. Istina a náklady sa sčítajú.

Vydražiteľ alebo kupec má prevziať kúpené veci ihneď alebo najpozdejšie v deň po dražbe alebo po predaji. Za veci, ktoré neboly včas prevzaté, je vydražiteľ povinný zaplatiť skladné za dobu od počiatku druhého dňa po dražbe alebo predaji. V tej istej dobe končí ručenie štátu za kúpenú vec (§ 15, odst. 3). Exekučný súd je krome toho oprávnený uložiť veci u niekoho iného na nebezpečie a náklad vydražiteľov.

Výška skladného bude stanovená sadzbou schválenou ministerstvom spravedlivosti.

Veci, ktoré neboly scudzené pri dražbe alebo v lehote stanovenej ku predaju z voľnej ruky, treba dlžníkovi (uschovateľovi) vrátiť.

Vrátenie nech je nariadené a vykonané z úradnej moci.

Náklady zpätnej dopravy zaplatí vymáhajúci veriteľ (§ 16, odst. 2 a 3).

Vykonaním vrátenia končí ručenie štátu (§ 15, odst. 3).

Ak stačí miesto, môžu byť súdne zabavené hnuteľné hmotné veci odovzdané v dražebni do uschovania podľa § 9, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.; uschovanie v dražebni považuje sa za uschovanie v ústave, ktorý je pod verejným dozorem.

Veci uvedené v § 3 nesmejú byť prevzaté do uschovania.

Exekučný súd, prizerajúc na to, koľko je voľného miesta, ustanoví občas na určitú dobu vopred a vyhlási, ako smie uschovacia doba najdlhšie trvať. Výnimečne môže byť takto ustanovená doba v jednotlivých prípadoch na návrh zo závažných dôvodov predĺžená.

Za uschovanie zaplatiť treba poplatky podľa sadzby schválenej ministerstvom spravedlivosti. O vyberaní a prednostom práve týchto poplatkov platí obdobne §§ 16 a 17.

Poplatky za uschovanie, ktoré boly zrušené pred dražbou, treba vybrať podľa § 17 (§ 9, čl. VI zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.) od vymáhajúceho veriteľa.

O nákladoch na dopravu do dražebne a zpäť platia obdobne ustanovenia § 15, odst. 1, §§ 16, 17 a 20.

Dražebňa zaháji činnosť dňom 1. apríla 1934 v budove krajského súdu v Bratislave.

Tohože dňa nadobudne účinnosti toto nariadenie, ktoré prevedie minister spravedlivosti.