Československá štátna teologická fakulta evanjelická v Bratislave (v ďalšom fakulta) je samostatnou vysokou školou a čo do práv a výsad na rovni s inými fakultami vysokých škôl československých.

Prislúcha jej promočné právo, t. j. právo udeľovať akademické hodnosti.

Fakultu tvorí sbor učiteľov a riadni, t. j. imatrikulovaní poslucháči.

Vo veciach správnych je fakulta priamo podriadená ministerstvu školstva a národnej osvety.

Fakultu bezprostredne spravuje profesorský sbor, ktorého členmi sú všetci riadni, mimoriadni a smluvní profesori a najvýš dvaja zástupcovia súkromných docentov.

O zástupcoch súkromných docentov platí obdobne ustanovenie § 5 zákona zo dňa 27. apríla 1873, č. 63 r. z., o organizácii úradov univerzitných.

Profesormi (riadnymi, mimoriadnymi, smluvnými) a súkromnými docenty smejú za ostatných podmienok byť len ordinovaní evanjelici augsburského vyznania, v prípadoch § 4 helvetského vyznania; ostatní učitelia majú byť nakoľko možno evanjelikmi.

Za profesorov fakulty môžu byť navrhnutí usnesením profesorského sboru podľa § 1 zákona zo dňa 13. februára 1919, č. 79 Sb. z. a n., o služebnom pomere učiteľov vysokoškolských, zpravidla len tí, kdo sa na základe overenia, vydaného generálnym biskupom, preukážu službou kňazskou (farárskou, kaplánskou) alebo katechetskou službou na stredných školách, a to, nakoľko možno, počtom rokov, ako je stanovené v nasledujúcom odstavci.

Táto prax požaduje sa pre stolicu dejín filozofie, náboženstva a pedagogiky, pre stolicu starozákonných vied a pre stolicu historickej teologie v rozsahu najmenej dvoch rokov, pre stolicu novozákonných vied a stolicu systematickej teologie v rozsahu najmenej troch rokov, pre stolicu praktickej teologie v rozsahu najmenej šiestich rokov.

Profesorský sbor volí kažodoročne zpomedzi riadnych profesorov svojho prednostu, ktorý sa volá dekan.

O vykonaní voľby dekanskej platí obdobne ustanovenia §§ 7, 8 a 12 zák. č. 63/1873 r. z. s tým, že v prípade nezdaru užšej voľby rozhodne minister školstva a národnej osvety medzi kandidátmi v užšiu voľbu vzatými a že tiež tento minister rozhodne o odvolaní do usnesenia profesorského sboru o odmietnutej voľbe.

Dekana zastupuje v prípade nevyhnutnej potreby prodekan, ktorým je dekan minulého roku, tohoto zase v takom prípade člen sboru poradím najstarší. Na prvý študijný rok bude prodekan ustanovený voľbou obdobne podľa ustanovenia voľby dekana.

Obor pôsobnosti dekana je totožný s oborem pôsobnosti dekanov na univerzitných fakultách. Sú mu podriadení všetci úradníci, podúradníci a zriadenci fakulty.

Profesorský sbor shromažďuje sa na pozvanie dekanovo k riadnym alebo mimoriadnym schôdzam; i tu platia obdobne ustanovenia §§ 15 a 16 zák. č. 63/1873 r. z.

Protokoly o schôdzach profesorského sboru predkladajú sa ministerstvu školstva a národnej osvety.

Do oboru pôsobnosti profesorského sboru prislúchajú obdobne podľa určenia v § 14 zák. č. 63/1873 r. z všetky veci, týkajúce sa vyučovania a disciplíny, nakoľko neprislúchajú ministerstvu školstva a národnej osvety alebo orgánom iným ďalej právo stanoviť so schválením ministerstva školstva a národnej osvety učebný plán fakulty, ktorý sa doporučuje poslucháčom.

Profesorský sbor usnáša sa na jednacom poriadku, ktorým sa pri svojej úradnej činnosti spravuje. Tento jednací poriadok ako i jeho zmeny podliehajú schváleniu ministerstva školstva a národnej osvety.

Dekan svoláva ku koncu každého študijného roku schôdzu celého učiteľského sboru, na ktorej sa rokuje o želaniach a návrhoch prítomných, týkajucich sa vyučovania a disciplíny.

Protokol o tejto schôdzi, o ktorého obsahu má profesorský sbor v následujúcej schôdzi podať svoje dobrozdanie, predkládá sa s týmto dobrozdaním ministerstvu školstva a národnej osvety.

Za riadnych poslucháčov môžu byť prijatí a imatrikulovaní bez ohľadu na náboženské vierovyznanie československí štátni občania, mužovia i ženy, ktorí sa preukážu vysvedčením dospelosti, nadobudnutým v republike Československej na niektorom gymnáziu ktoréhokoľvek typu.

Vysvedčenie dospelosti československých štátnych príslušníkov, nadobudnuté na niektorom cudzozemskom ústave, môže byť základom zápisu len vtedy, keď skúška dospelosti na cudzozemskom ústave bola ministerstvom školstva a národnej osvety vopred povolená alebo keď vysvedčenie dospelosti bolo ministerstvom školstva a národnej osvety nostrifikované.

V pochybných prípadoch rozhodne profesorský sbor, či študujúci má byť prijatý a imatrikulovaný alebo odmietnutý.

Proti rozhodnutiu profesorského sboru o nedostatku dospelosti k návšteve fakulty niet opravného prostriedku.

Imatrikulovaný musí byť každý riadny poslucháč, ktorý nebol v predchádzajúcom semestri riadnym poslucháčom fakulty.

Riadni poslucháči teologickej fakulty nemôžu byť zároveň riadnymi poslucháčmi iných vysokých škôl, môžu však byť zapísaní na iných vysokých školách ako poslucháči mimoriadni.

Zápis, ku ktorému sú poslucháči povinní osobne sa dostaviť, vykonáva dekan na podklade hodnoverných osobných listín prihlasujúceho, ktoré predostre v pôvodine, a to:

Dobou zápisu sú prvé tri dni semestra.

Po tejto lehote povoľuje zápis len z príčin veľmi závažných profesorský sbor.

Imatrikulácia na fakulte vykonaná pozbude platnosti, keď poslucháč fakultu opustí alebo preruší svoje štúdiá na nej na dobu dlhšiu od jedného semestra.

Poslucháči už imatrikulovaní, ktorí na fakulte pokračujú v svojich štúdiách, nepotrebujú v nasledujúcich semestroch novej imatrikulácie, ale hlásia sa len k zápisu prednášok, ak štúdiá na fakulte neprerušili na dobu dlhšiu od jedného semestra.

Nejaký čas po prejdení lehoty zápisovej ustanoví dekan deň, v ktorý imatrikulovaní poslucháči po prejave dekanovom složia do jeho rúk akademický sľub, že sa budú chovať podľa akademických zákonov a že budú akademickým úradom preukazovať úctu a poslušnosť. Pri tom zamení sa poslucháčom zatýmny prijímací list za imatrikulačný.

Výkon akademického sľubu poznačí sa v indexe klauzulou: „Akademický sľub bol vykonaný a imatrikulačný list vydaný „.

Na uznanie semestra vyžaduje sa, aby riadny poslucháč ohlásil a navštevoval toľko kolegií, aby sa nimi vyplnilo aspoň 20 hodín týždenných, v ktorom minimálnom počte môžu byť zahrnuté dve hodiny seminárne.

Výnimka má sa učiniť u tých poslucháčov, ktorí sa so zvláštnou pilnosťou zaoberajú niektorým učebným predmetom a podrobne ho študujú.

Praktické cvičenia sa nepočítajú do minimálneho počtu hodín, vyžadovaného k platnosti semestra, ledaže by hlavnými kolegiami nebolo možno zaplniť 20 týždenných hodín.

Teologické štúdiá, absolvované na teologickej vysokej škole ev. a. v. cirkvi na Slovensku v Bratislave, uznávajú sa za platné aj na fakulte i čo do semestrov, i čo do predmetov tým poslucháčom, ktorí boli na uvedenej vysokej škole zapísaní od študijného roku 1930/31 počínajúc.

O tom, či a do akej miery sa pre fakultu uznávajú teologické štúdiá a skúšky, ktoré boly vykonané na teologickej vysokej škole ev. a. v. cirkvi na Slovensku v Bratislave pred študijným rokom 1930/31 alebo na teologických akademiách ev. a. v. cirkvi a býv. Uhorsku, rozhodne na návrh profesorského sboru fakulty s prípadu na prípad ministerstvo školstva a národnej osvety.

úvodná skúška;

prvá štátna skúška filozoficko-teologická;

druhá štátna skúška teologická odborná.

§ 2.

Predmetmi úvodnej teologickej skúšky, ktorá je ústna, sú:

Od skladania skúšky z gréckej reči sú osvobodení tí posluchoči, ktorí dokážu, že reč grécku študovali s prospechom na strednej škole.

Od skladania skúšky z nemeckej reči sú osvobodení tí poslucháči, ktorí sa preukážu vysvedčením dospelosti, na ktorom je uspokojivá známka z reči nemeckej ako z predmetu povinného.

dejiny filozofie so zvláštnym zreteľom na filozofiu náboženstva;

všeobecné dejiny náboženstva s psychologiou náboženstva;

psychologická pedagogika;

všeobecné dejiny cirkevné;

symbolika;

úvod do Starého zákona;

úvod do Nového zákona;

katechetika;

homiletika;

cirkevné právo.

§ 6.

Druhá štátna skúška teologická je písomná a ústna.

Písomná časť druhej štátnej skúšky teologickej záleží z vypracovania dvoch domácich vedeckých odborných prác a z vypracovania jednej kázne, ak ide o mužov, rešp. katechezy, ak ide o ženy.

Predmetmi ústnej časti skúšky sú:

Tématá písomných odborných prác vedeckých určujú príslušní profesori starozákonných a novozákonných vied a profesor systematickej teologie.

Jedna písomná práca musí byť z oboru systematickej teologie, druhá z oboru starozákonných alebo novozákonných vied podľa voľby kandidátovej.

Príslušní profesori môžu, každý zo svojho oboru, označiť aj viacej témat, z ktorých si kandidáti môžu voliť v smysle ustanovenia odst. 2.

Rozsah domácich odborných prác vedeckých má byť 30 - 50 rukopisných strán štvrtinového formátu. Kandidát je povinný udať pramene spôsobom v prácach vedeckých obvyklým a prácu opatriť vlastnoručne podpísaným osvedčením, že prácu samostatne vypracoval.

Kázeň má byť takých rozmerov, aby mohla byť povedaná za 25 - 30 minút a musí byť náležite diferenciovaná.

Písomné práce zadávajú sa v dekanáte 6 mesiacov pred skušobným obdobím, do ktorého sa kandidát mieni prihlásiť ku skúške.

K úvodnej skúške môže byť pripustený každý riadny poslucháč fakulty, ktorý sa preukáže dvoma započitateľnými semestrami skutočného štúdia na tejto fakulte a tým, že zaplatil skušobnú taxu, ak od jej platenia nebol osvobodený.

Mimo toho všetci kandidáti tejto skúšky musia dosvedčiť, že v oboch semestroch počúvali prednášky z oboru teologickej encyklopedie a hebrejskej reči.

Tí kandidáti, ktorí neštudovali grécku reč na strednej škole, a tí poslucháči, ktorí nie sú osvobodení od skladania úvodnej skúšky z nemčiny (§ 3, odst. 3), sú povinní dosvedčiť, že obe tieto reči alebo niektorú z nich po oba semestre skutočne študovali na teologickej fakulte alebo univerzite.

má dva započitateľné semestre teologických štúdií, absolvované po úvodnej skúške;

pracoval v dvoch vedeckých seminároch s výsledkom aspoň dostatočným a

zaplatil skušobnú taxu, ak od jej platenia nebol osvobodený.

§ 11.

absolvovali najmenej štyri započitateľné semestre teologických štúdií po prvej štátnej skúške,

složili prvú štátnu skúšku na fakulte,

pracovali v posledných štyroch semestroch štúdií v dvoch vedeckých seminároch s výsledkom aspoň dostatočným,

podali predpísané písomné práce (§ 6, odst. 2; § 7, odst. 2) v určenej lehote,

zaplatili skušobnú taxu, ak od jej platenia neboli osvobodení.

§ 12.

N ústnu čásť druhej štátnej skúšky možno pripustiť len takého kandidáta, ktorému boly písomné práce prijaté od odborných profesorov, a to každá jednotlive aspoň so známkou „dostatočný „.

V prípade reprobovania na celú druhú štátnu skúšku možno pre túto skúšku uznať tie písomné, k prvému skladaniu tejto skúšky podané práce, ktoré boly uznané aspoň známkou „dobrý „, ináč treba uložiť kandidátovi nové vypracovanie témat.

Jestliže i len jedna z podaných písomných prác niektorého kandidáta bola hodnotená ako nedostatočná, skušobná komisia nepripustí dotyčného kandidáta k ústnej škúške, ale ho odkáže na podanie novej práce (rešp. nových prác) o tomže témate (rešp. o týchže tématách), a to v lehote, ktorú mu sama určí, hľadiac na skušobné obdobia, podľa vlastného uváženia.

Jestliže by ani opätne podaná (podané) práca (práce) neodpovedala (neodpovedaly) a nemohla (nemohly) byť hodnotená (hodnotené) ako dostatočná (dostatočné), kandidátovi ponecháva sa na vôli alebo vzdať sa skúšky alebo zažiadať prostredníctvom fakulty v ministerstve školstva a národnej osvety o povolenie ešte jedného podania prác (práce) na iné téma (tématá). Jestliže ani v tomto prípade by práca (práce) nebola (neboly) hodnotená (hodnotené) známkou „dostatočný „, dotyčný kandidát bude z druhej štátnej skúšky s konečnou platnosťou vylúčený.

Uznávanie semestrov, absolvovaných na Husovej československej evanjelickej fakulte bohosloveckej v Prahe, pre pripustenie na skúšky na teologickej fakulte evanjelickej v Bratislave v rozsahu najviacej štyroch semestrov, patrí do pôsobnosti profesorského sboru.

Skúšky na Husovej československej evanjelickej fakulte bohosloveckej konané uznáva profesorský sbor teologickej fakulty evanjelickej v Bratislave, a to, nakoľko by v študijných a skúškových poriadkoch obidvoch fakult boly podstatné rozdiely, tým spôsobom, že dotyčným kandidátom predpíše diferenčné doplňujúce skúšky.

Vo výnimečných, zvláštneho zreteľa hodných prípadoch možno od diferenčnej doplňovacej skúšky, označenej v predchádzajúcom odstavci, odhliadnuť so schválením ministerstva školstva a národnej osvety.

Profesorský sbor môže do počtu obligátnych semestrov štúdií teologických, požadovaných pre skúšky teologické, započítať v obore svojej pôsobnosti jeden semester zo semestrov, absolvovaných na niektorej neteologickej fakulte československej, ak dotyčné štúdium môže byť aspoň čiastočne a v istom smere považované za prípravu pre teologické štúdium.

O započítaní viacej než jedného semestra štúdií, označených v predchádzajúcom odstavci, do štúdií teologických rozhoduje na návrh profesorského sboru ministerstvo školstva a národnej osvety.

Úvodná, prvá a druhá štátna skúška na fakulte môže byť skladaná v celom svojom rozsahu najvýš dvakrát, a to ako prvá riadna a ako opakovaná skúška.

Pri oboch štátnych skúškach je prípustné, aby kandidát na návrh sboru profesorského bol ministerstvom školstva a národnej osvety pripustený na tretie konanie celej štátnej skúšky.

Pri úvodnej skúške nie je prípustná druhá opakovaná skúška a taký kandidát nemôže byť ďalej na fakulte zapísaný.

Mimo profesorských členov skušobných komisií menuje minister školstva a národnej osvety na návrh profesorského sboru teologickej fakulty aj iných odborníkov za skušobných komisárov.

I do jednej i do druhej komisie pre štátne skúšky menuje minister školstva a národnej osvety pravidelne na každé funkčné obdobie po jednom skúšajúcom komisárovi, ktorých ev. a. v. cirkev na Slovensku prostredníctvom úradu generálneho biskupa oznámi dekanátu fakulty a ktorých profesorský sbor predostre ministerstvu školstva a národnej osvety na vymenovanie.

Skušobné komisie pri svojom ustavení vyvolia si každá svojho predsedu, po dvoch podpredsedoch a po jednom zapisovateľovi na funkčné obdobie.

Voľbu predsedu a podpredsedov potvrdzuje minister školstva a národnej osvety.

Do potvrdenia voľby funkcionárov v predchádzajúcom odstavci označených koná prípadnú administratívnu agendu skušobných predsedov pri menovaní prvých komisií dekan teologickej fakulty.

Všetky skúšky, i písomné i ústne, konajú sa v jazyku štátnom.

Kandidáti, ktorí sú príslušnikmi niektorej národnej a jazykovej menšiny vo štáte, môžu, jestliže profesorský sbor fakulty učinil so súhlasom ministerstva školstva a národnej osvety pre príslušnú menšinu potrebné opatrenia, podávat písomné vedecké odborné práce a skladať ústne skúšky z týchto disciplín praktickej teologie: katechetiky, homiletiky, liturgiky a pastorálky tiež v svojom materinskom jazyku; taktiež aj kázeň, požadovanú k druhej štátnej skúške, môžu podať tiež v materinskom jazyku.

Komisia ihneď po skončení skúšky v neverejnej porade sa radí o výsledku skúšky.

Výsledok pri každej jednotlivej disciplíne ustaľuje príslušný examinátor niektorou z týchto známok: výborný, dobrý, dostatočný, nedostatočný. Výsledok ním ustálený môže byť zmenený nadpolovičnou väčšinou prítomných skušobných komisárov, a to počítajúc aj hlas príslušného examinátora.

Celkový výsledok označí sa: „výborne“ „dobre“ „dostatočne“ a „nedostatočne“.

O vykonanej skúške komisia vydá skušobné vysvedčenie.

Kandidátovi, ktorému bola skúška hodnotená ako „nedostatočná „, uloží komisia s ustálením najbližšieho termínu opravnú alebo opakovanú skúšku.

Na štátnych skúškach je opravná skúška len vtedy prípustná, keď kandidát dostal z jednej, najviac zo dvoch disciplín známku „nedostatočný „, ináč sa kandidát odkáže na opakovanie celej skúšky.

Pri úvodnej skúške, keď sa skladá zo štyroch alebo zo troch disciplín, je opravná skúška prípustná pri jednej známke „nedostatočný „, v ostatných prípadoch treba kandidátovi uložiť opakovanie celej skúšky.

Úspešne složená prvá štátna skúška dáva študujúcim právo na názov „kandidát teologie“

Kandidátom, ktorí pri druhej štátnej skúške dostali zo všetkých skušobných predmetov, ako aj z písomných vedeckých prác známku výbornú a z kázne aspoň dobrú, prislúcha titul „bakalár bohoslovia“ (baccalaureatus theologiae).

Skušobná taxa za skúšku úvodnú, prvú štátnu i druhú štátnu skúšku stanoví s čiastkou 100 Kč za každú z týchto skúšok.

O vyberaní, zúčtovaní a rozvrhnutí týchto tax, ako aj o osvobodení od platenia týchto tax platí obdobne vládne nariadenie zo dňa 24. júna 1920, č. 391 Sb. z. a n., o skušobných taxách za štátne skúšky právovedecké a štátovedecké.

Ak chce kandidát dosiahnuť doktorátu teologie na československej štátnej teologickej fakulte evanjelickej v Bratislave, musí predložiť vedeckú rozpravu (disertáciu), ktorej predmet si sám zvolil, a vykonať dve prísne skúšky (rigoróza).

Účelom disertácie i rigoróz je zjistiť, či a v akom stupni kandidát nadobudol spôsobilosti k samostatnému vedeckému badaniu.

Ak má byť kandidát pripustený na doktorát, musí preukázať, že aspoň s dobrým prospechom vykonal druhú štátnu skúšku na niektorej československej teologickej fakulte evanjelickej a že od vykonania tejto skúšky uplynuly dva roky.

Minister školstva a národnej osvety môže na návrh sboru profesorského povoliť, aby výnimkou boli pripustení takí kandidáti, ktoré nemôžu podať tohoto preukazu.

Dekan odovzdá predloženú disertáciu na posúdenie dvom referentom, a to riadnym profesorom, a keby tých nebolo, mimoriadnym profesorom príslušného oboru. Druhým referentom môže byť tiež riadny alebo mimoriadny profesor toho oboru, ktorému je disertácia podľa svojho obsahu najbližšia.

Profesori, ktorí sú povolaní, aby disertáciu posúdili, podajú o nej písomné dobrozdanie a vyslovia sa, či má kandidát byť pripustený na prísnu skúšku či nie.

Ak sa obidvaja referenti shodujú v svojom úsudku, oznámi dekan kandidátovi ich výrok; ak si odporujú, rozhodne profesorský sbor, či má byť kandidát pripustený na rigorózum.

Reprobovanie disertácie má týž účinok ako reprobovanie pri rigoróze.

Hlavná prísna skúška (hlavné rigorózum) je najmenej dvojhodinová a rozprestiera sa na všetky disciplíny toho oboru teologických vied, z ktorého je volený predmet disertácie.

Druhá prísna skúška (pobočné rigorózum) rozprestiera sa na všetky disciplíny niektorého oboru, ktorý si kandidát svobodne volí z ostatných oborov, a trvá zpravidla dve hodiny.

Obory, z ktorých môže byť predmet disertácie vyvolený a z ktorých sa pri rigorózach skúša, sú: obor filozoficko-náboženský, obor starozákonných vied, obor novozákonných vied, obor historickej teologie, obor systematickej teologie a obor praktickej teologie.

Prísne skúšky skladajú sa pred komisiou, ktorú tvoria všetci profesori fakulty, majúci doktorskú hodnosť, a to pod predsedníctvom dekana.

Prísne skúšky sú verejné a konajú sa jazykom štátnym.

Ihneď po skúške komisia sa radí o výsledku skúšky. Potom sa usnáša podľa návrhu odborného profesora hlasovaním o konečnom výroku väčšinou hlasov, ktorý znie: „obstál s vyznamenaním „, „obstál „, „neobstál „. Pri rovnosti hlasov ustanoví sa známka podľa hlasov menej priaznivých.

Keď celkový výsledok skúšky bol hodnotený ako nedostatočný, kandidát musí celú prísnu skúšku opakovať najvčaššie po šiestich mesiacoch. Ak by bol aj vtedy reprobovaný, môže prísnu skúšku ešte raz opakovať po roku s tým, že pre opakované skúšky platí disertácia, podaná a prijatá pri prvom skladaní prísnych skúšok.

Po tretej reprobácii, či na prvom a či na druhom rigoróze, nemôže kandidát nadobudnúť teologického doktorátu ani na inej teologickej fakulte evanjelickej v republike Československej, a ak by išlo o nostrifikovanie doktorského diplomu v cudzozemsku skúškami nadobudnutého po prípade ktorejkoľvek zo troch reprobácií, označených v predchádzajúcom odstavci, taký diplom nebude nostrifikovaný.

Taxy za udelenie doktorátu upravujú sa takto:

Ináč platia obdobne ustanovenia oddielu C, D a E vládneho nariadenia zo dňa 22. decembra 1920, č. 680 Sb. z. a n., o novej úprave tax za udeľovanie akademických stupňov na univerzitách a na vysokej škole zverolekárskej.