Pokiaľ dobyto osôb naznačených v § 2 má dostatočnú pastvu na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú tieto osoby podľa toho istého ustanovenia nárok, alebo na akejkoľvek inej pôde, na ktorej sú oprávnené pásť, môže okresný úrad priznať spoločné užívanie pastvy s týmito osobami na pôde, na ktorú sa vzťahuje predpis § 1, tiež iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

Jestliže však dobytok osôb v § 2 naznačených má už dostatok pastvy inde, ako na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú osoby tieto podľa § 2 nárok, môže okresný úrad priznať túto pôdu na spoločnú pastvu výhradne iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok․

Ustanovenia § 1 sa nevzťahujú:

Užívanie plôch, v odst. 1., písm. b) a c) zmienených, na spoločnú pastvu zostane dosavádnym užívateľom zachované, jestliže by vyľúčením týchto plôch z takéhoto užívania bol ohrožený ich chov dobytka.

V náhradu za plochy, ktoré sú stihnuté užívacimi právmi podľa odst. 2., ako aj za lesnú pôdu, ktorá nie súc uvedená v písm. a) a b) odst. 1. je stihnutá takýmito právmi, môže okresný úrad na žiadosť majiteľa, podanú v r. 1930 do 15 dní odo dňa vyhlásenia zákona a v ďalších rokoch do konca januára, prikázať užívanie pastvín na inom vhodnom pozemku toho istého majiteľa približne tej istej výmery a hodnoty, pokiaľ dosavádné vyúžitkovanie nie je zemedelsky výhodnejšie. Okresný úrad vypočuje pred rozhodnutím starostu obce, v obvode ktorej býva viäčšina tých, ktorí v predchádzajúcom pastevnom období pásli na zmienenej pôde, jestliže tí, ktorí na tejto pôde v predchádzajúcom pastevnom období pásli, neustanovia za tým účelom do 8 dní od vyzvania úradu troch spoločných zástupcov; okresný úrad vyžiada si v tej istej lehote tiež mienku príslušnej obvodovej úradovne štátneho pozemkového úradu. Za tých istých podmienok a v tých istých lehotách môže okresný úrad po vypočutí oboch strán prikázanie takéto previesť i z moci úradnej.

Okresný úrad môže vôbec alebo čiastočne zakázať užívanie pastvín na miestach, na ktorých sú výmole alebo ak je odôvodnená obava, že by tam výmole vznikly, pokiaľ užívatelia takýchto pastvín neprevedú opatrenia, ktorými sa ďalšiemu šíreniu výmoľov zabráni.

Majitelia pôdy (§ 1) sú povinní v r. 1930 najneskoršie do 15 dní odo dňa vyhlásenia tohoto zákona a v ďalších rokoch vždy do konca marca vykázať na svojej pôde jednako potrebný prístup (priehon) k pôde užívanej za pastvu, ako i k nejbližším napájadlom (vode), jednak príhodné miesta, na ktorých si môžu užívatelia pastvy sriadiť poludňajšie a nočné ležiská pre svoj dobytok.

Povinnosť trpieť prístup (priehon) za miernu náhradu, ktorú, ak nedôjde k dohode, stanoví okresný úrad, majú aj všetcia iní majitelia pôdy, nakoľko neni iný prístup k pôde užívanej za pastvu.

Prenájom alebo iný prevod práv užívacich podľa tohoto zákona získaných neni dovolený; osoby, ktoré by proti tomuto jednaly, môže okresný úrad vylúčiť zo spoločného užívania pastvín.

Aby bolo zabezpečené usporiadané hospodárenie na pastvinách, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, vydá okresný úrad, prihliadajúc k miestnym pomerom, pre jednotlivé pastviny pastevné poriadky podľa vzorných pravidiel, ktoré vydá zemský úrad. Okresný úrad môže uložiť užívateľom povinnosť platiť primeraný príspevok na úpravu pastvín a určiť spôsob jeho použitia; výška tohoto príspevku, ktorý treba odvádzať okresnému úradu, nesmie ročne činiť viac ako polovicu poplatkov v § 7, odst. 2. a 3. stanovených.

Užívatelia sú rukou spoločnou a nerozdielnou povinní pastviny, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, udržovať v dobrom stave a prevádať k tomu cieľu povrchovú úpravu, ktorú možno previesť ručnou a ťažnou silou. Ak nevyhovejú tejto povinnosti, môže im okresný úrad spoločné užívanie pastviny odňať; to isté opatrenie môže učiniť i vtedy, ak majú užívatelia ešte iné pastviny a ak ich neudržujú v dobrom stave.

Poplatky za užívanie určia sa dohodou.

Ak nedôjde k dohode, platia tieto najvyššie sadzby:

V poplatkoch týchto je zahrnutá i náhrada za užívanie naznačené v § 5, odst. 1. Pripadne-li však na 2 katastrálne jutrá (po 1600 (0) viacej ako jeden kus dorastlého rožného dobytka alebo jeden dorastlý kôň, pri čom sa nehľadí na mláďatá pod matkou, alebo 5 oviec, alebo 3 ošípané, alebo 2 kozy, snižujú sa poplatky jednotlivými užívateľmi pastvy platené úmerně tak, aby celkový poplatok z jedného katastrálneho jutra nečinil pri pôde uvedenej v stĺpci 1. predchádzajúcej tabulky viacej ako 10 Kč a pri pôde uvedenej v stĺpci 2. tej istej tabulky viacej ako 15 Kč za celé pastevné obdobie a pri pastve kratšej v prípadoch uvedených v stĺpci 2. tej istej tabulky viacej ako 3 Kč za mesiac. Poplatky sa rozpočítajú na jednotlivých užívateľov dľa pomeru vyjádreného v tej istej tabulke.

Pásť kozy na lesných pastvinách naznačených v stĺpci 1. předchádzajúcej tabulky neni prípustné.

Pre pastevné obdobie 1931 a 1932 môžu najvyššie sadzby uvedené v odst. 2. a 3. byť so zreteľom na hospodárske pomery zmenené vládnym nariadením.

Ak nedôjde k inej dohode, sú poplatky splatné, ide-li o užívanie pastvy po celé pastevné obdobie, do 90 dní, pri pasení kratšom do 30 dní od začiatku pastevného obdobia.

Prevádzanie tohoto zákona nesmie byť na ujmu prevádzaniu zákona zo dňa 30. januára 1920, č. 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového), a zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329 Sb. z. a n., v zneni zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 220 Sb. z. a n. (zákona náhradového). Výpovedi, dané štátnym pozemkovým úradom podľa § 18 a zákona náhradového, postihujú tiež užívacie práva získané podľa tohoto zákona na majetku zabranom štátom podľa zákona zo dňa 16. apríla 1919, č. 215 Sb. z. a n. (zákona záborového).

Ak sa prevádzaním pozemkovej reformy zmenia pomery v užívaní pôdy, môže okresný úrad v medziach zásad §§ 2 a 3 užívanie pastvín znova upraviť.

Zákon tento platí pre zeme Slovenskú a Podkarpatoruskú a priznáva sa mu zpätná účinnosť od 1. ledna 1930; pozbýva účinnosti dňom 31. decembra 1932.

Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so súčastnenými ministrami.