Žiaci, ktorí po skončení vzdelávania v základnej škole boli prijatí na štúdium na strednej škole a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, plnenie povinnej školskej dochádzky dokončia v strednej škole.

Ak žiak, ktorý nemá splnenú povinnú školskú dochádzku, nezačne štúdium na strednej škole do troch dní od začiatku školského roka, riaditeľ strednej školy písomne upozorní zákonného zástupcu žiaka, pestúna alebo občana, prípadne ústav, ktorému bol žiak na základe súdneho rozhodnutia zverený do výchovy (ďalej len "zástupca žiaka"), na povinnosť dbať, aby žiak dochádzal do strednej školy pravidelne a včas. 4) Ak ani do desať dní po doručení tohto upozornenia žiak na strednú školu nenastúpi a ak ho ani zástupca žiaka neospravedlní, riaditeľ strednej školy to ihneď oznámi príslušnému okresnému národnému výboru.

Povinnosťou žiaka je dochádzať do strednej školy pravidelne a včas podľa určeného rozvrhu hodín a zúčastňovať sa na vyučovaní všetkých povinných a voliteľných vyučovacích predmetov (ďalej len "povinné predmety") a nepovinných vyučovacích predmetov, ktoré si zvolil.

Ak sa maloletý žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní pre dôvody dopredu známe, požiada zástupca žiaka triedneho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy o uvoľnenie z vyučovania; ak je žiak ubytovaný v domove mládeže, súčasne o tom upovedomí vychovávateľa.

Ak sa maloletý žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní pre nepredvídaný dôvod, je zástupca žiaka, prípadne vychovávateľ, ak ide o žiaka ubytovaného v domove mládeže, povinný bez zbytočného odkladu oznámiť triednemu učiteľovi alebo majstrovi odbornej výchovy dôvod neprítomnosti․ Zástupca žiaka ubytovaného v domove mládeže oznámi dôvod neprítomnosti aj vychovávateľovi. Pri návrate na vyučovanie je maloletý žiak povinný predložiť triednemu učiteľovi alebo majstrovi odbornej výchovy ospravedlnenie podpísané zástupcom žiaka, a ak ide o žiaka ubytovaného v domove mládeže, podpísané jeho vychovávateľom.

Neprítomnosť na vyučovaní sa ospravedlňuje len pre závažné dôvody (choroba žiaka, mimoriadna udalosť v rodine, dopravné dôvody a pod.). Neprítomnosť pre chorobu, ktorá trvala najviac dva vyučovacie dni, ospravedlňuje zástupca žiaka alebo vychovávateľ. Ak neprítomnosť pre chorobu trvá dlhšie ako dva dni, predloží žiak potvrdenie ošetrujúceho lekára. 5) Ak sa dvojdenná neprítomnosť pre chorobu žiaka opakuje častejšie, môže triedny učiteľ žiadať potvrdenie lekára na každú takúto neprítomnosť.

Neprítomnosť žiačky pre ťarchavosť a materstvo sa ospravedlňuje rovnako ako neprítomnosť pre chorobu.

Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 2 až 4.

Ak ochorie žiak alebo niektorá z osôb, s ktorými býva alebo je v trvalom styku, na prenosnú chorobu, oznámi to žiak, ak je maloletý, jeho zástupca, prípadne vychovávateľ ihneď riaditeľovi školy.

Riaditeľ strednej školy môže uvoľniť žiaka s výnimkou uvedenou v odseku 2 od účasti na vyučovaní povinného predmetu alebo od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorých predmetov na základe vyjadrenia príslušného lekára, a ak ide o osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, na základe vyjadrenia posudkového lekára sociálneho zabezpečenia. Pri uvoľňovaní od vyučovania telesnej výchovy sa postupuje podľa osobitných predpisov. ⁶

Žiaka nemožno uvoľniť na celý školský rok alebo jeho časť od vyučovania predmetu, ktorý má rozhodujúci význam pre odborné zameranie absolventa, ako sú dielenské a prevádzkové cvičenia, odborný výcvik, odborná (umelecká) prax, odborné kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, odborné modelovanie, modelárstvo, odborné modelárstvo, praktický výcvik, praktické cvičenia, laboratórne cvičenia, v stredných pedagogických školách telesná výchova, hudobná výchova a výtvarná výchova, v stredných zdravotníckych školách cvičenia z odborných predmetov a odborná prax, v školách zriadených na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov v oblasti športu (§ 5 ods. 1) telesná výchova a športová príprava.

Ak to dovoľuje charakter učiva, riaditeľ strednej školy môže umožniť žiačke z dôvodu ťarchavosti alebo materstva prípravu a vykonanie skúšok v termínoch určených riaditeľom strednej školy. Riaditeľ strednej školy dáva tieto výnimky na žiadosť žiačky, a ak je maloletá po súhlasnom vyjadrení sa jej zástupcu, s prihliadnutím na vyjadrenie príslušného lekára alebo i bez žiadosti na podnet príslušného lekára. Žiačky môžu dochádzať len na vyučovanie predmetov obsahujúcich činnosti, ktoré im osobitné predpisy ⁷ nezakazujú.

V osobitných prípadoch, ak to dovoľuje charakter učiva, umožní riaditeľ strednej školy na žiadosť žiaka, a ak je maloletý po súhlasnom vyjadrení zástupcu žiaka, doloženú vyjadrením príslušného lekára telesne postihnutému alebo dlhodobo chorému žiakovi prípravu a vykonanie skúšok v termínoch určených riaditeľom strednej školy.

Riaditeľ strednej školy umožní na žiadosť žiaka, a ak je maloletý po súhlasnom vyjadrení zástupcu žiaka, mimoriadne nadanému a talentovanému žiakovi prípravu a vykonanie skúšok podľa individuálneho študijného plánu. ⁸

Zmenu študijného alebo učebného odboru v prvom a druhom ročníku strednej školy 9) povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla k začiatku školského roka. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky z tých povinných predmetov alebo z učiva, ktoré sa nevyučovali v študijnom alebo učebnom odbore, kde žiak doteraz študuje. Obsah, rozsah a termín rozdielovej skúšky určí riaditeľ strednej školy.

Prestup na inú strednú školu ⁹ na ten istý študijný alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, na ktorú sa žiak hlási, vo všetkých ročníkoch strednej školy.

Zmena študijného alebo učebného odboru a prestup na inú strednú školu sa povoľuje na žiadosť žiaka. K žiadosti maloletého žiaka sa vyžaduje vyjadrenie zástupcu žiaka.

Štúdium sa môže prerušiť žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku; 10) ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa, po prerokovaní s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje. Po uplynutí času prerušenia štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené. Ak bolo štúdium prerušené po úspešnom ukončení ročníka, nastúpi žiak po uplynutí času prerušenia štúdia do nasledujúceho ročníka. Ak čas prerušenia štúdia uplynul v priebehu školského roka, riaditeľ strednej školy umožní žiakovi dodatočne vykonať skúšky za príslušné obdobie.

Ťarchavosť a materstvo sú osobitne vážnymi osobnými dôvodmi na prerušenie štúdia. Riaditeľ strednej školy je povinný na vlastný podnet prerušiť štúdium, ak praktické vyučovanie prebieha v prácach a na pracoviskách zakázaných ťarchavým ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode podľa osobitných predpisov 7) alebo ak činnosti praktického vyučovania podľa lekárskeho posudku ohrozujú ťarchavosť žiačky.

Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, môže sa na žiadosť žiaka prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím určeného času prerušenia.

K prerušeniu štúdia alebo k ukončeniu prerušenia štúdia pred uplynutím určeného času sa k žiadosti maloletého žiaka vyžaduje vyjadrenie zástupcu žiaka.

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel. Žiak, ktorý neprospel v období, keď plní povinnú školskú dochádzku, opakuje ročník. ¹¹

Ak žiak v niektorom školskom roku po splnení povinnej školskej dochádzky neprospel, riaditeľ strednej školy môže na jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka; ¹¹ k žiadosti maloletého žiaka sa vyžaduje vyjadrenie jeho zástupcu. Opakovanie toho istého ročníka možno povoliť len raz.

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku chce zanechať štúdium, ¹² oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, súčasťou oznámenia je súhlasné vyjadrenie zástupcu žiaka.

Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom nasledujúcim po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia. Ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa, riaditeľ stredného odborného učilišťa informuje o zanechaní štúdia organizáciu, pre ktorú sa žiak pripravuje.

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku sa nezúčastní na vyučovaní v trvaní najmenej jedného týždňa a jeho neúčasť na vyučovaní nie je ospravedlnená, riaditeľ strednej školy písomne vyzve žiaka a ak je maloletý, zástupcu žiaka, aby v lehote určenej riaditeľom strednej školy doložil dôvod svojej (žiakovej) neprítomnosti; súčasne upozorní, že v opačnom prípade sa žiak bude posudzovať tak, akoby štúdium zanechal. Ak do desať dní od doručenia výzvy žiak do strednej školy nenastúpi, alebo nie je doložený dôvod jeho neprítomnosti v škole, posudzuje sa tak, akoby štúdium zanechal prvým dňom po uplynutí lehoty určenej riaditeľom strednej školy na ospravedlnenie; týmto dňom prestáva byť žiakom školy.

Žiaci majú tieto povinnosti:

Žiakom je zakázané:

Výchovnými opatreniami sú pochvaly a iné ocenenia a opatrenia na posilnenie disciplíny žiakov.

Pochvalu alebo iné ocenenie 13) udeľuje žiakom triedny učiteľ, riaditeľ strednej školy alebo orgán štátnej správy v školstve; môže ich udeliť aj spoločenská organizácia a u žiakov stredných odborných učilíšť organizácia, pre ktorú sa žiak pripravuje, alebo orgán, ktorý stredné odborné učilište zriadil. Pochvala sa udeľuje spravidla na zhromaždení triedy alebo školy.

Žiakom sa môžu podľa závažnosti previnenia uložiť niektoré z týchto opatrení: napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy; u žiakov stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa uložiť aj podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. O podmienečnom vylúčení zo štúdia rozhoduje riaditeľ strednej školy, o vylúčení zo štúdia rozhoduje krajský národný výbor, ktorý strednú školu odborne vedie; ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa, po prerokovaní s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje. 14)

V rozhodnutí o podmienečnom vylúčení zo štúdia podľa odseku 3 určí riaditeľ strednej školy skúšobnú lehotu, a to najdlhšie na jeden rok. Ak sa podmienečne vylúčený žiak v skúšobnej lehote osvedčil, upustí sa od vylúčenia. Ak sa žiak v tejto lehote dopustí ďalšieho závažného previnenia, riaditeľ strednej školy podá krajskému národnému výboru, ktorý strednú školu odborne vedie, návrh na vylúčenie žiaka zo štúdia.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 - výborný

2 - chválitebný

3 - dobrý

4 - dostatočný

5 - nedostatočný.

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 - veľmi dobré

2 - uspokojivé

3 - menej uspokojivé

4 - neuspokojivé.

Riaditeľ strednej školy zabezpečuje, aby o prospechu a správaní žiaka, ktorý je maloletý, bol priebežne informovaný jeho zástupca a u žiaka stredného odborného učilišťa aj organizácia, pre ktorú sa žiak pripravuje.

Ak nie je možné žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku pre závažné objektívne príčiny (napr. dlhodobá ospravedlnená neprítomnosť), žiak sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ strednej školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby klasifikácia mohla byť ukončená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

Ak nie je možné žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku z dôvodov uvedených v odseku 4, žiak je skúšaný a klasifikovaný za toto obdobie v poslednom týždni augusta a v deň určený riaditeľom strednej školy.

Ak žiak alebo zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti klasifikácie na konci druhého polroka, môže do troch dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku požiadať riaditeľa strednej školy o komisionálne preskúšanie; ak je vyučujúcim riaditeľ strednej školy, o preskúšanie žiaka sa môže požiadať krajský národný výbor, ktorý strednú školu odborne vedie. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol žiak v klasifikačnom období z vyučovacieho predmetu, ktorého klasifikácia sa napáda, už komisionálne skúšaný. Riaditeľ strednej školy nariadi komisionálne preskúšanie žiaka na vlastný podnet, ak sa zistí, že vyučujúci hrubo porušil pravidlá hodnotenia a klasifikácie.

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných predmetoch a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroka sa vyjadruje takto:

prospel s vyznamenaním

prospel veľmi dobre

prospel

neprospel.

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný prospech z povinných predmetov nemá horší ako 1,5, jeho správanie je veľmi dobré a ak má výborný prospech z odborného výcviku na stredných odborných učilištiach alebo z hlavného odborného predmetu v študijných odboroch skupiny 82 umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba.

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom predmete nemá prospech horší ako dobrý, priemerný prospech z povinných predmetov nemá horší ako 2,00, jeho správanie je veľmi dobré a nemá horší prospech ako chválitebný z odborného výcviku na stredných odborných učilištiach alebo z hlavného odborného predmetu v študijných odboroch skupiny 82 umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba.

Žiak prospel, ak nemá nedostatočný prospech ani v jednom povinnom predmete.

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného predmetu aj po opravnej skúške (§ 14) nedostatočný prospech.

Žiak, ktorého prospech je na konci druhého polroka nedostatočný najviac z dvoch povinných predmetov, môže so súhlasom riaditeľa strednej školy robiť z týchto predmetov opravnú skúšku. Opravná skúška sa neumožňuje z odborného výcviku v stredných odborných učilištiach, z vyučovacích predmetov výtvarná výchova, hudobná výchova a telesná výchova na stredných pedagogických školách a z hlavných odborných predmetov v študijných odboroch skupiny 82 umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba.

Opravnú skúšku môže robiť aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

Termín opravných skúšok určí riaditeľ strednej školy tak, aby opravné skúšky

Žiak, ktorý bez vážnych dôvodov nepríde na opravnú skúšku, klasifikuje sa z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal robiť opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.

Žiak sa klasifikuje na základe výsledkov komisionálnej skúšky v týchto prípadoch:

ak koná rozdielovú skúšku,

ak je skúšaný v náhradnom termíne,

ak žiak alebo jeho zástupca požiada o preskúšanie žiaka alebo ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa strednej školy,

ak koná opravné skúšky,

pri skúškach v externom štúdiu, štúdiu podľa individuálneho študijného plánu a pri štúdiu jednotlivých vyučovacích predmetov,

pri praktických skúškach na hudobnej a tanečnej škole, na konzervatóriu a pri odborných skúškach vo výtvarných študijných odboroch stredných odborných škôl,

ak koná skúšky uvedené v § 5 ods. 3 až 5,

v prípade uvoľnenia žiaka od dochádzky na vyučovanie.

Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej trojčlenná. Komisia sa skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ strednej školy alebo ním poverený učiteľ, skúšajúci učiteľ, ktorým je spravidla učiteľ vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaci, ktorý má aprobáciu pre ten alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok skúšky vyhlási predseda verejne v deň konania skúšky.

Stredné školy vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečujú teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania diferencovane podľa jednotlivých druhov stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov.

V teoretickom vyučovaní získavajú žiaci vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré aplikujú pri praktických činnostiach. Teoretické vyučovanie prebieha priebežne s praktickým vyučovaním počas celého obdobia školského vyučovania; uskutočňuje sa podľa schválených učebných plánov a učebných osnov.

V stredných odborných učilištiach sa teoretické vyučovanie v dennom štúdiu tiež organizuje v jednom alebo v dvoch časových cykloch, ak priebežnému vyučovaniu bráni rozptýlenosť žiakov od sídla stredného odborného učilišťa, prípadne povaha študijného alebo učebného odboru, napríklad montážne alebo sezónne práce. V ostatnej časti obdobia školského vyučovania sa koná odborný výcvik.

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje podľa schválených učebných plánov a učebných osnov v týchto hlavných formách: odborný výcvik, cvičenie, učebná prax a odborná (umelecká) prax.

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách, školských zariadeniach a v orgánoch a organizáciách v pôsobnosti ústredných orgánov alebo národných výborov. 15) Ak ide o praktické vyučovanie žiakov gymnázií a stredných odborných škôl, určí tieto orgány a organizácie ich nadriadený orgán na návrh krajského národného výboru, ktorý príslušnú strednú školu odborne vedie.

Ak sa praktické vyučovanie žiakov gymnázií a stredných odborných škôl uskutočňuje v orgánoch a organizáciách, uzaviera krajský národný výbor s orgánom alebo organizáciou, v ktorej sa má praktické vyučovanie uskutočniť, dohodu, v ktorej sa určí najmä:

druh činností, ktoré budú vykonávať žiaci pri praktickom vyučovaní,

miesto konania praktického vyučovania,

časový rozvrh praktického vyučovania, jeho dĺžka a deň jeho začatia,

počet žiakov, ktorí sa zúčastnia na praktickom vyučovaní,

pracovné a hygienické podmienky (ubytovacie a stravovacie podmienky, poskytovanie výstroja, náradia a osobných ochranných pracovných prostriedkov),

spôsob odmeňovania žiakov za produktívnu prácu,

opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri praktickom vyučovaní.

Žiakom gymnázií a stredných odborných škôl, ktorí pri praktickom vyučovaní vykonávajú produktívnu prácu, patrí odmena, ktorou sa sledujú výchovné ciele ako u žiakov stredných odborných učilíšť v období odborného rozvoja. ¹⁶

Orgány a organizácie, v ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie, sú povinné pre praktické vyučovanie utvárať potrebné podmienky, bezplatne poskytovať stanovené učebné pomôcky a hradiť osobné a vecné náklady spojené s praktickým vyučovaním. ¹⁵

Orgány a organizácie uvoľňujú pre praktické vyučovanie osvedčených, politicky a odborne vyspelých pracovníkov, ktorí svojimi osobnými vlastnosťami a pracovnými výsledkami môžu byť žiakom vzorom (ďalej len "inštruktori").

Inštruktori sa odmeňujú za činnosť pri praktickom vyučovaní podľa osobitných predpisov. ¹⁷

Pri praktickom vyučovaní organizácia poskytuje, prípadne zabezpečuje žiakom závodné stravovanie 18) za rovnakých podmienok ako svojim pracovníkom.

Žiakom, ktorí sa zúčastňujú na praktickom vyučovaní mimo sídla školy, uhrádza sa cestovné do miesta konania praktického vyučovania a späť, a to z prostriedkov národného výboru, ktorý strednú školu odborne vedie. Uhrádza sa iba preukázané cestovné za vlak v druhej vozňovej triede alebo za autobus.

Žiakom, ktorí nebývajú v mieste konania praktického vyučovania a nemožno od nich vyžadovať, aby dochádzali denne, je organizácia povinná zabezpečiť bezplatné ubytovanie, ktoré vyhovuje hygienickým požiadavkám na hromadné ubytovanie. ¹⁹

Odborný výcvik je základným vyučovacím predmetom štúdia žiakov na stredných odborných učilištiach, prostredníctvom ktorého sa uskutočňujú ciele ich odbornej prípravy. Je zameraný na získanie odborných zručností pri výkone povolania, pre ktoré sa žiak štúdiom v študijnom alebo učebnom odbore pripravuje. Uskutočňuje sa v súlade s učebnou osnovou najmä produktívnou prácou spočívajúcou v zhotovovaní výrobkov, výkonom služieb alebo výkonom prác, ktoré majú materiálnu hodnotu.

Vyučovanie odborného výcviku sa uskutočňuje

Odborná prax žiakov stredných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, ²⁰ je zameraná na prehĺbenie odborných zručností získaných v odbornom výcviku, ktoré sú potrebné pri výkone príslušného robotníckeho povolania.

Odborná prax žiakov stredných odborných učilíšť sa organizuje v období školských prázdnin v dĺžke štyroch týždňov, v študijných a učebných odboroch pre hĺbkovú banskú prevádzku v dĺžke troch týždňov; uskutočňuje sa na pracoviskách organizácií, pre ktoré sa žiaci pripravujú, prípadne v stredných odborných učilištiach alebo v strediskách praktického vyučovania. Organizácia, stredné odborné učilište alebo stredisko praktického vyučovania zabezpečujú produktívnu prácu zahŕňajúcu činnosti, ktoré prehlbujú zručnosti žiakov získané v odbornom výcviku.

Odborná prax žiakov gymnázií a stredných odborných škôl sa uskutočňuje v orgánoch a organizáciách v pôsobnosti ústredných orgánov alebo národných výborov; jej cieľom je utvárať, prehlbovať a upevňovať vedomosti a zručnosti žiakov, rozvíjať a posilňovať ich socialistické uvedomenie a pracovnú výchovu a spájať teoretické poznatky s praktickou činnosťou žiakov.

Cvičenia sa konajú ako súčasť vyučovacích predmetov alebo ako samostatné vyučovacie predmety v školách alebo v školských zariadeniach, prípadne v orgánoch a organizáciách v pôsobnosti ústredných orgánov alebo národných výborov.

Pri cvičeniach si žiaci overujú a prehlbujú teoretické poznatky, nacvičujú a získavajú zručnosti pri technologických, technických, ekonomických, grafických, výtvarných a iných činnostiach a na stredných zdravotníckych školách aj pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

Učebná prax sa organizuje v školách alebo v školských zariadeniach, prípadne v orgánoch a organizáciách v pôsobnosti ústredných orgánov alebo národných výborov.

Pri učebnej praxi žiaci získavajú základné zručnosti a návyky v práci s nástrojmi, v ovládaní prístrojov, strojov a technických zariadení a motorových vozidiel.

Cieľom pri organizovaní výchovy mimo vyučovania na stredných školách je poskytnúť žiakom aktívny oddych, rozvíjať ich schopnosti, nadanie a záujmy, viesť ich k účasti na spoločenskom živote primerane ich veku, pomáhať im pri príprave na vyučovanie a prispievať tiež k voľbe povolania.

Vlastnú výchovu mimo vyučovania v stredných odborných učilištiach a v strediskách praktického vyučovania uskutočňujú vychovávatelia a inštruktori pre telesnú výchovu. Ich počet sa určí takto:

Doba štúdia v študijných odboroch 21) a doba štúdia v učebných odboroch uvedená v prílohe sa člení na prípravné obdobie a na obdobie odborného rozvoja. 22) Dĺžka prípravného obdobia v študijných odboroch je uvedená v oddiele A, v učebných odboroch v oddiele E prílohy. Zvyšný čas štúdia je obdobie odborného rozvoja.

V prípravnom období získavajú žiaci pod vedením majstra odbornej výchovy a v súlade s učebnými osnovami odborného výcviku zručnosti a návyky najmä na produktívnu prácu.

V období odborného rozvoja si žiaci v súlade s učebnými osnovami odborného výcviku najmä precvičujú a zdokonaľujú zručnosti a návyky získané v prípravnom období. Precvičovanie a zdokonaľovanie zručností a návykov sa uskutočňuje pri produktívnej práci pod vedením inštruktorov.

Štúdium popri zamestnaní v stredných odborných učilištiach je určené pracujúcim, ktorí bez splnenia kvalifikačnej požiadavky vzdelania vykonávajú v pracovnom pomere práce zodpovedajúce zvolenému študijnému alebo učebnému odboru; organizuje sa v študijných a učebných odboroch uvedených v oddieloch A, D a E prílohy, pričom

Štúdium popri zamestnaní na gymnáziách a stredných odborných školách v študijných odboroch uvedených v oddiele B a C prílohy trvá

4 roky pre pracujúcich, ktorí získali vzdelanie, ktoré poskytuje základná škola alebo základné vzdelanie,

3 roky alebo 2 roky pre pracujúcich so stredným vzdelaním,

2 roky pre pracujúcich s úplným stredným vzdelaním získaným v inom študijnom odbore,

1 rok pre pracujúcich s úplným stredným vzdelaním získaným v príbuznom študijnom odbore.

Skôr absolvované štúdium na stredných školách sa započítava na účely ďalšieho štúdia popri zamestnaní na stredných školách podľa osobitných predpisov. ²³

Štúdium popri zamestnaní na stredných školách sa organizuje ako štúdium večerné (smenové), diaľkové alebo externé. Podľa potrieb pracujúcich, možností škôl a podľa charakteru študijného alebo učebného odboru môže byť štúdium popri zamestnaní organizované tiež striedaním uvedených spôsobov štúdia. V stredných odborných učilištiach možno štúdium popri zamestnaní kombinovať s denným štúdiom (kombinované štúdium).

Večerné štúdium je určené pre pracujúcich, ktorí sa môžu pravidelne niekoľkokrát v týždni zúčastňovať na vyučovaní. Priama pedagogická práca je doplňovaná samostatným štúdiom a vypracúvaním zadaných domácich úloh. Večerné štúdium sa tiež organizuje ako smenové, keď vyučovanie sa koná striedavo v dopoludňajších a popoludňajších hodinách v zhode so striedaním pracovných smien študujúcich.

Diaľkové štúdium sa organizuje spravidla raz týždenne v rozsahu 6-7 konzultačných hodín s výnimkou učebných a študijných odborov stredných odborných učilíšť, kde diaľkové štúdium sa organizuje spravidla v rozsahu 16 konzultačných hodín za štyri týždne. Diaľkové štúdium nemožno organizovať v študijných odboroch skupiny 82 umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba s výnimkou študijných odborov konzervatórií.

Externé štúdium je samostatné štúdium podľa študijného plánu, v ktorom sa pracujúci podľa pokynov školy samostatne pripravujú na skúšky. Termíny skúšok určí riaditeľ strednej školy. Skúšky sa konajú podľa plánu vypracovaného v zhode s učebným plánom a učebnými osnovami platnými pre večerné alebo diaľkové štúdium, prípadne podľa učebného plánu a učebných osnov denného štúdia v odboroch, v ktorých večerné a diaľkové štúdium nie je zavedené. Externe môžu pracujúci študovať i na stredných školách, kde nie je zavedené štúdium popri zamestnaní, s výnimkou študijných odborov "veterinárstvo", "zdravotná sestra", "detská sestra", "ženská sestra", "rádiologický laborant", "rehabilitačný pracovník", "zubný laborant", "učiteľstvo pre materské školy", "vychovávateľstvo" a študijných odboroch skupiny 82 umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba. V uvedených študijných odboroch stredných zdravotníckych škôl sa výnimočne umožňuje externé štúdium pracovníkom, ktorí v príslušnom alebo príbuznom odbore pracujú bez príslušnej kvalifikácie. 24) Súčasťou externého štúdia sú podľa potreby sústredenia na absolvovanie laboratórnych alebo praktických a iných cvičení určených učebnými osnovami. Na pomoc študujúcim organizuje stredná škola spravidla štyrikrát do roka konzultácie v dňoch, ktoré určí riaditeľ strednej školy. Dĺžka externého štúdia je určená učebným plánom večerného alebo denného štúdia.

V kombinovanom štúdiu v stredných odborných učilištiach sa vyučovanie strieda s pracovnou činnosťou spravidla po dvoch alebo štyroch týždňoch; môže byť organizované aj tak, že v jednom školskom roku trvá nepretržite päť mesiacov. Počas vyučovania poskytuje organizácia študujúcim pracovné voľno bez náhrady mzdy. 25) Za dobu vyučovania sa považuje aj 10 dní na prípravu a vykonanie maturitných skúšok.

Vedomosti, ktoré pracujúci starší ako 18 rokov získali samostatným štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov 26) a ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú príslušnému vyučovaciemu predmetu na strednej škole, môžu preukázať vykonaním skúšky. Skúškou preukazujú vedomosti v rozsahu celého vyučovacieho predmetu za všetky ročníky štúdia. Skúšky sa môžu konať zo všetkých vyučovacích predmetov s výnimkou odborných predmetov v študijných odboroch uvedených v § 28 ods. 4. Ak súčasťou vyučovacieho predmetu sú aj cvičenia, koná ich pracujúci v predpísanom rozsahu. Štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov sa pracujúci môžu pripraviť na maturitnú alebo záverečnú skúšku.

Na skúšku sa môže pracujúci prihlásiť kedykoľvek cez školský rok; súčasne preukáže, že získal vzdelanie, ktoré poskytuje základná škola alebo základné vzdelanie. V žiadosti uvedie osobné dáta, predchádzajúce vzdelanie, povolanie, organizáciu, s ktorou je v pracovnom pomere, adresu bydliska a vyučovací predmet, z ktorého chce skúšku vykonať. Rovnakým spôsobom postupuje pri skúškach z ďalších vyučovacích predmetov. Ak ide o skúšku na tej istej škole, uvádza uchádzač len zmeny v údajoch, ktoré uviedol v prvej žiadosti.

Riaditeľ strednej školy písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr do troch týždňov po prijatí žiadosti, či môže skúšku z požadovaného vyučovacieho predmetu konať; súčasne mu oznámi termín skúšky, ktorý určí najneskôr do dvoch mesiacov po podaní žiadosti (hlavné prázdniny sa do lehoty nezapočítavajú).

Pri skúške pracujúci preukáže svoju totožnosť. Skúška je ústna a koná sa pred komisiou podľa § 15. Z vyučovacích predmetov, kde to vyžaduje ich charakter a kde je to určené učebnými osnovami vyučovacieho predmetu, koná sa aj písomná alebo praktická skúška.

O úspešne vykonanej skúške vydá škola vysvedčenie. Ak skúšaný neprospeje, môže skúšku opakovať najviac dvakrát v termínoch určených riaditeľom strednej školy.

zdokonaľovacie (inovačné), v ktorom si študujúci inovujú vedomosti a zručnosti získané v skôr absolvovanom študijnom odbore na strednej škole, a tak sa zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon povolania, alebo

špecializačné, v ktorom študujúci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov pre výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú skôr absolvovanému študijnému odboru na strednej škole, alebo

kvalifikačné, v ktorom študujúci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom študijnom odbore, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku.

Pomaturitné štúdium sa organizuje ako denné štúdium na konzervatóriách a v študijných odboroch uvedených v oddiele C prílohy.

Zdokonaľovacie (inovačné) štúdium organizované formou denného štúdia na konzervatóriách je jednoročné alebo dvojročné; má najmenej 32 vyučovacích hodín týždenne.

Zdokonaľovacie (inovačné) a špecializačné štúdium organizované ako štúdium popri zamestnaní je najmenej jednoročné; večerné štúdium má 300 vyučovacích hodín, diaľkové štúdium 120 konzultačných hodín v školskom roku.

Kvalifikačné štúdium sa organizuje v študijných odboroch uvedených v oddiele C prílohy. Kvalifikačné denné štúdium je dvojročné, v študijnom odbore "textilné výtvarníctvo - ručné tkanie, čipkárska a vyšívačská tvorba" je trojročné; organizuje sa v rozsahu najmenej 32 vyučovacích hodín týždenne, večerné štúdium v rozsahu 15 vyučovacích hodín týždenne, diaľkové štúdium v rozsahu 6-7 konzultačných hodín týždenne.

Hospodárske zabezpečenie a pracovné úľavy sa poskytujú študujúcim popri zamestnaní podľa osobitných predpisov. ²⁸

Študujúcim popri zamestnaní v štúdiu, ktoré poskytuje úplné stredné vzdelanie a v pomaturitnom štúdiu popri zamestnaní vydáva stredná škola študijné preukazy. ²⁹

Ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré sa týkajú denného štúdia v stredných odborných učilištiach, sa vzťahujú aj na učňov s výnimkou prerušenia štúdia (§ 7), podmienečného vylúčenia zo štúdia alebo vylúčenia zo štúdia (§ 11 ods. 3) a dĺžky prípravného obdobia (§ 25 ods. ¹, ktorá sa u učňov dokončí podľa doterajších predpisov.

V čase zimných a jarných prázdnin prislúcha učňom pracovné voľno v rozsahu počtu dní určených v týždennom učebnom pláne príslušného študijného alebo učebného odboru a ročníka na teoretické vyučovanie, a to bez ohľadu, či v dňoch pripadajúcich na tieto školské prázdniny by mali teoretické vyučovanie alebo odborný výcvik. V prípadoch odôvodnených záujmami výchovy učňov môže im organizácia voľno v čase týchto školských prázdnin primerane predĺžiť.

Prípadný rozdiel medzi počtom týždenných hodín určených učebným plánom príslušného študijného alebo učebného odboru a ročníka a týždenným pracovným časom žiakov je určený na prípravu učňa na vyučovanie a započítava sa do jeho týždenného pracovného času.

Doterajšie stredné poľnohospodárske technické školy sú strednými poľnohospodárskymi školami, doterajšie stredné lesnícke technické školy sú strednými lesníckymi školami a doterajšie stredné rybárske technické školy sú strednými rybárskymi školami.

Táto vyhláška sa vzťahuje na študujúcich popri zamestnaní okrem ustanovení § 2, 3, § 12 ods. 2, § 16 ods. 3, § 17 ods. 4, § 19, § 21 ods. 1 a 2, § 24 a 34. Prerušenie štúdia (§ 7) študujúcemu popri zamestnaní prerokuje riaditeľ strednej školy s organizáciou, s ktorou je študujúci v pracovnom pomere. O zanechaní štúdia (§ 9) študujúcim popri zamestnaní informuje riaditeľ strednej školy organizáciu, s ktorou je študujúci v pracovnom pomere.

vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 111/1965 Zb. o záverečných učňovských skúškach

vyhláška Ministerstva školstva č. 11/1968 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 111/1965 Zb. o záverečných učňovských skúškach

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 11/1970 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 111/1965 Zb. o záverečných učňovských skúškach v znení vyhlášky č. 11/1968 Zb.,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 11/1971 Zb. o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 88/1971 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 11/1971 Zb. o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 82/1972 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 11/1971 Zb. o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 29/1976 Zb., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o záverečných učňovských skúškach,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 90/1978 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 11/1971 Zb. o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 103/1979 Zb. o nomenklatúrach študijných odborov na stredných odborných učilištiach, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, stredných školách pre pracujúcich, odborných školách a na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, o sústave učebných odborov na stredných odborných učilištiach a o štúdiu na nich,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1980 Zb., ktorou sa dopĺňa vyhláška č. 11/1971 Zb. o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 84/1981 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 103/1979 Zb. o nomenklatúrach študijných odborov na stredných odborných učilištiach, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, stredných školách pre pracujúcich, odborných školách a na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, o sústave študijných odborov na stredných odborných učilištiach a o štúdiu na nich,

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 90/1983 Zb., ktorou sa určujú počty žiakov a učňov na jedného majstra odbornej výchovy v učebných a študijných odboroch v stredných odborných učilištiach, odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania,

§ 1 až 4, § 5 ods. 1 a 2, § 6 až 11 úpravy Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 15. júna 1973 č. 2199/1973-II/3 o pomaturitnom štúdiu na stredných odborných školách (Zvesti MŠ a MK SSR 1973, zošit 7), registrovanej v čiastke 28/1973 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 18. júna 1973 č. 6711/1973-II/3 o zriaďovaní a organizácii internátnych stredných škôl pre pracujúcich a o štúdiu na nich (Zvesti MŠ a MK SSR 1973, zošit 7), registrovaná v čiastke 28/1973 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 21. januára 1974 č. 13/1974-II/1, ktorou sa vydáva klasifikačný poriadok pre školy poskytujúce stredné a vyššie vzdelanie vrátane zariadení na výchovu učňov (Zvesti MŠ a MK SSR 1974, zošit 2), registrovaná v čiastke 5/1974 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 28. augusta 1974 č. 4841/1974-II-2 o nomenklatúrach skupín odborov a zameraní štúdia na vysokých školách, konzervatóriách, stredných odborných a odborných školách (Zvesti MŠ a MK SSR 1974, zošit 10 a čiastka 10/1974 Ú.v. SSR), registrovaná v čiastke 24/1974 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 29. augusta 1974 č. 9097/1974-II-1 o zriaďovaní tried gymnázií so zameraním na matematiku (Zvesti MŠ a MK SSR 1974, zošit 10), registrovaná v čiastke 20/1974 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 1. septembra 1974 č. 9311/1974-II-1 o zriaďovaní tried gymnázií s pedagogickým zameraním (Zvesti MŠ a MK SSR 1974, zošit 9), registrovaná v čiastke 15/1974 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 28. augusta 1975 č. 9067/1975-II-/1, ktorou sa mení a dopĺňa úprava o zriaďovaní tried gymnázií s pedagogickým zameraním (Zvesti MŠ a MK SSR 1975, zošit 10), registrovaná v čiastke 28/1975 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 29. júna 1977 č. 6512/1977-V-2, ktorou sa mení a dopĺňa úprava o nomenklatúrach skupín odborov a zameraní štúdia na vysokých školách, konzervatóriách, stredných odborných a odborných školách z 28. augusta 1974 č. 4841/1974-II-2 (Zvesti MŠ a MK SSR 1977, zošit 8 a čiastka 7/1977 Ú.v. SSR), registrovaná v čiastke 16/1977 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 16. júla 1979 č. 11317/1979-21 o organizácii stredných škôl, stredísk praktického vyučovania a učňovských stredísk (Zvesti MŠ a MK SSR 1979, zošit 9), registrovaná v čiastke 19/1979 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky zo 14. júla 1980 č. 4942/1980-21, ktorou sa mení a dopĺňa úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 21. januára 1974 č. 13/1974-II/1, ktorou sa vydáva klasifikačný poriadok pre školy poskytujúce stredné a vyššie vzdelanie vrátane zariadení na výchovu učňov (Zvesti MŠ a MK SSR, ročník 1980), registrovaná v čiastke 25/1980 Zb.,

úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 29. augusta 1980 č. 12 650/1980-21 o praktickom vyučovaní na gymnáziách, odborných školách a stredných odborných školách (Zvesti MŠ a MK SSR 1980, zošit 10), registrovaná v čiastke 38/1980 Zb.