Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako

V dennom štúdiu sa študenti zúčastňujú na určených formách výučby, ktoré si dopĺňajú samostatným štúdiom; spravidla nie sú v trvalom pracovnom, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len "pracovný pomer").

V štúdiu popri zamestnaní sa študenti pripravujú prevažne samostatným štúdiom, ktoré si dopĺňajú určenými formami výučby; spravidla sú v pracovnom pomere. Formou diaľkového alebo večerného štúdia môžu študovať aj študenti, ktorí z vážných dôvodov, najmä zdravotných, nemôžu byť v pracovnom pomere.

Učebné plány vymedzujú obsah vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch, prípadne študijných zameraniach v rámci týchto študijných odborov.

Učebné plány vychádzajú z obsahu a cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti, z výsledkov vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti, z potrieb spoločenskej praxe; pritom zohľadňujú primerané študijné zaťaženie študentov a zásady duševnej hygieny.

Učebné plány obsahujú študijné predmety (ďalej len "predmety") podľa ročníkov a semestrov, základné formy výučby (§ 8 ods. 1) a počet hodín výučby v týždni alebo v semestri. Učebné plány ďalej určujú z ktorých predmetov a v ktorých ročníkoch a semestroch sú predpísané zápočty, klasifikované zápočty a skúšky.

Učebné plány v dennom štúdiu sa určujú tak, aby počet hodín prednášok, cvičení a seminárov v týždni nepresiahol 30 hodín. Do počtu 30 hodín výučby sa nezahŕňajú hodiny vojenskej prípravy, telesnej výchovy a brannej výchovy, ak telesná výchova alebo branná výchova nie sú súčasťou študijného odboru.

Učebné plány v štúdiu popri zamestnaní sa určujú tak, aby sa študentom umožnilo samostatne študovať a pripravovať sa na výučbu a skúšky; rozsah výučby vrátane konzultácií je v diaľkovom štúdiu najviac 96 hodín za semester a vo večernom štúdiu najviac 60 % rozsahu výučby určeného v dennom štúdiu príslušného študijného odboru.

Štúdium podľa individuálneho študijného plánu sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

V štúdiu podľa individuálneho študijného plánu sa študentovi alebo skupine študentov, ktorí spĺňajú podmienky pre toto štúdium, určí pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia určeného učebným plánom príslušného študijného odboru osobitná organizácia a dĺžka štúdia (§ 34 ods. 1 zákona) alebo sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia určený učebným plánom príslušného študijného odboru (§ 34 ods. 2 zákona).

Dekan môže určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný plán,

Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, dekan určí čas, na ktorý sa povoľuje štúdium podľa individuálneho študijného plánu. Ďalej študentom určí formy a rozsah výučby, termíny skúšok, obdobie prázdnin tak, aby sa školský rok skončil študentom do 31. augusta, a podmienky pre postup do vyššieho ročníka a termíny zápisu do vyššieho ročníka. Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, môže dekan dĺžku riadneho štúdia skrátiť až o jeden rok alebo predĺžiť až o dva roky.

Ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe môže ministerstvo školstva po prerokovaní s vysokou školou študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia (§ 34 ods. 2 zákona).

Individuálny študijný plán sa určuje spravidla na začiatku školského roku.

Medziodborové štúdium sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

V medziodborovom štúdiu môžu študenti okrem predmetov študijného odboru, na ktorý boli prijatí (ďalej len "hlavný odbor"), študovať aj niektoré predmety ďalších študijných odborov v kombinácii určenej ministerstvom školstva osobitným učebným plánom.

Medziodborové štúdium sa zriaďuje po súhlase ministerstva školstva a vyhlasuje ho dekan fakulty, na ktorej sa študuje hlavný odbor; dekan tiež určí podmienky tohto štúdia.

Študenti, ktorí chcú študovať v medziodborovom štúdiu, požiadajú dekana fakulty, na ktorej študujú hlavný odbor, o zaradenie do tohto štúdia.

Zápis študentov medziodborového štúdia a jeho kontrolu vykonáva dekanát fakulty, na ktorej študujú hlavný odbor. Táto fakulta oznámi fakulte alebo vysokej škole, na ktorej budú študovať v medziodborovom štúdiu, zoznam predmetov, ktoré sa budú na nej študovať a zoznam zaradených študentov. Tieto fakulty alebo vysoké školy oznámia fakulte, na ktorej sa študuje hlavný odbor, výsledky kontroly štúdia; výsledky kontroly štúdia (§ 12) zapisujú skúšajúci týchto fakúlt alebo vysokých škôl študentom do výkazu o štúdiu.

Zápisom do príslušného ročníka štúdia získavajú študenti právo zúčastňovať sa na všetkých formách výučby, získavať zápočty, klasifikované zápočty a konať skúšky. Zápis sa koná v termínoch určených dekanom a vyznačuje sa študentom vo výkaze o štúdiu. Zápis študentov a kontrolu správnosti predmetov, ktoré si zapísali, vykonáva dekanát.

Študenti si zapisujú do výkazu o štúdiu predmety podľa učebného plánu príslušného študijného odboru, ročníka a formy štúdia.

Študenti, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, zapisujú si predmety tak, ako sú týmto plánom určené pre príslušný ročník.

Študenti si môžu zapísať aj nepovinné predmety určené učebným plánom príslušného študijného odboru.

Bližšie podmienky pre zápis do vyššieho ročníka ustanovuje § 19.

Školský rok sa rozdeľuje na zimný semester, letný semester a obdobie hlavných prázdnin. Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin určuje ministerstvo školstva.

Časový plán školského roku určí dekan; ak sa koná výučba študijného odboru na viacerých fakultách, určia časový plán dekani týchto fakúlt jednotne.

V každom semestri denného štúdia je pätnásť výučbových týždňov, na ktoré v zimnom semestri nadväzuje šesťtýždňové obdobie určené na skúšky a jeden týždeň prázdnin a v letnom semestri päťtýždňové obdobie určené na skúšky (ďalej len "skúšobné obdobie"). Hlavné prázdniny trvajú osem týždňov. V čase hlavných prázdnin možno konať záverečné vojenské sústredenia, povinné telovýchovné kurzy, odbornú prax, spoločensko-politickú prax, určené učebným plánom a spoločensky užitočnú prácu študentov. Voľný čas študentov v čase hlavných prázdnin nesmie byť týmito činnosťami skrátený na čas kratší ako na štyri súvislé týždne. Rektor môže upraviť časové rozdelenie a počet výučbových týždňov posledného ročníka štúdia odchylne.

Zostávajúce dva týždne školského roku určí dekan na uskutočňovanie odbornej praxe alebo spoločensko-politickej praxe, na exkurzie a pod.

Organizáciu školského roku pre štúdium popri zamestnaní určí dekan.

Základnými formami výučby v dennom štúdiu sú prednášky, semináre, cvičenia, exkurzie, odborná prax a spoločensko-politická prax (ďalej len "prax"). V diaľkovom štúdiu sa dopĺňa samostatné štúdium konzultáciami alebo inými vhodnými formami výučby. Súčasťou jednotlivých foriem výučby je politicko-výchovná práca so študentmi.

Vo večernom štúdiu je výučba sústredená do niekoľkých dní v týždni, spravidla do večerných hodín. Ak klesne počet študujúcich v jednom ročníku vo večernom štúdiu pod dvadsať, dekan túto formu štúdia zruší a povolí študentom prestup na diaľkové štúdium alebo denné štúdium.

Študentom prednášajú profesori a docenti príslušného študijného odboru a so súhlasom dekana aj odborní asistenti. Prednášky môžu konať aj významní odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Obsah prednášok zodpovedá obsahu vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch uvedeného v jednotlivých učebných plánoch a učebných osnovách.

Semináre vedú profesori, docenti, odborní asistenti a odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Na seminároch sa za aktívnej účasti študentov teoreticky a metodologicky rozvíja a prehlbuje odprednášaná časť predmetu a podáva sa výklad nových vedeckých poznatkov.

Cvičenia vedú profesori, docenti, odborní asistenti a lektori príslušného študijného odboru a odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Na cvičeniach sa môžu zúčastňovať aj asistenti pod vedením ostatných učiteľov. Na cvičeniach sa za aktívnej účasti študentov aplikuje odprednášaná časť predmetu na praktických príkladoch, cieľavedome sa precvičujú vedomosti, zručnosti a návyky študentov potrebné na praktické a teoretické zvládnutie predmetu, upevňujú a prehlbujú sa vedomosti študentov.

Exkurzie slúžia najmä na to, aby si študenti overovali teoretické vedomosti získané výučbou niektorých predmetov a oboznamovali sa s metódami práce v organizáciách.

Odborná prax slúži na upevňovanie vedomostí a zručností získaných štúdiom a na získanie nových vedomostí a zručností na základe poznania práce orgánov a organizácií, v ktorých študenti konajú odbornú prax a na osvojovanie si uplatňovaných pracovných návykov a pokrokových metód práce.

Spoločensko-politická prax je určená na prípravu študentov na aktívnu verejnú, politickú, politicko-výchovnú a kultúrno-výchovnú činnosť, ktorú budú vykonávať po skončení štúdia.

Konzultácie pomáhajú študentom pri samostatnom štúdiu. Na konzultáciách sa študenti usmerňujú v obsahu a metódach štúdia, metodike vedeckovýskumnej, odbornej, umeleckej a inej činnosti. Konzultáciami sa môžu nahradiť aj niektoré formy a časti výučby alebo doplniť príprava študentov na skúšky.

Účasť študentov na jednotlivých formách výučby je povinná v rozsahu určenom učebným plánom. Dekan môže určiť, že účasť študentov na prednáškach z niektorých predmetov a v niektorých ročníkoch nie je povinná.

Študent, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť na výučbe, môže splniť študijné povinnosti spôsobom, ktorý mu určí vedúci príslušnej katedry.

Študent, ktorý zamešká bez vážnych dôvodov podstatnú časť povinnej výučby určenej učebným plánom, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

Vedúci katedry vypracuje podľa časového plánu školského roku programy výchovno-vzdelávacej činnosti podľa semestrov a ročníkov.

Programy výchovno-vzdelávacej činnosti obsahujú pre každý predmet najmä

Pre každý ročník určí dekan vedúceho učiteľa ročníka z profesorov, docentov alebo odborných asistentov. Dekan môže s prihliadnutím na počet študentov rozdeliť ročník na časti a pre každú časť určí vedúceho učiteľa ročníka. Dekan môže vo výnimočných prípadoch poveriť funkciou vedúceho učiteľa ročníka aj vedúceho učiteľa študijnej skupiny.

Vedúci učiteľ ročníka koordinuje rozsah zadávaných úloh a kontrolných prác študentov v ich samostatnom štúdiu a pôsobí na ich rovnomerné a primerané rozloženie počas semestra alebo školského roku.

Jednotlivé ročníky sa delia na študijné skupiny. Rozdelenie študentov do študijných skupín určuje dekan. Študijná skupina sa spoločne zúčastňuje na cvičeniach, seminároch, praxi a pod.

Pre každú študijnú skupinu určí dekan z učiteľov vedúceho učiteľa študijnej skupiny, ktorého hlavnou úlohou je koordinovať výchovné pôsobenie v študijnej skupine.

Pre každú študijnú skupinu určí dekan na návrh organizácie Socialistického zväzu mládeže vedúceho skupiny zo študentov príslušnej študijnej skupiny. Vedúci skupiny dbá, aby členovia študijnej skupiny plnili študijné povinnosti a zvyšovali si svoju odbornú, politickú a kultúrnu úroveň.

Hlavnými formami kontroly štúdia sú priebežná kontrola štúdia, zápočet, klasifikovaný zápočet a skúška.

V predmete, v ktorom je podľa učebného plánu predpísaný zápočet, je jeho získanie podmienkou konania skúšky z príslušného predmetu.

Priebežnou kontrolou štúdia sa sleduje osvojovanie si vedomostí získaných všetkými formami výučby a v samostatnom štúdiu, ako aj úroveň vypracovania zadaných prác.

Priebežnú kontrolu štúdia vykonávajú učitelia najmä kontrolnými otázkami, testmi, zadávaním študijných úloh, písomných prác a ich hodnotením.

Zápočet sa udeľuje za splnenie požiadaviek určených programom výchovno-vzdelávacej činnosti z príslušného predmetu a za účasť na výučbe.

Klasifikovaným zápočtom sa hodnotia projektové, grafické a konštrukčné práce, praktické cvičenia, umelecký výkon alebo umelecké dielo v predmetoch, v ktorých sa nekonajú skúšky. Klasifikovaný zápočet sa hodnotí známkami: "výborne" (1), "veľmi dobre" (2), "dobre" (3) a "nevyhovel" (4).

Zápočet a klasifikovaný zápočet udeľuje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.

Požiadavky na udelenie zápočtu a klasifikovaného zápočtu vrátane časového rozloženia zadávaných úloh a priebežnej kontroly štúdia oznámi študentom učiteľ vyučujúci príslušný predmet na začiatku semestra.

Zápočet a klasifikovaný zápočet vyznačí učiteľ vo výkaze o štúdiu. Klasifikovaný zápočet vyznačí známkami podľa odseku 2. Známku "nevyhovel" do výkazu o štúdiu nezapisuje. Udelené i neudelené zápočty a klasifikované zápočty vyznačí učiteľ vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.

Študentovi, ktorému nebol udelený zápočet, alebo ktorý bol hodnotený na klasifikovanom zápočte známkou "nevyhovel", môže učiteľ povoliť splnenie podmienok na udelenie zápočtu alebo klasifikovaného zápočtu v náhradnom termíne, najneskôr však do termínu skúšky určeného pre príslušný predmet do konca skúšobného obdobia s výnimkou § 19 ods. 2.

Študentovi, ktorý nekonal prax a nebol mu udelený zápočet, môže dekan povoliť konanie praxe v náhradnom termíne (§ 17 ods. 2).

Študent, ktorému nebol udelený zápočet alebo nevyhovel z klasifikovaného zápočtu, a to ani v náhradnom termíne, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

Skúškami sa preverujú vedomosti študenta z príslušného predmetu a jeho schopnosť tvorivo uplatňovať teoretické poznatky pri hodnotení praktických javov. Vypracovanie otázok na skúšky zabezpečí vedúci katedry pred skúšobným obdobím.

Skúšky sú

Ústnou skúškou sa zisťuje kvalita, rozsah a hĺbka získaných vedomostí študenta a jeho schopnosti samostatne a tvorivo riešiť určené úlohy. Na písomnej a ústnej skúške rieši študent písomné úlohy; riešenie písomných úloh sa dopĺňa ústnou skúškou. Na praktickej a ústnej skúške sa riešia praktické úlohy; riešenie praktických úloh sa dopĺňa ústnou skúškou.

Na vysokých školách umeleckého smeru je skúškou základného predmetu umelecké spracovanie zadanej témy, námetu alebo predvedenie umeleckého výkonu.

Skúšky a opravné skúšky (§ 16) konajú študenti spravidla u profesorov a docentov, ktorí im predmet prednášali; vo výnimočných prípadoch aj u iných učiteľov príslušného študijného odboru určených vedúcim katedry (ďalej len "skúšajúci").

V semestri môže študent konať skúšky najviac z piatich predmetov. Do tohto počtu sa nezahŕňajú klasifikované zápočty a skúšky z vojenskej prípravy a brannej výchovy, ak branná výchova nie je súčasťou študijného odboru.

Skúšky sa konajú v skúšobnom období, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Vedúci katedry po prerokovaní s vedúcim učiteľom ročníka a zástupcom organizácie Socialistického zväzu mládeže určí termíny konania skúšok z jednotlivých predmetov v dostatočnom počte a v časovom predstihu tak, aby sa umožnilo študentom prihlásiť sa na skúšku aspoň dva týždne pred začatím skúšobného obdobia. Ak sa študent do dvoch týždňov pred začiatkom skúšobného obdobia na skúšku neprihlási, určí mu termín skúšky skúšajúci.

Skúšajúci môže povoliť študentovi s prihliadnutím na výsledky priebežnej kontroly štúdia konanie skúšky pred ukončením výučby v príslušnom semestri.

Študent koná skúšku u jedného skúšajúceho a v jednom dni s výnimkou praktických a ústnych skúšok [odsek 2 písm. c)]. Ústna skúška nemá trvať dlhšie ako tridsať minút.

Výsledok skúšky klasifikuje len skúšajúci, a to týmito známkami: "výborne" (1), "veľmi dobre" (2), "dobre" (3), "nevyhovel" (4). Pri klasifikácii sa prihliada aj na výsledky priebežnej kontroly štúdia.

Výsledok skúšky vyznačí skúšajúci vo výkaze o štúdiu a pripojí dátum a podpis; známka "nevyhovel" sa do výkazu o štúdiu nezapisuje. Výsledky všetkých skúšok vrátane známky "nevyhovel" vyznačí skúšajúci vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.

Ak študent nemôže v určenom termíne prísť na skúšku, je povinný vopred sa ospravedlniť skúšajúcemu, ktorý mu určí náhradný termín konania skúšky. Študent sa môže z vážnych, najmä zdravotných dôvodov dodatočne ospravedlniť najneskoršie do piatich dní od určeného termínu konania skúšky. O odôvodnenosti ospravedlnenia rozhodne skúšajúci. Ak študent neprišiel na skúšku a svoju neúčasť neospravedlnil, alebo ak odstúpil od skúšky, hodnotí sa známkou "nevyhovel".

Ak študent nevykonal skúšky za zimný semester v skúšobnom období tohto semestra a jeho neúčasť mu bola skúšajúcim ospravedlnená, môže ich so súhlasom dekana konať do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri.

Na žiadosť študenta môže dekan určiť konanie skúšky alebo opravnej skúšky (§ 16) pred komisiou, ktorú vymenuje.

Štátna záverečná skúška a štátna rigorózna skúška študentov sa zásadne koná v jednom dni; podľa povahy študijného odboru a predmetov, z ktorých sa skúška koná, možno ju konať, ak je to určené v učebnom pláne, vo viacerých dňoch. Záverečná skúška zo všetkých častí nemá trvať dlhšie ako dve a pol hodiny. Na štátne záverečné skúšky a štátne rigorózne skúšky študentov sa vzťahujú osobitné predpisy. ²

Ak študent na skúške nevyhovel, skúšajúci mu určí termín konania prvej opravnej skúšky. Ak študent nevyhovel ani na prvej opravnej skúške, skúšajúci mu určí aj termín druhej opravnej skúšky.

Ak študent nevyhovel ani na druhej opravnej skúške, môže dekan povoliť na žiadosť študenta tretiu opravnú skúšku. V školskom roku môže dekan povoliť tretiu opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov. Termíny konania týchto skúšok určuje skúšajúci.

Opravné skúšky z predmetov za zimný semester možno konať v skúšobnom období zimného semestra najneskoršie do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri. Ak študent nevykonal skúšky (opravné skúšky) najviac z dvoch predmetov za zimný semester, môže ich vykonať v skúšobnom období letného semestra. Opravné skúšky z predmetov za letný semester možno konať v skúšobnom období letného semestra.

Študent, ktorý nevykonal do konca školského roku skúšky (opravné skúšky) najviac z dvoch predmetov, môže ich vykonať so súhlasom dekana najneskôr do jedného mesiaca po začatí výučby v nasledujúcom školskom roku.

Študent, ktorý do konca školského roku nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom predchádzajúceho ročníka a ktorému sa nepovolilo vykonať skúšky (opravné skúšky) podľa odsekov 2 až 4, nespĺňa podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

Skúšky a opravné skúšky v štúdiu popri zamestnaní študenti vykonajú za zimný semester do 30. septembra bežného roku a za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.

Študentovi, ktorý vykonal prax, uzná učiteľ poverený vedúcim katedry prax a udelí mu zápočet.

Študentovi, ktorý z vážnych, najmä zdravotných dôvodov nekonal prax a nebol mu udelený zápočet, môže dekan na jeho žiadosť povoliť konanie praxe v náhradnom termíne; ak to nie je možné, určí mu dekan iný spôsob splnenia tejto povinnosti.

Vykonanie praxe v náhradnom termíne sa povoľuje v školskom roku, v ktorom sa mala prax vykonať. Ak vykonanie praxe v náhradnom termíne nebráni plneniu iných študijných povinností, môže sa konanie praxe povoliť aj v nasledujúcom školskom roku.

Študent, ktorý nevykonal prax a ktorému nebol určený náhradný termín vykonania praxe v nasledujúcom školskom roku alebo iný spôsob plnenia tejto povinnosti, nespĺňa podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

Do vyššieho ročníka sa zapisuje študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti určené učebným plánom, do 31. augusta.

Do vyššieho ročníka možno podmienečne na čas jedného mesiaca po začatí výučby zapísať aj študenta, ktorému dekan povolil konanie skúšok (opravných skúšok) najviac z dvoch predmetov alebo získanie najviac dvoch zápočtov alebo najviac dvoch klasifikovaných zápočtov, alebo ktorému povolil vykonanie praxe alebo povinného telovýchovného kurzu v náhradnom termíne. Po získaní zápočtov, vykonaní skúšok, praxe alebo povinného telovýchovného kurzu sa podmienečnosť zápisu zruší.

Do vyššieho ročníka v štúdiu popri zamestnaní možno podmienečne zapísať študenta, ktorý môže konať skúšky za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.

Študent, ktorý bol podmienečne zapísaný do vyššieho ročníka, plní všetky študijné povinnosti ročníka, do ktorého bol zapísaný.

Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka, môže dekan na jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia opakovanie dvoch ročníkov v prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.

Pri opakovaní ročníka si študent zapisuje znovu predmety, z ktorých nevyhovel, alebo z ktorých mu nebol udelený zápočet alebo klasifikovaný zápočet, alebo z ktorého bol na skúške alebo klasifikovanom zápočte hodnotený známkou "dobre". Z týchto predmetov je študent povinný zúčastňovať sa na výučbe.

Opravnú skúšku v opakovanom ročníku môže povoliť na žiadosť študenta dekan, a to len raz a najviac z dvoch predmetov.

Dekan môže na žiadosť študenta z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov študenta rozhodnúť, že sa študentovi štúdium prerušuje. Dekan súčasne určí začiatok a koniec prerušenia štúdia. Štúdium možno prerušiť najviac na dva roky; prerušenie štúdia v ročníku, ktorý študent opakuje, sa do tohto času nezapočítava.

Dekan môže prerušiť štúdium z vlastného podnetu študentovi, proti ktorému bolo začaté trestné stíhanie (§ 34 ods. 6), do ukončenia trestného stíhania, najdlhšie na čas dvoch rokov.

Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do výkazu o štúdiu. Po uplynutí času prerušenia štúdia sa študent spravidla zaraďuje do toho ročníka, v ktorom sa mu štúdium prerušilo. Zaradenie do ročníka sa môže podmieniť vykonaním rozdielových skúšok. Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, môže dekan na žiadosť študenta prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím času prerušenia.

Počas prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta.

Študent, ktorý chce zanechať štúdium, oznámi to písomne dekanovi.

Študent, ktorý sa nezapísal v termíne určenom pre zápis do príslušného ročníka a do piatich dní po uplynutí určeného termínu sa neospravedlnil, posudzuje sa, ako by štúdium zanechal.

Študentovi možno povoliť prestup

Prestup študentovi možno povoliť na príbuzný študijný odbor len po ukončení prvého ročníka štúdia.

Prestup študentovi možno povoliť aj z vysokých škôl v Československej socialistickej republike, ktoré neriadi ministerstvo školstva alebo zo zahraničných vysokých škôl.

Prestup študentovi na študijný odbor na tej istej fakulte povoľuje dekan. Prestup na inú fakultu povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po predchádzajúcom vyjadrení dekana fakulty, na ktorej študent študuje. Dekan môže určiť študentovi vykonať rozdielové skúšky, ak nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom príslušného študijného odboru, a určiť termíny na ich vykonanie.

Prestup študentovi zo zahraničnej vysokej školy na vysokú školu v Československej socialistickej republike a prestup cudzincovi študujúcemu na vysokej škole v Československej socialistickej republike povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po predchádzajúcom súhlase ministerstva školstva. Vysoká škola, na ktorú študent prestúpil, rozhodne o nostrifikácii skúšok vykonaných študentom na zahraničnej vysokej škole. Na základe nostrifikácie zaradí dekan študenta do príslušného ročníka a určí mu termín na vykonanie skúšok určených učebným plánom, ktoré študent nekonal.

bezplatne používať laboratóriá, kabinety, posluchárne, čitárne, knižnice, výpočtové strediská a iné učebné a učebno-pomocné zariadenia, telovýchovné zariadenia a odborné zariadenia vysokej školy podľa plánu využitia týchto zariadení,

zúčastňovať sa primerane svojim schopnostiam na vedeckej, výskumnej a umeleckej činnosti vysokej školy,

prostredníctvom Socialistického zväzu mládeže zúčastňovať sa na riadení výchovno-vzdelávacej činnosti a zdokonaľovaní výučby, na politicko-výchovnej a spoločensky užitočnej práci, vplývať na zlepšovanie študijnej disciplíny, na priznávanie štipendií, na ubytovanie študentov v študentských domovoch, na stravovanie študentov v študentských jedálňach, zúčastňovať sa na riešení všetkých otázok súvisiacich so životom a prácou študentov a vyslovovať sa o úrovni prednášok, cvičení a seminárov.

plniť študijné povinnosti,

osvojovať si marxisticko-leninský svetový názor a zvyšovať svoju ideovo-politickú a kultúrnu úroveň,

osvojovať si racionálne pracovné zručnosti, vedecké metódy práce a metódy umeleckej práce,

aktívne sa zúčastňovať na skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu a pravidelne sa pripravovať na výučbu, najmä pravidelne študovať povinnú a odporúčanú literatúru, vykonávať kontrolné a laboratórne práce,

dodržiavať pravidlá socialistického spolunažívania na vysokej škole i mimo nej,

dodržiavať predpisy o ubytovaní a stravovaní,

pripravovať sa na obranu socialistickej vlasti,

chrániť si svoje zdravie, zdravie iných, starať sa o tvorbu a ochranu životného, najmä pracovného prostredia.

Jednota výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti je jednou zo základných podmienok zvyšovania úrovne výchovy a vzdelávania študentov; vysoké školy organizujú tieto činnosti tak, aby študenti získali základné vedomosti a poznatky na tvorivú vedeckú a umeleckú činnosť a na ňu sa pripravovali.

Príprava študentov na vedeckú a umeleckú činnosť je súčasťou učebných plánov a učebných osnov jednotlivých študijných odborov.

Súčasťou obsahu predmetov nižších ročníkov je aj osvojovanie si základných metód práce vo vedeckej a umeleckej činnosti a získavanie základných informácií o metodológii vedeckej a umeleckej činnosti. Vo vyšších ročníkoch vysoké školy umožňujú študentom najmä zúčastňovať sa na seminároch, cvičeniach a ročníkovými prácami na vedeckej a umeleckej činnosti vysokých škôl a fakúlt.

Vysoké školy vyhľadávajú a pripravujú nadaných a talentovaných študentov podľa ich schopností, zamerania a úrovne (talenty pre vedeckú a umeleckú prácu, pedagógovia, teoretici, experimentátori, organizátori a pod.).

Vedúci katedier s vedúcimi učiteľmi ročníkov a vedúcimi učiteľmi študijných skupín vyhľadávajú nadaných a talentovaných študentov, a to spravidla v prvých dvoch ročníkoch štúdia; pritom spolupracujú s organizáciou Socialistického zväzu mládeže.

Vyhľadávanie nadaných a talentovaných študentov na medziodborové štúdium a na prehĺbenie vedomostí a zručností v študijnom odbore sa uskutočňuje spravidla v prvých dvoch ročníkoch podľa potrieb spoločenskej praxe.

Dekan na návrh vedúceho katedry poveruje výchovou nadaných a talentovaných študentov najskúsenejších učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty.

Nadaní a talentovaní študenti sa zapájajú do vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti na vysokej škole. Nadaným a talentovaným študentom sa umožňuje konanie kandidátskych skúšok podľa osobitných predpisov. ³

Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých predmetov na jednej fakulte alebo vysokej škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách určené najmä na doplnenie vedomostí študentov riadneho štúdia, absolventov stredných škôl a vysokých škôl.

Študentovi mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola, na ktorej študent študuje, výkaz o mimoriadnom štúdiu, do ktorého sa zapisujú vykonané skúšky a udelené zápočty. Pre výučbu, udeľovanie zápočtov a konanie skúšok platia ustanovenia tejto vyhlášky primerane.

Po skončení mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola absolventovi potvrdenie o vykonaných skúškach.

Študentom, ktorí úspešne študujú, politicky a spoločensky sa angažujú a aktívne sa zapájajú do vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo vysokej škole, môže dekan udeliť pochvalu; pochvala môže byť spojená so zápisom do knihy cti fakulty a s vecnou alebo peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového výnimočného štipendia.

Študentom, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním, politicky a spoločensky sa angažovali a zapájali do vedeckej, výskumnej alebo odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo vysokej škole, možno udeliť

Výšku peňažnej odmeny ustanovuje osobitný predpis.

Študentom študujúcim popri zamestnaní sa peňažné odmeny podľa odseku 2 neudeľujú.

Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického spolunažívania môže dekan študentovi na návrh kárnej komisie uložiť: napomenutie, pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.

Predsedu kárnej komisie a jej členov v počte troch až piatich vymenúva dekan z učiteľov fakulty. Kárna komisia si pred prerokovaním veci vyžiada stanovisko organizácie Socialistického zväzu mládeže. Ak ide o prerokovanie porušenia povinností študentov denného štúdia, vymenúva dekan za člena kárnej komisie aj zástupcu Socialistického zväzu mládeže.

Kárna komisia je povinná zistiť skutkový stav veci a umožniť študentovi sa k nemu vyjadriť.

Rozhodnutie o výchovnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje študentovi. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať tiež údaje o tom, ako bude zverejnené. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, musí obsahovať čas, na ktorý sa študentovi ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, a spôsob osvedčenia sa.

Výchovné opatrenia možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dekan dozvedel o porušení povinností študentom, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď študent porušil povinnosť alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ak bol študent odsúdený.

Výchovné opatrenie možno uložiť aj vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené, alebo ak bol vydaný oslobodzujúci rozsudok, alebo ak bol trestný čin alebo prečin amnestovaný, alebo ak prezident republiky udelil milosť.

Štúdium na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho smeru (§ 41 ods. 1 zákona), na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru, s výnimkou lekárskych a veterinárskych študijných odborov (§ 43 zákona), a na vysokých školách a fakultách umeleckého smeru (§ 45 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou záverečnou skúškou; v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch vysokých škôl a fakúlt univerzitného smeru (§ 42 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou rigoróznou skúškou.

Celkový výsledok štúdia a priemerný prospech za celé štúdium sa zhodnotí pri štátnej záverečnej skúške alebo štátnej rigoróznej skúške podľa konečných výsledkov skúšok vrátane opakovanej skúšky povolenej dekanom podľa odseku 3, klasifikovaných zápočtov štátnej záverečnej skúšky alebo štátnej rigoróznej skúšky. Štúdium s vyznamenaním absolvujú študenti, ktorí počas celého štúdia dosiahli priemerný prospech aspoň 1,5, neboli zo žiadneho predmetu klasifikovaní známkou "dobre" a záverečnú skúšku vykonali s celkovým prospechom "výborne".

Dekan môže výnimočne povoliť na žiadosť študenta novú skúšku z predmetov, z ktorých bol klasifikovaný známkou "veľmi dobre" alebo "dobre", a to najviac z dvoch predmetov počas štúdia. Do priemerného prospechu sa započítava výsledok novej skúšky.

Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa § 40 až 46 zákona, vydá vysoká škola diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie. Prílohou diplomu je vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške alebo na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch vysvedčenie o štátnej rigoróznej skúške. Diplom a vysvedčenie sa datuje dňom vykonania štátnej záverečnej alebo štátnej rigoróznej skúšky. Vzory diplomov a vysvedčení o štátnych záverečných skúškach alebo štátnych rigoróznych skúškach podľa § 48 zákona sú uvedené v prílohe.

Cudzincom, ktorí skončili štúdium na vysokej škole, vydá vysoká škola, na ktorej štúdium skončili, na ich žiadosť tiež potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach s výpisom absolvovaných predmetov, diplom a vysvedčenie o záverečných skúškach v anglickom alebo francúzskom alebo ruskom jazyku.

Absolventom vysokej školy podľa odseku 4 uvedie sa v texte diplomu aj priznaný titul.

Absolventom vysokej školy, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vydá vysoká škola diplom s vyznamenaním.

Absolventom vysokých škôl univerzitného smeru (§ 43 zákona) a absolventom študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru (§ 46 ods. 1 zákona), ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vysoká škola uvedie v diplome aj titul podľa § 44 ods. 3 alebo § 46 ods. 3 zákona, ak im ho priznala.

Absolventom vysokých škôl, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v medziodborovom štúdiu, uvedie to vysoká škola v diplome a na vysvedčení o štátnej záverečnej skúške alebo o štátnej rigoróznej skúške.

Návrhy na priznanie titulov podľa § 44 ods. 3 a § 46 ods. 3 zákona podáva rektorovi dekan do piatich dní od vykonania štátnej záverečnej skúšky.

Proti rozhodnutiu dekana vo veciach určenia štúdia podľa individuálneho študijného plánu (§ 4), povolenia opakovania ročníka (§ 20), prerušenia štúdia (§ 21), povolenia prestupu (§ 25), započítania skúšok (§ 26) a vo veciach uloženia výchovného opatrenia (§ 34) môže študent podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia dekana, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak dekan nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkom doplneného konania a so spisovým materiálom rektorovi, dekan samostatnej fakulty alebo rektor vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, ministerstvu školstva najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď odvolanie došlo.

O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu dekana samostatnej fakulty alebo rektora vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, rozhoduje ministerstvo školstva; o odvolaní treba rozhodnúť do tridsiatich dní odo dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.

Študijné povinnosti za školský rok 1979/1980 musia študenti splniť do 30. septembra 1980.

Študentovi, ktorému k 30. septembru 1980 chýbajú za školský rok 1979/1980 najviac dve z predpísaných skúšok alebo zápočty (klasifikované zápočty), môže dekan povoliť podmienečný zápis s tým, že mu určí termíny skúšok a udelenia zápočtov (klasifikovaných zápočtov) najneskôr do 30. novembra 1980.