Zjednotenie judikatúry v otázkach momentu doručenia elektronickej správy
Soud: | | Ústavní soud České republiky |
Věc: | | Pl. ÚS-st. 53/21 |
Datum: | | 7. 9. 2021 |
Dostupnost: | | nalus.usoud.cz |
Sťažovateľova brojili proti zamietnutiu žiadosti o doplnenie rozsudku Mestského súdu v Prahe blanketnou kasačnou sťažnosťou pred NSS. Sťažnosť bola zamietnutá pre premeškanie lehoty na doplnenie, ktorá bola súdu doručená dve hodiny a 46 minút po jej uplynutí prostredníctvom elektronickej pošty. Sťažovateľ s odkazom na čas elektronického podpisu ako aj s odkazom na čas jej odoslania, ktorý bol 16 minút pred uplynutím lehoty namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces. NSS namieta, že relevantný je čas kedy správa prišla na jeho servery, nakoľko odkazované informácie sa riadia časom nastaveným na zariadení a nie reálnym časom.
Prvý senát ÚS dospel k záveru že je nutné zjednotiť, stávajúcu judikatúru ÚS v otázke elektronického doručovania a preto bola celá vec postúpená plénu ÚS.
Prvý senát chce prekonať stávajúci nález II. ÚS 2560/13, podľa ktorého sa má prihliadať najmä na vecnú a meritórnu stránku doručovania, že súd sa s doručenou poštou neoboznamuje skôr ako na začiatku pracovnej doby. Podanie učinené elektronickou poštou by malo byť akceptované aj ak bolo učinené len niekoľko sekúnd pred uplynutím lehoty a súdu došlo až po jej uplynutí, v opačnom prípade by sa jednalo o prílišný formalizmus. Citovaný nález nezhľadal žiadne materiálne následky prijímania takýchto „fakticky oneskorených“ podaní.
ÚS poukazuje na rozpor tohto nálezu jednako s judikatúrou NSS ako ja s inou judikatúrou ÚS, týkajúcou sa iných spôsobov doručovania, najmä potom telefaxu. ÚS prekonávaný nález II. ÚS 2560/13 kritizuje za nezohľadnenie povinne zriadených dátových schránok advokátov, ktorá odstraňujú nejasnosti doby odoslania, resp. problém oneskoreného doručenia. Ďalej tiež kritizuje absolutizáciu práva na spravodlivý proces, ktorý jednako odstraňuje právnu istotu lehôt ako aj odporuje zásade vigilantibus iura scripta sunt. ÚS s odkazom na judikatúru ESĽP uvádza, že sa jedná o konflikt prepätého formalizmu a právnej istoty.
Plénum sa ďalej zaoberá rozdielom v spôsoboch doručovania, teda rozdielom medzi privilegovaným spôsobom doručenia, bežným a iným spôsobom. Privilegovaný spôsob doručovania, teda doručenie prostredníctvom držateľa poštovej licencie je spôsob ktorý je upravený zákonom, podobne ako doručenie orgánom k tomu povinným je zákonom garantované doručenie predanej zásielky. Doručenie prostredníctvom služby elektronickej pošty, ktorá je predaním k doručeniu treťou osobou a doručenie sa riadi nanajvýš súkromnoprávnym zmluvným ujednaním medzi stranami. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že medzi neprivilegované spôsoby patrí aj osobné podanie, ktoré musí prebehnúť na podateľni v otváracích hodinách, teda podateľ nemá v takom prípade k dispozícii celú lehotu, ktorá zpravidla uplynie polnocou a nie pracovnými hodinami súdu.
Súd ďalej kritizuje možné technické problémy spojené s prekonávaným rozsudkom a okrem skutočnosti, že súd je schopný overiť len informáciu kedy dorazila správa na jeho servery, poukazuje na reťazec server ktorými elektronická pošta prechádza, pričom súd je zodpovedný iba za posledný zo serverov v tomto reťazci a nemožno mu pričítať výpadok niektorého iného z týchto serverov.
Súd záverom ešte dodáva, že obmedzenie je primerané, nakoľko existuje celá rada alternatívnych spôsobov doručovania, ako napríklad dátové schránky, ktoré umožňujú účastníkom využiť komfortu elektronickej pošty, ako aj celej lehoty na podanie. Súd v tomto odstavci však upozorňuje že kvalita doručenia prostredníctvom datovej schránky nie je zákonom zaručená, s čím nesúhlasí prvé odlišné stanovisko, v ktorom sudca spravodaj prejavuje názor, že prevádzkovateľ datových schránok je držateľom poštovej licencie a preto by podanie datovými schránkami malo mať privilegované postavenie. Súd v závere rozsudku nielen zjednocuje judikaturu v otázke doručovania e-mailom ale poskytuje návod súdom ako postupovať v prípadoch dôkaznej núdze.
Autor: AK
Toto dílo lze užít v souladu s licenčními podmínkami Creative Commons BY-SA 4.0 International (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/legalcode).
https://doi.org/10.5817/RPT2021-2-5
https://journals.muni.cz/revue/article/view/15705