Organizácie uvedené v § 2 ods. 1 zákona sú daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku - pokiaľ zákon neustanovuje inak - bez ohľadu na ich organizačné začlenenie a bez ohľadu na to, ktoré ústredné orgány alebo národné výbory ich riadia.

Za priemyselnú alebo stavebnú činnosť podľa zmyslu zákona sa považuje aj činnosť organizácií geologického prieskumu; za priemyselnú alebo stavebnú činnosť sa však nepovažuje činnosť podnikov podliehajúcich generálnemu riaditeľovi Vodné toky, vodohospodárskych organizácií riadených národnými výbormi, ďalej činnosť podnikov Krajská vodohospodárska správa Banská Bystrica, Východoslovenské vodovody a kanalizácie Košice, Ústredie umeleckých remesiel a Divadelná služba.

Na posúdenie, či objem výkonov priemyselnej alebo stavebnej činnosti, prípadne súhrn objemov týchto činností presahuje polovicu celkových výkonov, je rozhodujúci pomer tržieb z priemyselnej a stavebnej činnosti k celkovým tržbám z výrobných činností¹dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku; u daňovníkov, ktorí vznikli v priebehu zdaňovacieho obdobia, je rozhodujúci pomer týchto tržieb v pláne organizácie․

Odborové (generálne) riaditeľstvá, ktoré sú daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku, platia daň zo zisku a daň z majetku, len ak ide o zisk z ich vlastnej činnosti a z vlastného majetku. Na posúdenie toho, či zákonu podliehajú odborové (generálne) riaditeľstvá, je rozhodujúci počet podriadených organizácií podliehajúcich týmto daniam na začiatku zdaňovacieho obdobia.

Organizáciami zahraničného obchodu sa rozumejú:

organizácie (podniky) zriadené podľa predpisov o štátnej organizácii zahraničného obchodu; ²

ostatné organizácie (podniky), ktoré vykonávajú zahraničný obchod ako hlavnú činnosť.

Príspevkami pod písmenom a) č. 1 zákona, ak k ich úhrade nie je daňovník povinný podľa právnych predpisov, sú napr. príspevky na dobrovoľné poistenie pracujúcich v Štátnej poisťovni, príspevky dobrovoľným záujmovým alebo účelovým združeniam, nie však napr. príspevky odborovým riaditeľstvám na úhradu nákladov na ich činnosť.

Tvorba alebo zvýšenie stavu rezerv je pripočítateľnou položkou vtedy, ak sa účtuje na ťarchu nákladov daňovníka v rozpore s právnymi predpismi. Jednotlivé druhy rezerv, ktoré právne predpisy dovoľujú tvoriť, sú určené v smerniciach k jednotnej účtovnej osnove v národnom hospodárstve.

Znovurozdelenie prostriedkov³sa vykonáva zo zisku po zdanení. U príjemcov sa prijaté sumy zo znovurozdelenia prostriedkov nezdaňujú. Výnimku tvoria len sumy prijaté [§ 5 písm. c) zákona] alebo poskytnuté [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona] zo znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle.

Pri podnikovej bytovej výstavbe vykonávanej dodávateľským spôsobom môže si daňovník odpočítať v každom roku v priebehu trvania výstavby, ako príspevok na podnikovú bytovú výstavbu [podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona] 50% zo súm, ktoré zaplatí dodávateľovi ako splátky (vrátane splátkami vyrovnaných preddavkov) alebo ako doplatok na faktúru.⁴Pri podnikovej bytovej výstavbe vykonávanej vo vlastnej réžii môže si odpočítať v každom roku v priebehu trvania výstavby 50% skutočne vynaložených nákladov na podnikovú bytovú výstavbu. Celkove odpočítané sumy nesmú v obidvoch prípadoch prekročiť 50% rozpočtovej ceny. Pri podnikovej bytovej výstavbe začatej pred 1. januárom 1970 sa neprihliada na náklady dovtedy vynaložené.

Pokiaľ v rámci podnikovej bytovej výstavby sa budujú aj obchodné priestory, kancelárie, prevádzkárne a pod., vylúčia sa náklady na vybudovanie týchto priestorov z rozpočtovej ceny.

Odpočítať možno len sumy zaplatené na podnikovú bytovú výstavbu z vlastných zdrojov a z úveru čerpaného po 1. januári 1970, nie však sumy z dotácií, ktoré sa poskytli daňovníkovi na podnikovú bytovú výstavbu. Splátky úverov na podnikovú bytovú výstavbu nie sú odpočítateľnou položkou.

Ak sa združí niekoľko na vykonávanie spoločnej bytovej výstavby, tak, že jeden z nich je investorom, môžu si jednotliví účastníci odpočítať príspevok na podnikovú bytovú výstavbu podľa vyššie uvedených podmienok, a to pomernou sumou podľa výšky účasti.

Preddavky a splátky, ktoré poskytli investori dodávateľom podľa § 9 a 10 vyhlášky č. 22/1967 Zb., neznižujú základ dane z majetku.

Za účastinný kapitál v tuzemských účastinných spoločnostiach, ktorý je súčasťou majetku daňovníka podľa § 9 ods. 1 zákona, sa považuje iba splatený účastinný kapitál.

Zostatkovú cenu základných prostriedkov, ktorá sa odpočíta z majetku daňovníka, možno odpočítať len do výšky krytej fondom základných prostriedkov a investícií, nie však úvermi alebo inými zdrojmi.

Objem mzdových prostriedkov a priemerný počet pracovníkov predchádzajúceho roka sa určí za účelom metodickej porovnateľnosti podľa účtovných a štatistických predpisov platných v bežnom roku.

Do objemu miezd ako základu dane z objemu miezd a príspevku na sociálne zabezpečenie patria všetky v bežnom roku zúčtované mzdy vrátane ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku, ktoré v zmysle § 3 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSSR č. 174/1969 Zb. o usmerňovaní mzdového vývoja a o zásadách odmeňovania práce, sa zahrňujú do mzdových prostriedkov.

Lehotu na podanie priznania k podnikovým daniam môže národný výbor predĺžiť z dôležitých dôvodov. Predĺženie tejto lehoty má za následok i predĺženie lehoty na doplatok rozdielu medzi zaplatenými preddavkami a výškou daní vypočítanou v priznaní (§ 25 ods. 4 zákona).

Daňovník je povinný podať priznanie k podnikovým daniam aj za rok, v ktorom vykázal stratu.

Podkladom pre výpočet mesačných preddavkov na daň zo zisku, pokiaľ nepríde k jej prvému výrubu, a na daň z objemu miezd je finančný plán organizácie.

Ak dôjde v priebehu roka k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov, daňovník je povinný predložiť národnému výboru do 8 dní nový prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov dovtedy splatných sa nemení.

Pri výpočte dane zo zisku po uplynutí štvrťroka sa prihliada na pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa § 5 a § 6 zákona.

U daňovníkov so sezónnou výrobou určí národný výbor na žiadosť daňovníka mesačné preddavky na dane spravidla vo výške jednej tretiny štvrťročnej povinnosti vyplývajúcej z rozdelenia celoročnej daňovej povinnosti na jednotlivé štvrťroky na základe sezónnych výkyvov v tvorbe zisku za predchádzajúci rok. Mesačné preddavky možno tiež určiť podľa rozpisu, ktorý vykoná organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé mesiace.

Každá daň sa platí na osobitný účet národného výboru v Štátnej banke československej a na národnom výbore sa účtuje na samostatnom účte.

Za včas nezaplatenú daň alebo preddavok sa považuje rozdiel, o ktorý daňovník zaplatil menej, než mal zaplatiť.

Penále vypočíta národný výbor po uplynutí každého štvrťroka a oznámi to daňovníkovi výmerom.

Penále je príslušenstvom dlžnej sumy dane alebo dlžnej sumy príspevku na sociálne zabezpečenie.