Pokiaľ dobytok osôb naznačených v § 2 má dostatočnú pastvu na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú tieto osoby dľa toho istého ustanovenia nárok, alebo na akejkoľvek inej pôde, na ktorej sú oprávnené pásť, prizná úrad spoločné užívanie pastvy s týmito osobami na pôde, na ktorú sa vzťahuje predpis § 1, tiež iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

Jestliže však dobytok osôb v § 2 naznačených má už dostatok pastvy inde, ako na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú osoby tieto dľa § 2 nárok, prizná úrad túto pôdu na spoločnú pastvu výhradne iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok․

O tom, či je na pastvine dostatok pastvy v smysle predchádzajúcich dvoch odstavcov, rozhodne v prípade sporu úrad.

Užívanie pôdy na spoločnú pastvu neplatí pre lesy ochranné a pre lesy na pôde s lietavým pieskom, pokiaľ bude rozhodnuté podľa pokračovania predpísaného v § 7 uh. zák. čl. zo dňa 11. júna 1879, č. XXXI (lesný zákon), že pasenie dobytka môže tam poškodiť stromy, zmladzovanie porostu alebo pôdu.

Ak by šlo o inú lesnú pôdu, môže úrad na žiadosť majiteľa, podanú v roku 1924 do 14 dní odo dňa účinnosti zákona a v ďalšich rokoch do konca januára, prikázať užívanie pastvín miesto na tejto pôde na inom vhodnom pozemku toho istého majiteľa približne tej istej výmery a hodnoty, pokiaľ dosavádne vyúžitkovanie nie je zemedelsky výhodnejšie. Úrad vyslyší pred rozhodnutím obecnú radu obce, v obvode ktorej býva väčšina tých, ktorí v predchádzajúcom pastevnom období pásli na zmienenej pôde, jestliže tí, ktorí na tejto pôde v predchádzajúcom pastevnom období pásli, neustanovia za tým účelom do 8 dní od vyzvania úradu troch spoločných zástupcov; úrad vyžiada si v tej istej lehote tiež mienku príslušnej obvodovej úradovne štátneho pozemkového úradu. Za tých istých podmienok a v tých istých lehotách môže úrad po vypočutí oboch strán prikázanie takéto previesť i z moci úradnej.

Úrad môže celkom alebo čiastočne zakázať užívanie pastvín na miestach, na ktorých sú výmole alebo ak je odôvodnená obava, že by tam výmole vznikly, pokiaľ užívatelia takýchto pastvín neprevedú opatrenía, ktorými sa ďalšiemu šíreniu výmoľov zabráni.

Majitelia pôdy (§ 1) sú povinní v r. 1924 najneskoršie do 14 dní odo dňa účinnosti tohoto zákona a v ďalších rokoch vždy do konca marca vykázaž na svojej pôde jednak potrebný prístup (priehon) k pôde užívanej za pastvu, ako i k najbližším napájadlom (vode), jednak príhodné miesta, na ktorých si môžu užívatelia pastvy sriadiť poludňajšie a nočné ležiska pre svoj dobytok.

Povinnosť trpieť prístup (priehon) za miernu náhradu, ktorú, ak nedojde k dohode stanoví úrad, majú aj všetcia iní majitelia pôdy, nakoľko neni iný prístup k pôde užívanej za pastvu.

Prenájom alebo iný prevod práv užívacích na základe tohoto zákona získaných neni dovolený; osoby, ktoré by proti tomu jednaly, môže úrad vylúčiť zo spoločného užívania pastvín.

Užívatelia sú rukou spoločnou a nerozdielnou povinní pastviny, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, udržovať v dobrom stave. Ak majú ešte iné pastviny, sú povinní i tieto udržovatť v dobrom stave. Udržovaním v dobrom stave treba rozumieť povrchovú úpravu, ktorú možno previesť ručnou a ťažnou silou.

Ak nevyhovejú užívatelia tejto povinnosti v lehote úradom im ustanovenej, môže úrad spoločné užívanie pastviny získanej dľa tohoto zákona prideliť iným osobám.

Poplatky za užívanie určia sa dohodou.

Ak nedojde k dohode, platia pre pastevné obdobie 1924 tieto maximálne sadzby:

V poplatkoch týchto je zahrnutá i náhrada za užívanie naznačené v § 5, odst. 1. Pripadne-li však na 2 katastrálne jutrá (po 1600?E0) viacej ako jeden kus dorastlého rožného dobytka alebo jeden dorastlý kôň, pričom sa nehľadí na mláďatá pod matkou, alebo 5 oviec, alebo 3 ošípané, alebo 2 kozy, snižujú sa poplatky jednotlivými užívateľmi pastvy platené úmerne tak, aby celkový poplatok z jedneho katastrálneho jutra nečinil pri pôde uvedenej v stípci l. predchádzajúcej tabulky viacej ako 10 Kč a pri pôde uvedenej v stípci 2. tej istej tabulky viacej ako 15 Kč za celé pastevné obdobie a pri pastve kratšej v prípadoch uvedených v stípci 2. tej istej tabulky viacej ako 3 Kč za mesiac. Poplatky sa rozpočítajú na jednotlivých užívatelov dľa pomeru vyjadreného v tej istej tabulke.

Pásť kozy na lesnej pôde naznačenej v stípci 1. predchádzajúcej tabulky neni přípustné.

Minister zemedelstva stanoví so zreteľom na hospodárske pomery tieto poplatky pre ďalšie pastevné obdobia vyhláškou vo Sbierke zákonov a nariadení.

Nedojde-li k inej dohode, sú poplatky splatné, ide-li o užívanie pastvy po celé pastevné obdobie, do 90 dní, pri pasení kratšom do 30 dní od začiatku pastevného obdobia.

Okrem prípadu dohody predpíše poplatky v § 7 zmienené starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny; proti predpisu tomu môžu strany podať u obecného úradu tej istej obce do 15 dní odvolanie, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne okresný úrad (administratívna vrchnosť I. stolice). O vymáhaní a exekučnom pokračovaní platia tie isté ustanovenia ako o vymáhaní nezaplatených daní priamych. Právoplatne predpísané poplatky odvádza majiteľovi (nájomcovi, užívateľovi) pôdy starosta obce, v obvode ktorej bývajú jednotliví užívatelia pastvy.

V prípadoch uvedených v § 4, odst. 1., rozhoduje v I. stolici župný úrad, v II. stolici ministerstvo zemedelstva.

Vo všetkých ostatných prípadoch rozhoduje stolici okresný úrad (administratívna vrchnosť I. stolice), v II. stolici na Slovensku župný úrad, v Podkarpatskej Rusi civilná správa v Užhorode. Rozhodnutie II. stolice je konečné.

Revizná žiadosť (§ 3 uh. zk. čl. zo dňa 27. júla 1901, č. XX o zjednodušení administratívneho pokračovania) je vylúčená.

Prevádzanie tohoto zákona nesmie byť na újmu prevádzaniu zákona zo dňa 30. januára 1920, čís. 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového), a zákona zo dňa 8. apríla 1920, čís. 329 Sb. z. a n., v znění zákona zo dňa 13. júla 1922, čís. 220 Sb. z. a n. (zákona náhradového). Výpovedi dané štátnym pozemkovým úradom podľa § 18a zákona náhradového, postihujú tiež užívacie práva získané podľa tohoto zákona na majetku zabranom štátom podľa zákona zo dňa 16. apríla 1919, čís. 215 Sb. z. a n. (zákona záborového).

Ak sa prevádzaním pozemkovej reformy zmenia pomery v užívaní pôdy, môže úrad v medziach zásad § 2 a 3 užívanie pastvín znova upraviť.

Zákon tento, ktorý platí pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia a pozbýva účinnosti dňom 31. decembra 1929.

Zákonom týmto rušia sa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 11. apríla 1919, čís. 68/1919/2944 a prez., a zo dňa 15. mája 1919, čís. 90/1919/2708 zem., o používaní a o úprave pastvín.

Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so zúčastnenými ministrami.