103/1925 Sb. znění účinné od 1. 6. 1925 do 31. 12. 2023
103
Vládné nariadenie
zo dňa 26. mája 1925
o stavebných živnostiach na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 37, odst. 2., zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n. (živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi):
HLAVA I. Rozdelenie stavebných živností. (§ 1)
§ 1. Stavebné živnosti sú v smysle § 22 zákona č. 259/1924 Sb. z. a n. tieto:
1. živnosť staviteľská;
2. živnosť majstra murárskeho;
3. živnosť majstra kamenárskeho;
4. živnosť majstra tesárskeho;
5. živnosť tých, ktorí sú oprávnení k provodzovaniu menších murárskych, kamenárskych a tesárskych prác.
HLAVA II. Rozsah oprávnenia. (§ 2-8)
§ 2. Staviteľ je oprávnený samostatne prevádzať každú prácu v obore sťaviteľstva, počítajúc v to tiež príslušné remeselnické práce.
§ 3. (1) Murársky majster je oprávnený samostatne prevádzať všetky práce zemné, murárske a osadzovacie; mimo toho môže staväť kdekoľvek prízemné obytné domy a hospodárske budovy jednoduchej konštrukcie, pri ktorých najväčšia šírka budovy, merajúc medzeru povrchových čiar dvoch zovňajších stien, nepresahuje 15 metrov a pri ktorých vnútorná vzdialenosť najširšej hĺbky traktu nepresahuje 6 metrov, ďalej viesť i prevádzať všetky pri tom sa vyskytujúce práce, potrebné k úplnému dokončeniu stavby.
(2) Pri budovách väčších rozmerov, než shora je uvedené, smie murársky majster prevádzať len práce zemné, murárske a osadzovacie, a to pod dozorom staviteľa.
§ 4. Kamenársky majster je oprávneny prevádzať všetky do jeho oboru spadajúce práce.
§ 5. Tesársky majster je oprávnený prevádzať stavbu domu s drevenou konštrukciou (tiež stavby hradzené) spolu so všetkými remeselnými prácami k takovýmto stavbám patriacimi; okrem toho má právo prevádzať všetky druhy tesárskej práce, ako aj celé stavby drevenej konštrukcie.
§ 6. (1) Živnostník oprávnený k provodzovaniu menších prác smie kdekoľvek samostatne prevádzať murárske úpravy a obnovy, ktoré sa netýkajú konštruktívnej časti budovy a ku ktorým nie je treba lešenia prevyšujúceho prízemie. Ďalej je oprávnený prevádzať vo veľkých i malých obciach stavby prízemných obytných a hospodárskych domov s jednoduchou konštrukciou. Za domy s jednoduchou konštrukciou pokladajú sa obytné doby, sostávajúce najvýš zo dvoj izieb a kuchyne s komorou a hospodárske budovy, pri ktorých rozpiatie medzi konštruktívnymi múry budovy nepresahuje 6 m.
(2) Pri prevádzaní stavieb je živnostník, oprávnený k provodzovaniu menších murárskych prác, povinný k prácam ostatných stavebných živností, ako aj k prácam studniarskym a k prácam, ktoré spadajú do oboru živností remeselných, užívať živnostníkov k týmto prácam oprávnených.
(3) Jestliže v obvode súdneho okresu, v ktorom leží stavebné miesto, nemá stanovišťa, dotyčný stavebný živnostník alebo studňár, môže živnostník oprávnený k provodzovaniu menších murárskych prác vo spojení s prevádzanou stavbou previesť tiež práce do dotyčného oboru spadajúce.
§ 7. Živnostník oprávnený k provodzovaniu menších tesárskych prác smie kdekoľvek samostatne prevádzať tesárske úpravy a obnovy, ktoré sa netýkajú konštruktívnej časti budovy a ku ktorým nie je treba lešenia prevyšujúceho prízemie. Ďalej je oprávnený prevádzať vo veľkých a malých obciach tesárske práce na domoch, ku ktorých stavbe je oprávnený živnostník pre menšiu murárske práce (§ 6). Konečne je oprávnený kdekoľvek samostatne sriadovať drevené dlážky, ohrady, brány, rámy dvier a okien, ako aj drevené chlievy pre bravčový a iný dobytok.
§ 8. Živnostník oprávnený k provodzovaniu menších kamenárskych prác smie prevádzať každú kamenársku prácu, pokiaľ sa nekoná na prevádzaných častiach stavby. Osadzovanie tejto kamenárskej práce do dotyčného oddielu stavby neprísluší živnostníkovi pre menšie kamenárske práce, ale živnostníkovi zodpovednému za stavbu.
HLAVA III. Preukaz spôsobilosti pre staviteľa. (§ 9-22)
§ 9. Spôsobilosť potrebnú k provozdovaniu živnosti staviteľskej možno preukázať:
a) vysvedčením o druhej štátnej zkúške z odboru architektúry a pozemného staviteľstva, získaným na niektorej tuzemskej vysokej škole technickej alebo obdobným vysvedčením z ústavu cudzozemského, ktoré bolo nostrifikované, a ďalej preukazom, že bol žiadateľ aspoň po dva roky prakticky zamestnaný v obore staviteľstva; diplomovaní absolventi odboru architektúry (pozemného staviteľstva) vysokej školy technickej v Budapešti, ktorý nadobudli diplomu pred 28. októbrom 1918, sú postavení na roveň absolventom tuzemských vysokých škôl technických;
b) vysvedčením o zkúške staviteľskej spôsobilosti, ktorá bola složená pred zkušebnou komisiou sriadenou a župného úradu v Bratislave.
§ 10. Komisia pre zkúšky staviteľské skladá sa zo 4 členov, počítajúc v to predsedu. Predsedu a členov komisie, ako aj ich náhradníkov menuje každého roku minister priemyslu, obchodu a živností v dohode s ministrom verejných prác a s ministerstvom školstva a národnej osvety, z profesorov techniky a štátnej strednej priemyselnej školy, z úradníkov štátnej stavebnej služby, architektov a staviteľov. Jeden z členov komisie musí byť po živnostensky činný.
§ 11. Písomné práce komisie, vyskytujúce sa pri zkúške, vykonáva pod dozorom predsedu zapisovateľ, ktorého ustanoví župný úrad z úradníkov tomuto úradu pridelených. Župný úrad pridelí komisii tiež potrebného úradného sriadenca. Všetky zkušebné spisy uchovajú sa u župného úradu.
§ 12. Žiadosť o pripustení ku zkúške treba podať u župného úradu v Bratislave. K tejto žiadosti treba priložiť:
a) všeobecnú občiansku legitimáciu vydanú dľa vládneho nariadenia z 8. augusta 1919, č. 481 Sb. z. a n., alebo potvrdzením obecného predstavenstva o totožnosti osoby žiadateľa, opatrenom podobenkou;
b) vysvedčenie o tom, že žiadateľ s prospechom absolvoval všetky triedy niektorej strednej školy alebo s úspechom složil predbežnú zkúšku (§ 13);
c) vysvedčenie o tom, že žiadateľ nejmenej 3 roky zabýval sa prakticky staviteľstvom, potvrdené príslušným živnostenským spoločenstvom; nenáleží-li zamestnávateľ k žiadnemu živnostenskému spoločenstvu, buď vysvedčenie potvrdené obecným starostom, po prípade hlavným mestským notárom.
§ 13. (1) O žiadosti o pripustenie ku zkúške rozhoduje župný úrad v Bratislave; proti jeho rozhodnutiu je do 15 dní po doručení prípustné podať prostredníctvom župného úradu v Bratislave odvolanie na ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
(2) Na základe povolenia ministra priemyslu, obchodu a živností môže byť vynimečne ku zkúške pripustený i kandidát, ktorý nemá vysvedčenia požadovaného v § 12 b). V tomto prípade musí sa kandidát podrobiť predbežnej zkúške, aby dokázal, že má potrebné dostatočné vzdelanie k tomu, aby mohol byť ku staviteľskej zkúške pripustený. Táto zkúška skladá sa na vyššej štátnej priemyselnej škole pred komisiou sostávajúcou zo 4 členov v to čítajúc predsedu. Predsedu a členov komisie menuje minister školstva a národnej osvety z členov profesorského sboru dotyčnej školy. Predmetom zkúšky je všeobecné vzdelanie v rozsahu a úrovni látky strednej školy. Podrobnosti zkúšky budú stanovené vyhláškou ministra školstva a národnej osvety v dohode s ministrom obchodu.
(3) Predpisy o zkušebných taxách pre túto predbežnú zkúšku obsažené sú vo vládnych nariadeniach zo dňa 20. apríla 1923, č. 76 Sb. z. a n., a zo dňa 26. mája 1925, č. 104 Sb. z. a n.
(4) Kandidát nesmie byť pripustený ku zkúške staviteľskej spôsobilosti, nevykonal-li predbežnú zkúšku s úspechom.
§ 14. Staviteľská zkúška sostáva:
a) z písomnej práce (plán a rozpočet);
b) z ústnej zkúšky.
§ 15. (1) Úlohu písomnej práce stanoví komisia a kandidát je povinný ju vypracovať v uzavrenej miestnosti pod dozorom členov zkušebnej komisie. Členovia komisie, poverení dozorom, prihliadajú na to, aby kandidát nepoužil cudzej pomoci, a na to, akým spôsobom si počína.
(2) Vypracované úlohy podpíše kandidát a členovia komisie, poverení dozorom, a potom predložia sa celej komisii k posúdeniu.
(3) K vypracovaniu tejto zkušebnej práce dáva sa lehota nanajvýš 10tidenná a posudok musí byť podaný najdlhšie do 14 dní. Práve preto predmetom zkušebnej práce môžu byť len také úlohy a vypracovanie je možné len v takej forme požadovať, aby kandidát - má-li potrebnú schopnosť - za túto dobu bez ťažkostí mohol prácu vyhotoviť.
§ 16. Ústna zkúška obsahuje nasledujúce predmety:
I. a) zameriavanie a nivelovanie, znalosť príslušných strojov v rozsahu nutnom pre pôsobnosť staviteľa;
b) použitie deškriptivnej geometrie ku konštrukcii spár a kameňorezov;
c) praktické počty, použité na verejné stavby, základné pojmy mechaniky a nauky o strojoch.
II. a) Dejiny staviteľstva, základné pojmy slohu a tvarov;
b) konštrukcie stavebné i pomocné, vyskytujúce sa v hlavnejších oboroch stavebného priemyslu. Konštrukcie a zariadenia obyčajných obytných domov, menších verejných budov a hospodárskych stavieb, počítajúc v to i ventilácie, komíny a vodovod, so zvláštnym zreteľom na hygienu stavieb;
c) znalosť zemných prác a odvedenia vody atď. pri stavbe železníc a hradských. Jednoduché mosty, zabezpečovanie brehov a ich zakladanie;
d) znalosť hmôt stavebných;
e) stavebné zákony a nariadenia, a to i po stránke bezpečnostnej a po stránek hygieny stavieb, vládné nariadenia o stavebných živnostiach, zvlášte pokiaľ ide o rozsah oprávnenia.
III. a) Sostavenie častejšie sa vyskytujúcich spisov;
b) vedenie stavby a znalosť dôležitejších pomocných strojov a nástrojov;
c) jednoduché vedenie kníh.
§ 17. Smerodatné má byť vôbec, aby kandidáti boli zkúšaní z jednotlivých predmetov len toľko, koľko je znalosť týchto predmetov pri prevádzaní stavieb, uvedených v bodoch II., b), c) a e) §u 16 skutočne potrebná. Preto predseda je povinny dozerať, aby sa nedávaly abstraktné a komplikované otázky, ktoré presahujú udané medze.
§ 18. (1) Ústna zkúška môže trvať najdlhšie 2 dni a denne najvýš 2 hodiny.
(2) Ústnu zkúšku môže skladať súčasne tiež viace kandidátov, treba však o zkúške jedného každého napísať zvláštny zápis a dobu zkúšky primerane predĺžiť.
§ 19. O každej zkúške napíše sa zápisnica.
Forma zápisnice je táto:
§ 20. (1) O výsledku zkúšky rozhoduje komisia väčšinou hlasov. Zkušebná komisia môže podľa výsledku zkúšky dať len dve klasifikácie, a síce "spôsobilý" alebo "nespôsobilý". Pri rovnosti hlasov rozhoduje názor, pre ktorý hlasoval predseda.
(2) Je-li rozhodnutie pre kandidáta priaznivé, vydá župný úrad na základe zápisnice, podpísanej všetkými členy komisie, o tom, že kandidát staviteľskú zkúšku s úspechom složil, toto vysvedčenie:
§ 21. (1) Jestliže komisia alebo väčšina členov komisie prehlási, aby kandidát bol zamietnutý, vysloví komisia zamietnutie, označiac nedostatky vzdelanosti.
(2) Jestliže ten, kto zkúšku skladá, len z jednej časti zkúšky bol uznaný nespôsobilým, obmedzuje sa zkúška, ktorá bude pozdejšie opakovaná, len na túto časť.
(3) V rozhodnutí, ktorým sa vydanie vysvedčenia spôsobilosti odopiera, ustanovená buď zároveň určitá lehota, pred uplynutím ktorej nepovoľuje sa opakovanie zkúšky. Lehota táto nesmie presahovať dobu jedného roku.
§ 22. Zkušebnú taxu treba složiť u župného úradu zároveň s predožením žiadosti o pripustenie ku zkúške. Podrobné predpisy o zkušebných taxách obsažené sú vo vl. nar. č. 76/1923 Sb. z. a n. a č. 104/1925 Sb. z. a n.
HLAVA IV. Preukaz spôsobilosti pre munárskych, tesárskych a kamenárskych majstrov. (§ 23-32)
§ 23. Spôsobilosť potrebnú k prevádzaniu živností murárskych, kamenárskych a tesárskych majstrov možno preukázať:
a) vysvedčením o absolvovaní príslušného majstrovského oddelenia štátnej priemyselnej školy, alebo staviteľského oddelenia vyššej štátnej priemyselnej školy a preukazom aspoň o trojročnej v prípade prvom a v prípade druhom aspoň o dvojročnej praxi v dotyčnom odbore.
Pokiaľ vysvedčenie z obdobného ústavu cudzozemského nahraďuje absolvovanie tuzemskej štátnej priemyselnej školy, rozhodne s prípadu na prípad ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s ministerstvom priemyslu, obchodu a živností a s ministerstvom verejných prác.
Žiadatelia, ktorí absolvovali niektorú bývalú uhorskú štátnu strednú priemyselnú školu pred 28. októbrom 1918, sú postavení na roveň absolventom tuzemských štátnych priemyselných škôl;
b) vysvedčením zkušebnej komisie pre zkúšky na majstrov murárskych, tesárskych a kamenárskych sriadenej u župných úradov v Bratislave a v Košiciach.
§ 24. Komisia skládá sa z troch členov v to počítajúc predsedu. Predsedu komisie a jej členov, ako aj ich náhradníkov menuje každého roku minister priemyslu, obchodu a živností v dohode s ministrom verejných prác a s ministrom školstva a národnej osvety zo štátnych stavebných úradníkov, profesorov štátnych priemyselných škôl, kvalifikovaných staviteľov, ďalej z murárskych, kamenárskych a tesárskych majstrov, dľa toho, pre ktorú živnosť chce žiadateľ získať oprávnenie.
§ 25. (1) Žiadosť o pripustení ku zkúške treba podať u župného úradu v Bratislave alebo v Košiciach. K žiadosti treba priložiť:
a) všeobecnú občiansku legitimáciu, vydanú dľa vládneho nariadenia č. 481/1919 Sb. z. a n., alebo potvrdením obecného predstavenstva o totožnosti osoby žiadateľa, opatrené podobenkou;
b) vysvedčenie o tom, že žiadateľ po končení učebného pomeru zabýval sa v príslušnej živnosti nejmenej 3 roky do jeho oboru spadajúcou prácou, potvrdené príslušným živnostenským spoločenstvom; nenáleží-li zamestnávateľ k žiadnemu živnostenskému spoločenstvu, buď vysvedčenie potvrdené obecným starostom, po prípade hlavným mestským notárom.
(2) O žiadosti o pripustenie ku zkúške rozhoduje dotyčný župný úrad; proti jeho rozhodnutiu je prípustné podať do 15 dní po doručení odvolanie prostredníctvom župného úradu na ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
§ 26. Zkúška sostáva:
a) z písomnej práce,
b) z ústnej zkúšky.
§ 27. (1) Predmet písomnej zkúšky stanoví komisia a kandidát je povinný vypracovať riešenie v uzavrenej miestnosti pod dozorom členov komisie. Členovia komisie, poverení dozorom, prihliadajú na to, aby ku zkúške pripustený nepoužil cudzej pomoci, a sledujú postup jeho práce.
(2) Vypracované úlohy podpíšu kandidáti a členovia komisie, poverení dozorom.
(3) K zhotoveniu písomnej práce možno dať lehotu jedného týždňa, treba tedy požadovať vypracovanie len takých úloh a v takom prevedení, aby k tomu táto doba stačila.
§ 28. Predmety písomnej práce sú:
a) U murárskych majstrov: plán prízemného obytného domu alebo hospodárskej budovy jednoduchej konštrukcie (dľa daného programu) s podrobným udaním rozmerov a rozpočtu;
b) u kamenárskych majstrov: konštrukcie schodišťa složitého tvaru a križové alebo kopulovité klenby s vykreslením detailov v prirodzenej veľkosti, s podrobnými rozmery a rozpočtom;
c) u tesárskych majstrov:
1. konštrukcie strechovej väzby podľa daného pôdorysu s podrobnými rozmery a rozpočtom;
2. konštrukcie krovu veže, ktorej zovňajšia forma je daná, alebo sústava menšieho dreveného mostu s podrobnými rozmery a rozpočtom.
§ 29. Ústna zkúška obsahuje tieto predmety:
U murárskych, tesárskych a kamenárskych majstrov stavebné zákony a nariadenie, a to i po stránke bezpečnostnej a po stránek hygieny stavieb, vládné nariadenia o stavebných živnostiach, zvlášte pokiaľ ide o rozsah oprávnenia.
A) U murárskych majstrov:
I.1. Obyčajné počty. Výpočet plochy trojúholníka, lichobežníka, štyrúholníka a mnohoúholníka daných rozmerov, výpočet plochy a obvodu kruhu. Výpočet povrchu a obsahu priameho ihlanu, hranolu a válca.
2. Konštrukcie jednoduchých geometrických plôch a telies z daných častí.
3. Znalosť tĺstky zdiva. Znalosť pravidiel k určeniu tĺstky obyčajne sa vyskytujúcich klenbí, oblúkov a klenbových pilierov.
II. 1. Zkúmanie základnej pôdy, vytýčenie budovy, sústava a použitie lešenia, zkruší atď. Znalosť obyčajne sa vyskytujúcich pomôcok, strojov a nástrojov.
2. Väzba zdiva kamenného, tehelného a smiešaného, ako aj oblúkov a klenbí atď., spôsob osadzenia konštrukcií železných, z umelého kameňa a iných predmetov so zvláštnym zreteľom na schody kamenného a železné stĺpy, studne, kanály, žumpy, rimsy a stropy.
3. Stavebné hmoty a ich vlastnosti. Obyčajná vápenná malta, nepremokavá malta, sádrové omietky, beton, ich príprava a upotrebenie.
III. 1. Znalosť slohov pri stĺpoch.
2. Všetky konštrukcie vyskytujúce sa pri jednoduchých prízemných domoch a hospodárskych budovách, vysvetlenie hotových plánov, pokiaľ sa tieto týkajú prác zemných, murárskych a osadzovacích.
3. Rozpočet, rozbor cien, popis atd., akýchkoľvek prác zemných, murárskych a osadzovacích a všetkých prác uvedených pod III., bod 2.
B) U kamenárskych majstrov:
1. Obyčajná počtoveda. Z geometrie výpočet plochy trojúholníka, kosoštvorca, štvorca, obdĺžníka a mnohoúholníka s danými rozmerami, výpočet plochy a obvodu kruhu. Výpočet povrchu a obsahu priameho ihlanu, válca a hranolu.
2. Konštrukcia jednoduchých geometrických plôch a telies z daných prvkov.
3. Znalosť slohov pri stĺpoch.
4. Znalosť druhov kameňov, ktorých sa obvykle používa ku kamenárskym prácam, ako aj ich vlastností, obzvlášte čo do ich pevnosti, trvanlivosti a odporu oproti vlivu tepla, mrazu a vlhkosti. Spoznanie skrytých vád, ktoré sa v kameňoch vyskytujú.
5. Rôzné spôsoby spracovania kameňa. Spôsob, ktorý treba zachovať pri osadení kameňa. Klinovanie, upotrebenie spôn, zalievanie, zpravidla používané spojovacie hmoty a ich zhotovenia. Znalosť predbežných prác, nástrojov a pomocných strojov, potrebných pre dopravu a zdvíhanie väčších kameňov.
6. Viazanie múrov, vyskytujúce sa pri múroch zhotovených z obrobených kameňov. Konštrukcia oblúkov, klenbí a schodíšť.
7. Sostavenie jednotlivých konštrukčných kameňov alebo stupňov schodišťa z daných nákresov.
C) U tesárskych majstrov:
1. Obyčajná počtoveda. Z geometrie výpočet plochy trojúholníka, kosoštvorca, štvorca, obdĺžníka a mnohoúholníka s daných rozmerov, výpočet plochy a obvodu kruhu. Výpočet povrchu a obsahu priameho ihlanu, válca a hranolu.
2. Konštrukcia jednoduchých geometrických plôch a telies z daných prvkov.
3. Znalosť nosnosti jednotlivých drevených konštrukcií.
4. Znalosť jednotlivých druhov dreva, vhodných k rozličným stavebným cieľom, postup, akým spôsobom majú byť rezané a osadené. Poznatky dobrej a zlej kvality dreva, upotrebeného k tesárskym prácam.
5. Rošty doskové, krovové alebo pilotové, stetové steny.
6. Jednoduché beranidlá a prístroje k čerpaniu vody, drevenné rúbenie studieň.
7. Väzby dreva v rozličných upotrebeniach. Určenie tvaru strechy.
8. Konštrukcia obyčajných a rozoprených srubov, krovových stolíc, vežových striech, zvoničných podstavcov, jednoduchých mostov, drevených schodíšť atď.
9. Spôsob, ako treba postupovať pri vymeňovaní jednotlivých drevených konštrukcií.
10. Lešenia, nástroje ku zdvihaniu.
§ 30. Ústna zkúška nemôže trvať viac ako 2 hodiny. Ústnu zkúšku môže súčasne aj niekoľko osôb skladať, avšak doba zkúšky v tomto prípade má byť primerane predĺžená.
§ 31. §§ 17 a 20 tohoto nariadenia buďte obdobne použité aj pri zkúškach predpísaných pre preukaz spôsobilosti murárskych, kamenárskych a tesárskych majstrov.
Forma zápisnice o konanej zkúške je táto:
Bude-li spôsobilosť uznaná, buď vysvedčenie vystavené v tejto forme:
§ 32. Zkušebný poplatok má byť súčasne s podaním prosby o zkúšku u župného úradu zplatený a na žiadon prípad sa nevráti; podrobné predpisy o zkušebných poplatkoch obsažené sú vo vl. nar. č. 76/1923 Sb. z. a n. a č. 104/1925 Sb. z. a n.
HLAVA V. Preukaz spôsobilosti pre živnostníkov oprávnených k provodzovaniu menších prác murárskych, tesárskych a kamenárskych. (§ 33)
§ 33. Kto chce provodzovať menšie práce murárske alebo tesárske alebo kamenárske, musí preukázať, že vo stavebnom odvetví, ktoré hodlá provodzovať, po vyučení najmenej 3 roky bol v príslušnej živnosti prakticky zamestnaný.
§ 34. (1) Stavební inženieri, inženieri kulturní, rešp. inženieri staviteľstva konštruktivného a dopravného, ďalej aj inženieri staviteľstva smeru vodohospodárskeho a kulturného s oboma štátnymi zkúškami, složenými na niektorej tuzemskej vysokej škole technickej, skladajú u všetkých stavebných živností len zkúšku ústnu, avšak s obmedzením na stavebné zákony a nariadenia, a to i po stránek bezpečnostnej a po stránek hygieny stavieb, a na vládné nariadenie o stavebných živnostiach, zvlášte pokiaľ ide o rozsah oprávnenia. Zkúška táto preminie sa vôbec všetkým z týchto uchadzačov, ktorí sa môžu vykazať vysvedčením o vykonaní predpísanej zkúšky pre úradne oprávnených civilných technikov. Diplomovaní absolventi oboru stavebného inženierstva vysokej školy technickej v Budapešti, ktorí nadobudli diplomu pred 28. októbrom 1918, sú ohľadne úľav postavení na roveň absolventom tuzemských vysokých škôl technických.
(2) Okrem toho zkracuje sa všetkým shora menovaným doba praktického zamestnania zmieneného v §§ 12 c) a 25 b) na 2 roky, doba učebná sa premíja vôbec. Žiadosť o poskytnutí úľavy treba podať župnému úradu, u ktorého sa má zkúška skladať.
(3) O tom, ktoré cudzozemské odborné vysoké školy sú rovnocenné tuzemským vysokým školám technickým, rozhodne s prípadu na prípad ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s ministerstvom priemyslu, obchodu a živností a s ministerstvom verejných prác.
HLAVA VII. Udelenie povolenia. (§ 35)
§ 35. Kto chce provodzovať niektorú zo stavebných živností, uvedených v § 1, je povinný u príslušného živnostenského úradu II. stolice žiadať o udelenie koncesie a musí preukázať, že vyhovel všeobecným podmienkam, uvedeným v §§ 2, 5 a 6 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n., a že si osvojil spôsobilosť k provodzovaniu dotyčnej živnosti predpísanú.
HLAVA VIII. Ustanovenia trestné. (§ 36)
§ 36. Prestupy tohoto nariadenia sa trestajú podľa zákona č. 259/1924 Sb. z. a n.
HLAVA IX. Prevedenie. (§ 37)
§ 37. (1) Toto nariadenia nabýva účinnosti zároveň so zákonom č. 259/1924 Sb. z. a n.
(2) Prevedením tohoto nariadenia poveruje sa minister priemyslu, obchodu a živností v dohode so zúčastnenými ministrami.
Švehla v. r.
Novák v. r.
Bečka v. r.
Šrámek v. r.
Dr. Markovič v. r.
Udržal v. r.
Dr. Hodža v. r.
Malypetr v. r.
Dr. Beneš v. r.
Dr. Franke v. r.
Srba v. r.
Dr. Winter v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Dr. Kállay v. r.
Copyright © 2009 - 2024, Nakladatelství C. H. Beck
