Čekejte, prosím...
A A A

Hledaný výraz nenalezen

Hledaný § nenalezen

116/1925 Sb. znění účinné od 18. 6. 1925 do 31. 7. 1972

116

 

Vládné nariadenie

zo dňa 26. mája 1925,

ktorým vydávajú sa predpisy pre živnostenské provodzovanie kameňolomov, hlinísk, pieskovieň a štrkovieň.

 

Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 40, 45 a 102, odst. 6., zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n. (živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi):

§ 1.

Ustanovenia tohoto nariadenia platia pre všetky po živnostensky provodzované otvorené kameňolomy a vzťahujú sa obdobne tiež na hliniská, pieskovne štrkovne pod širým nebom po živnostensky provodzované.

Práce odpratávacie.

§ 2.

(1)

V kameňolomoch, hliniskách, pieskovniach a štrkovniach musí sa prv, nežli sa započne hmota dobývať, odstraniť odkrývka, ako aj zvetralé alebo neupotrebiteľné látky, uložené na materiále, ktorý sa má ťažiť.

(2)

Zároveň s ťažbou musí sa postupne odkrývať.

§ 3.

Medzi spodkom odkrývky a horným okrajom dobývanej, k účelu ťažby odkrytej hmoty musí sa ponechať voľný priestor, ktorého šírku, pokiaľ ide o sypké vrstvy hliny a piesku, treba stanoviť polovičnou výškou odkrývky, najmenej však na 1 m; je-li odkrývka vyššia nežli 6 m, stačí voľný priestor 3 m široký.

§ 4.

(1)

Odkrývka buď odkopaná v prirodzenom sklone hmoty.

(2)

Je-li odkrývka tak mocná a jakosť jej taká, že by sa mohla pri jednoduchom sklone zovňajšími vlivy (otrasami pri trhaní, pôsobením atmosferických srážok alebo pod.) sosypať, musí byť odkopávaná vo stupňoch. Ak odkopávaná hmota je sypká, buď tak postupované už pri odkrývke 6 m mocnej.

§ 5.

(1)

Výška a šírka jednotlivých stupňov odkrývky buď so zreteľom na jakosť hmoty tak zariadená, aby sa účinne predišlo skutáľaniu alebo zrúteniu sa materiálu so stupňa na stupeň.

(2)

Medzi jednotlivými stupňami buď sriadené schôdné spojenie.

(3)

Stupne musia mať svah primeraný pevnosti hmoty.

§ 6.

(1)

Odkop odkrývky musí sa diať shora dolu. Podkopávať strmné steny dovoľuje sa leň výnimečne, je-li vzhľadom na jakosť hmoty (na pr. u pevné zmrzlej hlíny) nezbytne treba kopať tak, že sa hmota podkopaním a rozklínením oddelí. Podkopávať smejú sa iba steny, ktorí nie sú vyššie 2 m, a to len v tak malých častiach, aby sa to mohlo diať so strany. Pri tom musia sa ponechať s oboch strán operné piliere, ktoré sa smejú odkopať až bezprostredne pred rozklínením, a to rovnako tak len so strany.

(2)

Teprve po dokončení podkopávky a keď sa robotníci vzdialili z dosahu zrútenia, smie sa hmota klínami shora dolu vrazenými oddeliť. Oddelená hmota smie sa teprve vtedy odpraťať, nehrozí-li už ďalšie zrútenie.

§ 7.

(1)

Je-li odkrývka náchylná k sosunutiu, buď na voľnom ochrannom pruhu medzi jej spodkom a hornou hranou dobývanej hmoty sriadená hrádza z hlíny, kamenia, pletiva alebo fošien․ Ďalej buďte pri sosuvnej pôde svahy primeraným spôsobom mierne sklonené a etáže alebo stupne primerane nízké a dostatočne široké. Prestane-li sa v dobývaní odkrývky tak, že odkopaná jej stena zostane dĺhšiu dobu stáť, nutno pri nebezpečnom teréne postarať sa o náležité odvodnenie posuvnej plochy.

(2)

Pri nespoľahlivej hmote odkrývky musia sa po väčších atmosférických srážkach, ako aj v dobe obľavy, menovite tam, kde lzä očakávať alebo sa zistilo posúvanie, uvoľnené a zrútením hroziace masy včas odstrániť.

§ 8.

(1)

Odkrývka sa smie odkopávať len tak ďaleko, aby medzi hranicami súsednych pozemkov a vrchnou hranou odkopu zostal voľný ochranný pruh v primeranej, živnostenským úradom predpísanej šírke.

(2)

Pri tom musí živnostenský úrad zvlášte prihliadať na to, sú-li v blízkosti železnice, vodné toky, hradské, verejné alebo hojne používané súkromné cesty alebo stavby.

(3)

Záverná stena pri ochrannom pruhu musí sa upraviť v primeranom sklone dľa predchodzích ustanovení a nesmie sa nikdy kolmo odkopať. Pri nespoľahlivej hmote buď osadená vrbinou, obložená drnom alebo iným príhodným spôsobom zabezpečená.

§ 9.

(1)

Pri ukladaní odkrývky na hromadu musí sa zachovávať prirodzený sklon, primeraný odkopávanej hmote.

(2)

Úpätie skládky musí byť od hranic cudzích pozemkov primerane vzdialené. Majú-li sa skládky sriadiť u železničných tratí, verejných ciest alebo vodných tokov, ustanoví túto vzdialenosť v prípade potreby živnostenský úrad.

(3)

Náležitú pečlivosť venovať treba odvádzaniu srážkových vôd od skládok.

Dobývanie materiálu.

§ 10.

(1)

Materiál má sa dobývať vždy shora dolu a zpravidla terasovite alebo stupňovite.

(2)

Približnú šírku a výšku terasí a stupňov určí živnostenský úrad, majúc na zreteli geologické složenie dobývaného materiálu, ostatné miestné pomery a spôsob provodzovania.

(3)

Pri tom je pravidlom, že pri tuhom a v tlstších vrstvách uloženom materiále môžu sa sriadiť vyššie terasy s odstupňovanými stenami, kým pri rozpukaných a v tenkých vrstvách uložených masách má sa ťažiť v nízkych terasách alebo v jednoduchých stupňoch.

(4)

Výška a šírka stupňov buď tak stanovená, aby sa porubným stenám dostalo sklonu, primeraného povahe materiálu. Šírku stupňov treba vždy tak ustanoviť, aby v prípade, že by sa materiál nepredvídane sosunul až za pätu prirodzeného sklonu, zostalo ešte na stupni voľné miesto najmenej 1 m široké.

§ 11.

(1)

Sriadia-li sa na terasách pracovištia, musí sa pre ne predpísať šírka konaným prácam primeraná, zvlášte lámu-li a opratovávajú-li sa veľké kamene, sriaďujú-li sa dopravné zariadenia alebo majú-li sa založiť pracovištia nad sebou.

(2)

Sriaďujú-li sa terasy a stupne, nutno sa postarať o bezpečný priechod so stupňa na stupeň. K tomu účelu buď sriadené primerané odstupňovanie alebo buďte pripevnené laná k zachyteniu. Laná Musia byť za okrajom sklonu bezpečne pripevnené. Pri rozsiahlych podnikoch musí sa umiestiť viace lán, a to asi 50 m od seba.

§ 12.

Obsahujú-li steny lomu alebo jamy len v jednotlivých miestach upotrebiteľnú hmotu, takže sa len tieto časti majú vyťažiť, smejú nepotrebné vrstvy len vtedy zostať nedotknuté, sú-li primerane mocné a nelzä-li očakávať, že by sa sosunúly.

§ 13.

(1)

Iný spôsob dobývania nežli po stupňoch alebo terasách (§ 10) dovoľuje sa len výnimkou a len vtedy, ide-li o ťažbu v skalách, ktoré sa buď s ohľadom na prirodzené uloženie vrstiev alebo pre skrovnú cenu materiálu, hodiaceho sa len za štrk alebo lomový kameň, vypláca len vtedy, môžu-li sa strhnúť naraz celé steny. V oboch prípadoch smie sa takým spôsobom dobývať len v pevných a nie v rozpukaných skalách.

(2)

Dobývanie smie sa prevádzať potom buďto podkopávaním stien a vyhodením pri tom ponechaných operných pilierov alebo trhaním komorovými podkopy.

§ 14.

(1)

Strhujú-li sa celé steny podkopom, buď podkopanie prevedené tak, že zostanú stáť úplne pevné, dostatočne silné perné piliere a vloží sa v pravý čas, ešte než nastalo sosadnutie steny, vzpery v primeranom počte a sile k veľkosti skalnej steny. Streľné vývrty pre operné piliere pripravia sa postupne už v priebehu podkopných prác.

(2)

Robotníkom zamestnaným v podkopoch a pri nakladaní a odvoze ťaživa buď naznačený smer, ktorým by v nebezpečenstve mali utiecť. Pred skalnou stenou a v dosahu predvídaného jej zrútenia buď zamestnané čo najmenej robotníkov.

(3)

Po každom trhaní buď prehliadnutý stav sklanej steny a podkopu a potom teprve smie sa zrútená hmota odstrániť.

(4)

Bol-li podkop dostatočne ďaleko prevedený, tedy sa posledné predné vývrty a vývrty operných pilierov súčasne nabijú a zapália.

(5)

Nenastane-li zrútenie, keď boly operné piliere vyhodené, musí sa stena plných 24 hodín pozorovať a potom teprve smie sa prikročiť k prehliadke. Ku stene v pohybe sa nachádzajúcej nesmie sa pristupovať a treba dosah jej zrútenia uzavrieť. Po každom zrútení niektorej steny buď štabilita súsedných častí skál vyšetrená a z nove povstalých stien buďte očistené uvoľnené časti.

§ 15.

(1)

Komorových podkopov smie sa užívať len tam, kde sa otrasom nemôžu ohrožovať verejné hradské, cesty a cudzí majetok. Každým spôsobom nutno komorové podkopy tak sriadiť, aby sa strhovaná stena až k určitej rozsadline mohla oddeliť. Vstupné štoly nesmejú sa viesť priamym smerom a musia sa, keď bola komora nabitá, zamurovať.

(2)

Podnikateľ je povinný každé trhanie komorovými podkopy oznámiť vopred včas živnostenskému úradu.

§ 16.

Zakazuje sa podkopávať skalné steny k tomu účelu, aby sa potom klínom srazily.

§ 17.

Pri odborných prácach v lomivých skalách buď postarané o vzoprenie podobraných stien.

§ 18.

(1)

Pri lámaní záverných stien buďte sriadené stupne s najmenej tak širokými lavicami, aby sa mohly uvoľnené časti hmoty snadno odstrániť.

(2)

Záverné steny musia sa previesť v primeranom sklone.

(3)

Utvorenie svislej závernej steny dovoľuja sa len vtedy, je-li hmota tak stejnorodá a súdržná a tiež tak uložená, že netreba sa nijako obávať jej zrútenia, a není-li ďalej z verejných ohľadov námietok proti takému dobývaniu.

§ 19.

Nebezpečné miesta v lomoch a jamách buďte uzavrené a na vhodných miestach označené výstražnými tabulkami.

§ 20.

Pri kamenných lomoch a jamách, ktoré ležia na horských svahoch, takže voda z taviaceho snehu a srážkovej vody stiekajú k lomu alebo k jame, čím by mohlo nastať zrútenie materiálu, buďte učinené primerané zabezpečovacie opatrenia.

§ 21.

(1)

Kameňolomy a jamy musia sa spoľahlivým spôsobom ohradiť, aby sa zabránilo spadnutiu ľudí a zvierat.

(2)

Spôsob ohradenia riadi sa polohou miesta, kde sa hmota dobýva, a jeho okolím.

Práce trhacie.

§ 22.

Čo do držby (vlastníctva), uschovania, uloženia obalu a užívania výbušín, rozbušiek a výbušných prípravkov treba zachovávať ustanovenia platných predpisov, ako aj všetkých predpisov, ktoré snáď po tejto stránke budú ešte vydané.

§ 23.

k trhaniu nebuď užívané voľných výbušín, ale výbušín patronovaných; vyňaté sú len komorové náboje.

§ 24.

Vývrty buďte tak založené, aby náboj prišiel do celistvej skaly. Náboje v rozsadlinách dovoľujú sa iba u veľmi súdržnej skaly. majú-li sa oddeliť veľké balvany.

§ 25.

Vývrty pre náboje majú sa tak zakladať, aby kolmá vzdialenosť dna vývrtu od zovňajšieho povrchu steny činila najmenej polovicu hĺbky vývrtu. Najmenej tútiež vzdialenosť treba vždy zachovávať medzi dvoma súsednými vývrty steny, keď sa náboje jednotlivé zapaľujú; pri súčasnom odstrele musí byť vzdialenosť táto o polovicu väčšia.

§ 26.

Výška náboja nesmie presahovať tretinu hĺbky vývrtu. Množstvo náboja buď tak určené, aby sa skala trhaním len uvoľnila. Nutno vždy dbať, aby rozlet kamenia pokiaľ možno sa obmedzil.

§ 27.

Nabité vývrty k výstrelu pripravené buďte pokryté jednoduchými, po prípade dľa veľkosti náboja v niekoľko vrstvách krížom na seba položenými sväzkami prútia, vreciami piesku, vetvami atď., aby sa zabránilo rozletu kamenia; táto pokrývka nesmie sa nikdy zaťažiť kameňami.

§ 28.

(1)

Zápalnica musí byť pre každý výstrel primerane dlhá, aby v dobe, čo horí, mohly sa osoby, ktoré ju zapálily, ukryť.

(2)

Zápalky treba na zápalnice pripevňovať klieštičkami.

§ 29.

(1)

Je-li náboj pripravený k výstrelu, musí dať dozorčia osoba tým poverená ustanovené znamenia, na čo sa robotníci odoberú na zabezpečené, vopred určené stanoviská (do úkrytov). Teprve potom smejú sa náboje zápáliť.

(2)

Pri komorových odstreloch smie byť miesto vývrtu až po 15 minutách opät obsadené.

(3)

Keď jednotlivé rany zlyhaly, nesmejú robotníci ukryty pred štvrťhodinou opustiť. Rany, ktoré zlyhaly, buďte ako také označené.

§ 30.

Užíva-li sa elektrického palníku, má strelmajster, ktorý obstaráva nabíjanie vývrtov a kladenie i spojenie elektrického vedenia, nosiť kľuku od zapaľovačky u seba a nasadiť ju na hriadeľ kľukový teprve priamo pred vypálením rany. Hneď po zapálení buď vedenie drôtov cele bezpečným spôsobom prerušené.

§ 31.

(1)

Sú-li kameňolomy poblíž verejných komunikácií, má živnostenský úrad, dohodnúc sa dľa miestných pomerov s príslušnými snáď orgány, postarať sa o to, aby sa dotyčné komunikácie po dobu trhania primerane uzavrely.

(2)

Pri tom buďte konce tratí, ktoré sa majú uzavrieť, presne označené.

§ 32.

(1)

Majú-li sa uzavrieť hradské, nech idú, nežli sa počne trhať, dva robotníci s červenými vlajkami od stredu trati, ktorá sa má uzavrieť, k obom jej koncom, vyzvú chodcov, aby hradskú rychle opustili, a akonáhle je trať úplne voľná, dajú dozorcovi nad trhaním umluvené znamenia. Tieto hliadky zostanú na koncoch uzavrenej trati tak dlho, až sa dá znamenie, že sa trhanie ukončilo

(2)

Tiež u lomov, ktoré neležia u verejných komunikácií, buď trhanie primeranými zvukovými signály napred ohlásené, aby sa mohly osoby v okolí lomu včas vzdialiť. Význam týchto zvukových signálov buď vysvetlený nápadnými a trvanlivými výstražnými tabulkami na cestách sem vedúcich.

§ 33.

Dobu strieľanie ustanoví živnostenský úrad, zreteľ berúc na rozsah podniku a na komunikačné pomery v okolí kameňolomu. Pri tom treba vždy i toho dbať, aby verejné komunikácie neboly dlhšie ako štvrť hodiny nepretržite uzavrené.

§ 34.

(1)

K trhaniu, to je k nabíjaniu, zatĺkaniu a zapaľovaniu nábojov, smie sa užívať len zvlášte zkúšaných a spoľahlivých robotníkov.

(2)

Mená ich buďte vždy v patrnosti vedené vo zvláštnej listine, ktorá sa uloží na prípustnom mieste závodu.

Zvláštné predpisy na ochranu života a zdravia robotníkov.

§ 35.

Pracovištia na spodku lomu (jamy) a na terasách majú byť tak zvolené a upravené, aby robotníci tam zamestnaní boli chránení pred padajúcou hmotou.

§ 36.

(1)

Dopravné cesty alebo koľaje majú sa sriadiť v primeranej vzdialenosti od okrajov svahov. Cesty k lomu ku pracovištiam vedúce nesmejú byť sriadené na území hroziacom sosutím. Na príkrých krajoch a na mostoch buďte cesty zabezpečené zábradlím alebo lanami. Príliš strmým spádom a náhlym zmenám spádov, ako aj ostrým záhybom treba sa vystríhať.

(2)

Na koľajach, ktoré vedú blízko miest, kde sa pracuje, alebo pri úbočí alebo na koľajach, ktoré nie sú v stálej a bezpečnej polohe, smejú sa vozíky vôbec pohybovať len tak, aby sa daly kedykoľvek ihneď zadržať.

§ 37.

(1)

Pohyb vozíkov vlastnou ich váhou dovoľuje sa len vtedy, sú-li opatrené ľahko riaditeľnými a spoľahlive pôsobiacimi hamovnicami; vozíky, ktorých hamovnice možno ovládať s vozíku samého, musia mať plošinu.

(2)

Zastavené vozíky musia sa pritiahnutím hamovníc alebo drevenými podkladky zabezpečiť proti rozjetiu.

(3)

Spínanie bežných vozíkov nesmie sa nikdy diať pri jazde.

§ 38.

Výklopné vozíky musia byť opatrené spoľahlivými zarážkami, ktoré sa dajú bez nebezpečenstva obsluhovať.

§ 39.

Točny a posunovadlá musia sa dať vo svojej správnej polohe vhodnými úpravami zaistiť.

§ 40.

Prenosné spúšte musia byť dostatočné silnej konštrukcie a jako ostatné pre dopravu vyťažené hmoty určenej naklonenej roviny tak postavené, aby hmota nemohla sa prekutáliť a zabránilo sa tiež jen vypadávaniu alebo vyskakovaniu.

§ 41.

(1)

Visiace lešenia sú prípustné len výnimečne v kameňolomoch, a to pri spoľahlivej a pevnej skale a pri bezpečnej konštrukcii a bezpečnom upevnení.

(2)

Najvyšší počet robotníkov, ktorý smie byť na visiacom lešení, a prípustná najmenšia tĺšťka nosných lán buďte na lešeniach stále a zreteľne čitatelne vyznačené.

(3)

Každé zdvihadlo musí sa opatriť západkou a homovnicou, každé ozubené súkolie ochranným príklopom.

(4)

Každí visiace lešenie musí byť vhodnými opatreniami zabezpečené, aby sa nekývalo.

§ 42.

(1)

Jeráby a zdvihadlá buďte opatrené západkou a pásovou hamovnícou alebo inou bezpečne účinkujúcou hamovnicovou úpravou. Má-li bremeno svojou vlastnou váhou byť spúšťané, vtedy musí pri dvojakom chode sriadená byť západka, aby rychlý chod samočinne nenastal.

(2)

Pojazdné jeráby, na ktorých sú riadičia, majú mať lešenie alebo galerie proti spadnutiu ľudí a materiálu dostatočne bezpečné a ohradené. Všetky prístupné ozubené súkolia buďte zakryté.

(3)

Na každom jerábe buď jeho únosnosť v kilogramoch zreteľne vyznačená.

(4)

Všetky namáhané časti týchto zdvihadiel buďte vyzkúšané aspoň raz do roka čo do svojej nosnosti a bezpečnej účinnosti, pri čom u jerábov o nosnosti až do 25 tún užitkového bremena užité buď zaťaženia na zkúšku o 25 procentov zvýšeného, kým pre jeráby väčšej nosnosti buď zkušebné bremeno o 10 procentov ťažšie ako bremeno užitkové. O prevedených zkúškách buďte vedené záznamy.

§ 43.

Svažné dráhy buďte opatrené vhodnými zariadeniami, podvozkami, záverami, dvojitými povrazy, zachycovacím ústrojím a pod., aby osoby na konci svažnej dráh neboly ohrožované sjažďajúcimi vozíky. Hamovníca má byť tak upravená, aby v kľude pôsobila a jazda po dráhe teprv uvoľnením hamovnice bola umožnená (uvoľňovacia hamovnica).

§ 44.

(1)

Drevené rebríky majú byť zhotovené zo zdravého, nosného materiálu; stupátka buďte do rebríka nepohyblive zapracované. Pribíjať latky alebo dosky miesto stupátok neni dovolené.

(2)

Užívané rebríky buďte tak postavené, aby stupátka od stien dostatočne Ďaleko odstávaly.

§ 45.

Pracujú-li robotníci na pokraji príkrej stráne alebo na príkrych úbočiach, musia byť priviazaní alebo musí tu byť aspoň rukou dosažiteľné ochranné lano. Upevňovacie laná buďte spoľahlive zakotvené.

§ 46.

Robotníci, ktorých zrak pri práci môže byť ohrožený úlomkami, buďte opatrení ochrannými okuliarami alebo stienítkami. Na ochranu ostatných robotníkov buďte, treba-li toho, sriadené ochranné steny alebo sieti.

§ 47.

Pri každom podniku, v ktorom je zamestnané päť alebo viac robotníkov, je treba postarať sa o prístrešie aspoň s jedným lôžkom a umývacím zariadením. Pracuje-li sa i v zimných mesiacoch, musí toto prístrešie byť upravené k vykurovaniu.

§ 48.

V každom závode má byť pri ruke materiál, ktorého je treba k prvej pomoci (obvazovací materiál, prostriedky krvácanie staviace, občerstvujúce, dezinfekčné atď., ako aj nosítka); dozorčie orgány a niekoľko robotníkov majú byť oboznámení s jeho používaním.

§ 49.

V každom závode buď postarané o vodu pitnú a k mytiu.

§ 50.

V každom závode buďte sriadené primerané záchody so zreteľom k počtu zamestnaných osôb.

§ 51.

Pri hustej hmle musí sa odpratávanie a dobývanie prerušiť.

§ 52.

Osôb, o ktorých je známé, že trpia na padúcnicu, krče, občasné záchvaty mdloby, závrať, nahluchlosť alebo iné telesné a vady v miere, že by pri prácach na miestach, kde sa ťaží, boly vydané neobyčajnému nebezpečenstvu, nesmie sa pri týchto prácach užívať. Opilé osoby nesmejú sa vôbec k práci pripustiť. Ženy vo vysokom stupni tehotenstva nesmejú sa zamestnávať.

§ 53.

V prípade úrazu v podniku buď ihneď postarané o lekársku pomoc.

§ 54.

Majiteľ závodu alebo osoba k tomu určená musí miesta, kde sa pracuje, denne pred každým zahájením práce, potom mimo toho po obľave alebo daždivom počasí a pri nastalom mraze, taktiež po každom väčšom trhaní a konečne pri opätnom zahájení ťažby po dlhšej prestávke, dľa potreby i častejšie prehliadnuť; hrozí-li nebezpečenstvo zrútením, buďte účinené ihneď potrebné opatrenia, aby sa tomu zabránilo, a po prípade buď práca na ohrožených miestach zastavená.

Konečné ustanovenia.

§ 55.

Na niekoľko vhodných a ľahko prístupných miestach závodu buď trvanlivým spôsobom pribitý krátky výťah, obsahujúci najdôležitejšie ustanovenia, menovite ustanovenia § 6, 14, 19, 20, 30, 36, 37, 45, 51 a 53 tohoto nariadenia. Každý robotník, akonáhle vstúpi do práce, buď na túto vyhlášku zvlášte upozornený.

§ 56.

Ustanovenia tohoto nariadenia platia jak pre dosavádné podniky druhu v § 1 vyznačeného, tak i pre také, ktoré sa teprve sriadia (nove sriadené alebo premenené), s rozdieľom, že predpisov tohoto nariadenia, ktoré by vyžadovaly meny provodzovane závodov právoplatne už povolených, má sa len potiaľ použiť, pokiaľ nie sú v odporne s právami dľa udeleného povolenia snáď nadobudnutými.

§ 57.

Prestupky tohoto nariadenia, pokiaľ nejde o činy prísnejšie trestné, trestajú sa dľa zákona č. 259/1924 Sb. z. a n.

§ 58.

(1)

Toto nariadenie nabýva účinnosti dňom vyhlásenia.

(2)

Nedotknuté zostávajú predpisy o povoľovaní a provoze kameňolomov, hlinísk a štrkovieň v blízkosti dráhy.

§ 59.

Prevedením tohoto nariadenia poveruje sa minister priemyslu, obchodu a živností a minister sociálnej pečlivosti v dohode so zúčastnenými ministrami.

Švehla v. r.

Novák v. r.

Dr. Franke v. r.

Dr. Hodža v. r.

Šrámek v. r.

Dr. Winter v. r.

Dr. Beneš v. r.

Udržal v. r.

Bečka v. r.

Srba v. r.

Malypetr v. r.

Dr. Markovič v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Dr. Kállay v. r.