Ustanovenia I., II. a IV. - VI. (§§ 1 - 20 a 23 - 30) oddielu zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n., nabývajú účinnosti súčasne s týmto nariadením.

Mestá Bratislava a Košice sú povinné poskytnúť pre umiestnenie mestského notárskeho úradu potrebné úradné miestnosti, snášať ťarchy udržovanie, kúrenia, osvetľovania a čistenia týchto miestností a dodávať vecné potreby tohoto úradu.

Mestá Bratislava a Košice sú povinné prideliť mestskému notárskemu úradu v dohode s mestským hlavným notárom kancelárskych a pomocných úradníkov, zamestnancov a sriadencov v počte odpovedajúcom potrebe a zaisťujúcom bezvadné účinkovanie mestského notárskeho úradu z radu mestských kancelárskych a pomocných úradníkov, zamestnancov a sriadencov.

Pre práva a povinnosti starostu a mestskej rady miest Bratislavy a Košíc v obore mestského finančního hospodárenia smerodatné sú predpisy zákona zo dňa 12. augusta 1921, č. 329 Sb. z. a n., o priechodnej úprave finančního hospodárenia obcí a miest s právom municipálnym.

Pôsobnosť měšťanostu, mestského policajného kapitáňa, nakoľko nie je prenesená na štátne policajné riaditeľstvo, a magistrátu vo veciach štátnej správy prejde na mestský notársky úrad dňom, ktorý vyhlási minister s plnou mocou pre správu Slovenska.

Pôsobnosť mešťanostu, mestského policajného kapitáňa a magistrátu prikázaná v správe vnútorných záležitostí obce zákonom zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n., starostovi a mestskej rade, prejde na tieto orgány, rešp. na orgány správnych komissií dňom, ktorý určí starosta (předseda správnej komissie) v dohode s mestským hlavným notárom a riadne vyhlási.

Orgány, vykonávajúce doteraz v týchto záležitostiach pôsobnosť mešťanostu, mestského policajného kapitáňa a magistrátu, učinkujú v týchto od toho dňa len ako pomocné konceptné sily starostu a metskej rady.

Úradníkom mestského notárskeh úradu až do prevzatia agendy vo veciach štátnej správy a v správe vnútorných mestských záležitostí, nakoľko táto prislúcha mestskému notárskemu úradu, pripadá len výkon práv určených v §§ 8 a 12 zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n.

Za záležitosť kolegiálneho rozhodovanie prehlašuje sa v smysle § 10 zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n., vybavovanie stavebných záležitostí v I. instancii, podávanie návrhov o žiadostiach o udelenie domovského práva a ďalej rozhodovanie o zavedení a prevedenie disciplinárneho pokračovanie proti úradníkom, zamestnancom a sriadencom mestským.

Pozvania mestského hlavného notára a úradníkov mestského notárského úradu tak s právom hlasovacím do zasadnutí mestskej rady a zastupiteľstva dľa ustanovení § 8, odstavca 3., a § 12, odstavca 2., zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n., ako aj s hlasom poradným a informativným dľa ustanovenia § 12, odstavca 1., do zasadnutí zastupiteľstva, rady a komissií dejú sa starostom na prednostu mestského notárskeho úradu tým istým spôsobom, ako pozvania volených členov.

Jestli zastupiteľstvo, rada alebo komissia praje si výslovne prítomnosť niektorého úradníka mestského notárskeho úradu, nech je to v pozvánke ku zasadnutiu zvlášte uvedené.

Ustanovenia 1. odstavca tohoto paragrafu platné sú aj pre pozvania členov odborníkov vyjmenovaných dľa § 14 zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n.

Bližšie ustanovenia o tom, akým spôsobom určí sa obnos, ktorým po prípade mestá Bratislava a Košice budú povinné prispieť dľa ustanovenia § 12 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n., k čiastočnej úhrade nákladov vzniklých štátu sriadením mestského notárskeho úradu, budú vydané až po zisteni pomeru medzi agendami štátnej správy a správy vnútorných záležitostí týchto miest obstarávanej mestskými notárskymi úrady.

Pre systemisovanie nových miest úradnických a sriadeneckých v mestách Bratislave a Košiciach a zaplňovanie systemisovaných miest smerodatné sú predpisy § 13 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n.

Úradníci premenených miest municipálnych a miest so sriadeným magistrátom, ktorí spadajú do kategorie úradníkov vymenovaných v § 1 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n., t. j. úradníci vykonávajúci pôsobnosť měšťanostu, mestského policajného kapitáňa, magistrátnych radcov, hlavného notára, hlavného fiškála, prísediacích a notárov sirotských stolíc, ktorí dňa 15. apríla 1920 (v deň účinnosti zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n.) skutočne službu vykonávali, alebo po tomto dní v službe tejto boli ustanovení a v deň účinnosti tohoto nariadenie ešte sú v slúžobnom pomere, sú povinní podať žiadosť o prijatie do štátnej služby správnej.

K podaniu žiadosti povinní sú úradníci týchto kategorií bez ohľadu na to, či boli na ich miesta prozatýmne ustanovení alebo v úrade svojom prozatýmne ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska alebo príslušným županom potvrdení.

Žiadosti o prijatie do štátnej správnej služby je podať v lehote 60 dní odo dňa účinnosti tohoto nariadenia u ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, jestli už žiadosť nebola prv podaná.

K žiadostiam nech sú pripojené v prvopise alebo v overenom opise všetky doklady potrebné k rozhodnutiu o žiadosti.

K žiadostiam, ktoré budú podané u ministra s plnou mocou pre správu Slovenska po uplynutí lehoty v 1. odstavci ustálenej, nebude braný ohľad a so žiadateľmi bude naložené, ako by žiadosť vôbec nepodali.

O prevzatí do štátnej správnej služby na Slovensku rozhoduje, rešp. ho navrhuje dľa voľného uváženia minister vnútra v dohode s ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska; jestli by sa v niektorých prípadoch jednalo o odborných orgánov v mestskej službe ustanovených a do pôsobnosti iného ministerstva spadajúcich, je potrebná dohoda aj s týmto ministerstvom.

Pri rozhodovani o žiadostiach o prijatie je zachovávať zásadu, aby úradníci, ktorí za republiky sa lojálne chovali a dostatočne odborne a jazykove sú kvalifikovaní a v službe sa osvedčili, boli do štátnej služby prevzatí, jestli nie sú proti tomu inakšie závažné príčiny.

Účinnosť prevzatia do štátnej služby nastáva dňom doručenia ustanovacieho dekretu, alebo dňom v dekretu uvedeným.

Úradníci, ktorí včas o prevzatie zažiadali a neboli do štátnej služby prevzatí, budú z činnej služby prepustení a pôžitky im vyplácané zastavené alebo dľa ustanovení § 7 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n., patričné im pôžitky zaopatrovacie poukázané, jestli úradníci tí nebudú podržaní za mestských úradníkov.

Jestli by úradníkovi maly byť zaopatrovacie pôžitky odopreté dľa ustanovenia 2. odstavca §u 7 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n., musia byť skutkové okolnosti jednania proti československému štátu preukázané a musia byť úradníkovi pred rozhodnutím sdelené, aby k nim mohol podať svoje pripomienky a námietky.

Okresný náčelník a po ustavení okresných výborov okresný výbor, v mestách Bratislave a Košiciach župan a po ustavení župných výborov župný výbor, môže povoliť prozatýmnu výplatu priznaných zaopatrovacích pôžitkov alebo v plnom obnose alebo čiastočne v prípade podania odvolania obecným notárom alebo mestským hlavným notárom alebo inou osobou proti priznaniu zaopatrovacích pôžitkov.

U úradníkov do štátnej služby správnej neprevzatých nenastupuje pensionovanie, keď budú podržaní v službách mestských so schválením ministra vnútra.

Pri potvrdzovaní ponechaní v mestských službách postupovať je podľa zásad § 12, odstavec 2., tohoto nariadenia a zrovna tak pri potvrdzovaní vymenovania nových úradníkov županom dľa § 13, odstavec 1., zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n., v mestách Bratislave a Košiciach.

Všetci ostatní úradníci a sriadenci miest Bratislavy a Košíc, ktorí nepatria do kategorií úradníkov vymenovaných v § 1 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a n., a ktorí dňa 15. apríla 1920 skutočne službu vykonávali alebo po tomto dni boli ustanovení a v deň účinnosti tohoto nariadenie ešte sú v slúžobnom pomere, sú povinní podať žiadosť o potvrdenie vo svojom úrade alebo službe.

Povinnosť tá vzťahuje sa na úradníkov a sriadencov zamestnaných nielen vo správe (administrácii) mesta, ale aj vo všetkých mestských podnikoch, pri správe hospodárstva lesov a iného majetku mesta a v správe fondov mestom spravovaných, bez ohľadu na to, či boli na ich miesta prozatýmne ustanovení, alebo v úrade svojom ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska alebo príslušným županom potvrdení.

Pre podanie žiadostí, ich vybavenie a právne následky ich vybavenia sú smerodatné analogicky predpisy §§ 11 - 13 tohoto nariadenia.

Premenené mestá municipálne a so sriadeným magistrátom sú povinné svoje archivy (registratúry) riadne uchovávať a spisy z nich príslušným štátnym úradom podľa potreby na ich žiadosť vydávať.

Žiadosti o podpory v smysle § 30 zák. zo dňa 13. júla 1922, č. 243 Sb. z. a n., je podať prostrednictvom nadriadeného správneho úradu po 1. októbri každého roku po poukázaní všetkých až do toho dňa mestu v smysle zákona zo dňa 12. augusta 1921, č. 334 Sb. z. a n., prislúchajúcich prídelov zo štátnych daní.

K žiadostiam je pripojiť výkaz týchto prídelov, rozpočet na dotyčný rok a podrobnú zprávu o majetkových a finančných pomeroch mesta a úkoloch, ktoré mesto nevyhnuteľne očakávajú.

Premenené mestá sú povinné uviesť svoje štatúty v súlad so zmenou svojej právnej povahy a platnými zákonnými predpisy v lehote 6 mesiacov od účinnosti tohoto nariadenia.

Nariadenie toto nabýva účinnosti dňom vyhlásenia.

Toto nariadenie prevedie minister vnútra v dohode s ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.

Minister vnútra môže výkonom práv podľa tohoto nariadenia mu prislúchajúcich poveriť ministra s plnou mocou pre správu Slovenska.