Na plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany sa ustanovuje

Národné výbory, ktoré priamo riadia alebo spravujú organizácie, ustanovujú na plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany vedúcich technikov požiarnej ochrany. Vedúci technici požiarnej ochrany krajského národného výboru plnia tiež úlohy, ktoré krajskému národnému výboru vyplývajú z § 3 zákona.

Dve alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany zriaďujú

V prípadoch uvedených v odseku 1 nemožno spájať funkciu technika požiarnej ochrany s inou funkciou.

Ak veľkosť alebo charakter organizácie nevyžaduje zriadenie dvoch alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany a inak sú v organizácií splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo c), zriaďuje táto organizácia funkciu technika požiarnej ochrany, ktorú nemožno spájať s inou funkciou.

V organizáciách uvedených v odseku 1 písm. b), v ktorých sú zriadené dve alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany, možno niektoré funkcie spájať s inou funkciou len vtedy, ak vzhľadom na charakter alebo veľkosť organizačných jednotiek tak možno zabezpečiť plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany.

Ustanovenie technika požiarnej ochrany sa výnimočne nevyžaduje v organizáciách, ktoré sídlia v spoločnom objekte s organizáciou, ktorá má ustanoveného technika požiarnej ochrany, ak s ňou uzavreli dohodu o zabezpečení požiarnej ochrany; takúto dohodu možno uzavrieť len so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

Uzavretím dohody podľa odseku 1 nie sú dotknuté ostatné povinnosti organizácií na úseku požiarnej ochrany.

riadi po odbornej stránke zabezpečovanie požiarnej ochrany,

kontroluje najmenej raz za dva roky dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane v podriadených orgánoch a priamo riadených organizáciách a vyžaduje od vedúceho orgánu alebo vedúceho organizácie vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov; pri vykonávaní kontroly na podriadených orgánoch môže vykonať kontrolu v ktorejkoľvek organizácii v pôsobnosti tohto orgánu,

uplatňuje v pláne a rozpočte požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie požiarnej ochrany,

podieľa sa na školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane,

vedie príslušnú dokumentáciu požiarnej ochrany,

spracúva správy, rozbory a informácie o stave požiarnej ochrany, ako aj o príčinách vzniknutých požiarov a navrhuje príslušné opatrenia; súhrnné správy o stave požiarnej ochrany predkladá vedúcemu ústrednému orgánu najmenej jedenkrát za rok a zúčastňuje sa prerokúvania týchto správ,

plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.

Technik požiarnej ochrany organizácie

organizuje a kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z predpisov o požiarnej ochrane,

riadi po odbornej stránke činnosť pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany,

uplatňuje v pláne a rozpočte požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie požiarnej ochrany,

podieľa sa na školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane,

posudzuje, prípadne zabezpečuje posudzovanie požiarneho nebezpečenstva v objektoch organizácie a v technologických procesoch,

vedie príslušnú dokumentáciu požiarnej ochrany,

spracúva správy, rozbory a informácie o stave požiarnej ochrany, ako aj o príčinách vzniknutých požiarov a navrhuje príslušné opatrenia; súhrnné správy o stave požiarnej ochrany predkladá vedúcemu organizácie najmenej jedenkrát za rok a zúčastňuje sa prerokúvania týchto správ,

plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.

Ak neboli vykonávaním preventívnych požiarnych prehliadok v organizácii poverení iní pracovníci (§ 12), vykonáva tieto prehliadky technik požiarnej ochrany.

Špecialista požiarnej ochrany v organizáciách oprávnených na projektovú činnosť

Špecialista požiarnej ochrany spolupracuje s technikom požiarnej ochrany investora najmä pri vyžadovaní podkladov na zabezpečenie požiarnej ochrany v organizácii.

podieľa sa na riešení požiarnej bezpečnosti nových výrobkov a technológií vrátane spracúvania skúšobných metodík,

sleduje, či sú pri vyrábaných výrobkoch určené požiarnotechnické charakteristiky a ďalšie údaje z hľadiska požiarnej bezpečnosti a pokyny pre ich bezpečné používanie,

sleduje, či súčasťou dovážaných technológií, zariadení a materiálov je požiarnotechnické zabezpečenie a či podmienky pre ich bezpečné používanie určené výrobcom sú v súlade s príslušnými predpismi.

Preventivár požiarnej ochrany

Preventivár požiarnej ochrany vykonáva preventívne požiarne prehliadky

Preventivár požiarnej ochrany plní úlohy uvedené v odseku 1 popri svojom pracovnom zaradení a za podmienok určených vedúcim organizácie. Úlohami podľa odseku 1 nemožno poverovať pracovníkov závodného požiarneho útvaru.

Požiarna hliadka pracoviska

Pracoviská, na ktorých sa zriaďujú požiarne hliadky, počet členov a vedúcich týchto hliadok určuje vedúci organizácie. Zoznam členov požiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh musí byť vyvesený na pracovisku.

Požiarna asistenčná hliadka

Požiarna asistenčná hliadka sa zriaďuje

Členovia požiarnej asistenčnej hliadky sú povinní najmä:

Členovia požiarnej asistenčnej hliadky zriadenej podľa odseku 2 písm. b) musia byť označení červenou páskou na rukáve a nápisom „POŽIARNA HLIADKA“, ktorá sa nosí na ľavom zálaktí.

Členovia požiarnej asistenčnej hliadky nesmú byť poverovaní inými úlohami a ani sami vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s plnením úloh požiarnej asistenčnej hliadky.

Požiarnu ochranu v mimopracovnom čase zabezpečujú pracovníci určení vedúcim organizácie, spravidla pracovníci vykonávajúci stráženie. ³ Ak nie je zabezpečená požiarna ochrana pracovníkmi vykonávajúcimi stráženie, vedúci organizácie je povinný zabezpečiť požiarnu ochranu v mimopracovnom čase iným spoľahlivým spôsobom, s prihliadnutím na charakter objektu a konkrétne podmienky.

Pracovníci uvedení v odseku 1 sú povinní

Vedúci organizácie upraví organizačné a technické zabezpečenie povinností uvedených v odseku 2 a určí, za akých podmienok môžu pracovníci uvedení v odseku 1 vstupovať do uzavretých priestorov alebo tam, kde sú priestory chránené technickým zariadením.

dokumentáciu zdolávania požiarov a pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom v organizácii,

umiestenie a obsluhu prostriedkov určených na vyhlásenie požiarneho poplachu a spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu podľa požiarnych poplachových smerníc organizácie,

rozmiestnenie a obsluhu hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a iných vecných prostriedkov požiarnej ochrany v organizácii a spôsoby hasenia,

pokyny a opatrenia vedúceho organizácie vydané pre mimopracovný čas.

Požiarnotechnická komisia sa zriaďuje v organizáciách výrobného charakteru. V ostatných organizáciách sa požiarnotechnická komisia zriaďuje, ak sú v nich pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom alebo ak to vyžaduje hospodársky, kultúrny, sociálny alebo iný dôležitý záujem.

Ak sa organizácia člení na nižšie organizačné jednotky, najmä závody, v ktorých sú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, zriaďuje sa požiarnotechnická komisia aj v týchto nižších organizačných jednotkách.

Požiarnotechnická komisia môže byť zriadená aj na nadriadenom orgáne, ak to vyžaduje plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany, najmä ak riadi organizácie, v ktorých sú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.

Organizácia, ktorá je investorom, zriaďuje požiarnotechnickú komisiu v čase výstavby na veľkých stavbách. Táto komisia plní najmä koordinačnú a kontrolnú funkciu.

Ak sa zriadi požiarnotechnická komisia podľa odsekov 3 a 4, vzťahujú sa na ňu primerane úlohy uvedené v § 20.

Požiarnotechnická komisia sa skladá z predsedu, ktorým je zástupca vedúceho organizácie, spravidla ten, do pôsobnosti ktorého patrí riadenie výroby, tajomníka, ktorým je technik požiarnej ochrany, a z členov, ktorých činnosť súvisí alebo ovplyvňuje zabezpečovanie požiarnej ochrany (veliteľ jednotky požiarnej ochrany, energetik, vodohospodár, stavebný technik, technológ výroby a pod.). Zloženie požiarnotechnickej komisie v nižších organizačných jednotkách (§ 18 ods. 2) je obdobné.

Predsedom požiarnotechnickej komisie zriadenej na veľkých stavbách je zástupca vedúceho organizácie, ktorá je investorom; tajomníkom požiarnotechnickej komisie je technik požiarnej ochrany tejto organizácie. Členmi sú vedúci pracovníci pracovníci generálneho dodávateľa stavby, generálneho dodávateľa technológie, prípadne jednotlivých dodávateľov.

Požiarnotechnická komisia

Požiarnotechnická komisia sa schádza podľa potreby, najmenej však jedenkrát za polrok. Na rokovanie požiarnotechnickej komisie môžu byť prizývaní aj ďalší odborní pracovníci.

Odbornou spôsobilosťou technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany sa rozumie súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností, ktoré sú nevyhnutné pre riadny výkon určenej funkcie.

Obsahom odbornej spôsobilosti je

Odborná spôsobilosť sa overuje skúškami a preukazuje sa osvedčením.

Overovanie odbornej spôsobilosti vykonáva

ministerstvo vnútra, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú funkciu hlavného technika požiarnej ochrany,

ústredný orgán, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú funkciu vedúceho technika požiarnej ochrany,

nadriadený orgán, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú funkciu technika požiarnej ochrany organizácie alebo špecialistu požiarnej ochrany.

Overovanie odbornej spôsobilosti podľa odseku 2 sa vykonáva pred komisiou, ktorú zriaďuje orgán vykonávajúci overovanie. Členom komisie ústredného orgánu alebo nadriadeného orgánu je spravidla zástupca orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a členom komisie nadriadeného orgánu tiež zástupca ústredného orgánu; o termíne overovania odbornej spôsobilosti musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.

O skúške a jej výsledku sa vyhotovuje protokol. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti.

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí neuspeli pri overovaní odbornej spôsobilosti, sú povinní podrobiť sa najneskôr do 6 mesiacov opakovanému overeniu odbornej spôsobilosti.

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany sa podrobujú ďalšiemu pravidelnému overovaniu odbornej spôsobilosti v termínoch, ktoré určí príslušný ústredný orgán po dohode s ministerstvom vnútra, najmenej však raz za päť rokov.

Overovaniu odbornej spôsobilosti podľa odsekov 1 až 6 sa nepodrobujú technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí sú absolventami stredných škôl požiarnej ochrany alebo vysokých škôl v študijnom odbore požiarna ochrana. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti im vydáva orgán, ktorý by bol inak príslušný na overenie odbornej spôsobilosti.

Ak sa zistí, najmä pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru, že ten, komu bolo vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vykazuje pri výkone svojej funkcie závažné nedostatky, môže orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti, alebo príslušný orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor toto osvedčenie odňať.

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorým bolo odňaté osvedčenie o odbornej spôsobilosti, sú povinní podrobiť sa novému overeniu odbornej spôsobilosti najneskôr do 6 mesiacov odo dňa odňatia osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

Organizácie sú povinné so zreteľom na požiarne nebezpečenstvo jednotlivých objektov, priestorov a technológií obstarávať, inštalovať a udržiavať v riadnom stave požiarnu signalizáciu, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a iné vecné prostriedky požiarnej ochrany.

Organizácie môžu používať len požiarnu signalizáciu, hasiace zariadenia, hasiace prístroje, ktorých typy schválili štátne skúšobne alebo posúdilo ministerstvo vnútra, prípadne iné vecné prostriedky požiarnej ochrany, ktoré si ministerstvo vnútra vyhradilo a posúdilo. ⁴

Projektovať elektrickú požiarnu signalizáciu ⁵ a stabilné a polostabilné hasiace zariadenia môžu len organizácie, ktoré majú na túto činnosť oprávnenie. Toto oprávnenie vydáva, mení alebo zrušuje príslušný ústredný orgán v spolupráci s ministerstvom vnútra.

Organizácia si môže dať inštalovať a opravovať elektrickú požiarnu signalizáciu, stabilné a polostabilné hasiaci zariadenia len výrobcovi týchto vecných prostriedkov požiarnej ochrany alebo servisnej organizácii, ktorá bola touto činnosťou poverená.

Organizácia zodpovedná za zabezpečenie pravidelnej kontroly elektrickej požiarnej signalizácie, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení. Vedúci organizácie určí pracovníka zodpovedného za prevádzku a zabezpečovanie kontroly a údržby týchto zariadení. Tento pracovník musí byť preukázateľne preškolený a mať na túto činnosť príslušné oprávnenie.

Elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia sa kontrolujú najmenej raz za rok.

Častejšie sa kontroluje elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené chemickým, atmosferickým alebo iným nepriaznivým vplyvom, alebo ak to určí výrobca.

Organizácie sú povinné dbať na vhodné umiestnenie hasiacich prístrojov tak, aby k nim bol voľný prístup a chrániť ich pred poškodením a zneužitím.

Organizácie zodpovedajú za zabezpečenie pravidelnej kontroly hasiacich prístrojov. Hasiace prístroje sa kontrolujú najmenej raz za rok. Častejšie sa kontrolujú hasiace prístroje, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené chemickým, atmosferickým alebo iným nepriaznivým vplyvom. Hasiace prístroje, na ktorých bola zistená závada znemožňujúca ich riadne použitie, je organizácia povinná vymeniť.

Opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov môže vykonávať len výrobca alebo servisná organizácia, ktorá bola touto činnosťou poverená.

Opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov môžu pre vlastnú potrebu organizácie vykonávať tiež jej pracovníci, ak im na túto činnosť udelil písomné oprávnenie výrobca; takéto písomné oprávnenie im môže tiež udeliť osobitne splnomocnená servisná organizácia.

Školenie pracovníkov plniacich úlohy uvedené v odsekoch 3 a 4 zabezpečuje výrobca alebo servisná organizácia, ktorá bola na vykonávanie takéhoto školenia osobitne splnomocnená. Organizácie sú povinné vyslať týchto pracovníkov na školenie najmenej raz za dva roky.

Organizácia zriaďuje potrebný počet ohlasovní požiarov, ktorých úlohou je prijímať hlásenia o vzniku požiaru v organizácii, vyhlásiť požiarny poplach a plniť ďalšie úlohy podľa príslušnej dokumentácie požiarnej ochrany.

Ak má v jednom objekte sídlo viac organizácií, môžu sa dohodnúť o zriadení jednej alebo viac spoločných ohlasovní požiarov; dohoda musí mať písomnú formu.

Ohlasovňa požiarov musí byť viditeľne označená a vybavená vhodnými spojovacími prostriedkami tak, aby mohla kedykoľvek prijímať hlásenia o vzniku požiaru.

Dokumentáciu požiarnej ochrany ústredného orgánu tvorí

Predpis uvedený v odseku 1 písm. a) obsahuje najmä

Predpis uvedený v odseku 1 písm. a) schvaľuje vedúci ústredného orgánu.

Základnú dokumentáciu požiarnej ochrany organizácie tvorí

Ďalšiu dokumentáciu požiarnej ochrany organizácie tvoria

Požiarny poriadok pracoviska upravuje základné zásady zabezpečovania požiarnej ochrany na pracoviskách so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Tieto pracoviska určuje organizácia.

Požiarny poriadok pracoviska obsahuje

Požiarny poriadok pracoviska spracúva jeho vedúci. Prílohou požiarneho poriadku je zoznam členov požiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh.

Požiarny poriadok pracoviska musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol dobre viditeľný a trvale prístupný všetkým pracovníkom.

Pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom musia byť označené príslušnými tabuľkami. ⁷

Nadriadené orgány vydávajú vzorové požiarne poriadky pracovísk pre rovnaké druhy pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.

Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti pracovníkov v prípade vzniku požiaru.

Požiarne poplachové smernice obsahujú

Požiarne poplachové smernice musia byť umiestnené na pracoviskách tak, aby boli dobre viditeľné a trvale prístupné všetkým pracovníkom.

Požiarne poplachové smernice spracúva technik požiarnej ochrany organizácie; ak je v organizácii zriadená závodná jednotka požiarnej ochrany, spolupracuje s veliteľom tejto jednotky.

Účinnosť opatrení upravených v požiarnych poplachových smerniciach sa preveruje formou cvičného požiarneho poplachu. Cvičný požiarny poplach sa vyhlasuje pre celú organizáciu alebo pre všetky jej jednotlivé časti najmenej raz za rok. Vyhlásenie cvičného požiarneho poplachu sa vopred oznamuje príslušnému orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a príslušnému útvaru Zboru požiarnej ochrany.

Požiarny evakuačný plán upravuje organizáciu evakuácie osôb, zvierat a materiálov z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom.

Požiarny evakuačný plán obsahuje

Požiarny evakuačný plán spracúva organizácia. Súčasťou požiarneho evakuačného plánu je i grafické vyznačenie evakuačných ciest v jednotlivých podlažiach. Toto vyznačenie sa umiestňuje pri vstupe na podlažie. Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne sa preveruje formou cvičného požiarneho poplachu.

Požiarny evakuačný plán je uložený na závodnom požiarnom útvare. Ak nie je v organizácii zriadený, je požiarny evakuačný plán uložený na trvale dosiahnuteľnom mieste, ktoré určí vedúci organizácie.

Požiarny evakuačný plán nemusia so súhlasom príslušného orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor vyhotovovať organizácie, v ktorých sú jednoduché pomery z hľadiska záchrany osôb, zvierat a materiálu.

Operatívny plán obsahuje základné informácie potrebné na rýchle a účinné zdolávanie požiaru. Operatívny plán sa vypracúva vo výrobných organizáciách, v organizáciách s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným významom, ako aj v organizáciách, v ktorých sú zložité podmienky zdolávania požiaru.

Operatívny plán spracúva organizácia, ktorú určí orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor; v organizáciách s väčším počtom objektov, v ktorých sú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, môže orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor rozhodnúť, že sa vypracuje operatívny plán aj pre jednotlivé objekty.

Operatívny plán obsahuje textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje operatívno-taktickú charakteristiku organizácie, údaje o najzložitejšom variante požiaru, údaje o potrebných silách a prostriedkoch, odporúčania pre veliteľa zásahu a členov štábu zdolávania požiaru. Grafická časť operatívneho plánu obsahuje najmä plán objektu, situačnú schému okolitých objektov, zdrojov vody a komunikácií.

Operatívno-taktická charakteristika organizácie obsahuje najmä

údaje o organizácií, stručný popis technologických postupov a zdrojov vody,

charakteristiky technických zariadení vrátane hasiacich zariadení,

charakteristiku príjazdových komunikácií a komunikácií v organizácii.

Najzložitejší variant požiaru sa určí na základe operatívno-taktickej charakteristiky organizácie, predpokladaného miesta vzniku požiaru, výpočtu plochy a obvodu požiaru.

V údajoch o potrebných silách a prostriedkoch sa uvádza najmä počet príslušníkov jednotiek požiarnej ochrany a osôb potrebných na zdolávanie požiaru, záchranu osôb, evakuáciu zvierat a materiálov, množstvo a druh hasiacej látky, počet a druhy požiarnej techniky.

V odporúčaniach pre veliteľa zásahu sa uvádza najmä spôsob záchrany osôb, evakuácie zvierat a materiálov, podmienky pre použitie špeciálnej techniky, nevyhnutnosť použitia ochranných prostriedkov, upozornenia na miesta, na ktorých sú uložené jedy, výbušniny a zdroje ionizujúceho žiarenia.

Operatívna karta je zjednodušenou formou dokumentácie, ktorá slúži na účinné zdolávanie požiaru a záchranu osôb, zvierat a materiálov.

Operatívne karty vypracúvajú organizácie pre objekty, pre ktoré sa nevyžaduje vypracovanie operatívnych plánov. Objekty organizácií, pre ktoré sa vypracúvajú operatívne karty, určí orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor.

Operatívna karta obsahuje textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje najmä charakter objektu, opis najkratšej cesty jednotky požiarnej ochrany k objektu, konštrukčné zvláštnosti objektu, opis miest uzavretia plynu, vypnutia elektrického vedenia, zapojenia núdzového osvetlenia, evakuačných ciest, vnútorného rozvodu požiarnej vody a iné údaje potrebné na zdolávanie požiaru a záchranu osôb, zvierat a materiálov. Grafická časť obsahuje najmä schému objektu, podľa potreby i schémy okolitých objektov, ďalej komunikácií a zdrojov vody.

Dokumentácia zdolávania požiarov je uložená

Ak v organizácii nie je zriadený závodný požiarny útvar, dokumentácia zdolávania požiarov je uložená na trvale dosiahnuteľnom mieste, ktoré určí vedúci organizácie.

Vedúci organizácie je povinný zabezpečiť bez zbytočného odkladu úpravu dokumentácie zdolávania požiarov, ak nastanú zmeny v údajoch, ktoré boli podkladom pre jej vypracovanie. Návrh takejto zmeny sa schvaľuje obdobne ako dokumentácia zdolávania požiarov.

Ak dokumentácia zdolávania požiarov obsahuje utajované skutočnosti, postupujú útvary Zboru požiarnej ochrany a organizácie pri jej vypracúvaní a používaní podľa osobitných predpisov. ⁹

Požiarna kniha slúži na záznamy o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa požiarnej ochrany v organizácii, najmä o vykonaných preventívnych požiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a kontrole základnej dokumentácie požiarnej ochrany. Požiarnu knihu vedie technik požiarnej ochrany, prípadne preventivár požiarnej ochrany.

V organizáciách rozdelených na preventívne úseky sa vedú požiarne knihy preventívnych úsekov. V požiarnej knihe preventívneho úseku sa vyznačí, ktoré objekty preventívny úsek zahŕňa. Záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa celej organizácie vedie technik požiarnej ochrany v hlavnej požiarnej knihe. Do hlavnej požiarnej knihy sa zapisujú tiež zistené nedostatky uvedené v požiarnych knihách preventívnych úsekov, ktorých odstránenie presahuje právomoc vedúcich pracovníkov kontrolovaných pracovísk.

Záznam o údajoch uvedených v odseku 1 obsahuje dátum, označenie objektu, zistené skutočnosti, prípadne vykonanie akcie, navrhované opatrenia a podpis vedúceho pracovníka kontrolovaného pracoviska a osoby, ktorá urobila záznam.

V organizáciách, v ktorých sa vedie na kontrolné účely inšpekčná kniha, ¹⁰ môže plniť funkciu požiarnej knihy táto kniha.

Požiarna kniha (hlavná požiarna kniha) sa predkladá vedúcemu organizácie bezodkladne, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie vedúceho organizácie. Inak sa požiarna kniha (hlavná požiarna kniha) predkladá vedúcemu organizácie najmenej raz za tri mesiace; v bytových domoch sa predkladá najmenej raz za rok.

Dokumentácia o činnosti jednotiek požiarnej ochrany organizácie slúži na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ich činnosti. Dokumentáciu tvorí najmä strážna kniha, dokumentácia o odbornej príprave jednotky požiarnej ochrany, správy o zásahoch.

Strážnu knihu vedú organizácie, v ktorých je zriadený závodný požiarny útvar alebo dobrovoľný závodný požiarny zbor, v ktorom sú zaradené osoby vykonávajúce službu ako svoje povolanie. Strážna kniha obsahuje najmä záznamy o prevzatí služby a jej priebehu (výjazdy, úrazy, poskytnutie súčinnosti pri iných záchranných prácach a pod.) Strážnu knihu vedie veliteľ jednotky požiarnej ochrany, ktorý zodpovedá za výkon služby v smene.

Dokumentácia o odbornej príprave jednotky požiarnej ochrany obsahuje najmä plány odbornej prípravy, zoznam pracovníkov závodného požiarneho útvaru alebo členov dobrovoľného závodného požiarneho zboru, ktorí sa jej zúčastnili, a mená veliteľov, ktorí odbornú prípravu viedli. Za vedenie tejto dokumentácie zodpovedá veliteľ jednotky požiarnej ochrany.

Správa o zásahu obsahuje najmä základné časové údaje o zásahu, počet a druhy zúčastnených jednotiek požiarnej ochrany, ich technické vybavenie a postup týchto jednotiek pri zásahu. Správu o zásahu spracúva veliteľ zásahu.

Požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice a požiarne evakuačné plány schvaľuje vedúci organizácie alebo iný vedúci pracovník uvedený v predpise vydanom ústredným orgánom podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona. Dokumentáciu zdolávania požiarov schvaľuje vedúci organizácie so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

Dokumentácia požiarnej ochrany je sústredená u technika požiarnej ochrany. Niektoré druhy dokumentácie (§ 32 ods. 2) môžu byť podľa svojho účelu vedené a uložené aj u iných pracovníkov, prípadne na iných organizačných útvaroch organizácie. Prehľad o uložení jednotlivých druhov dokumentácie požiarnej ochrany je u technika požiarnej ochrany.

Požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice, požiarne evakuačné plány a dokumentáciu zdolávania požiarov kontroluje organizácia po každej organizačnej alebo inej zmene, ak mala táto zmena vplyv na jej obsah. Kontrola tejto dokumentácie sa však vykonáva najmenej raz za rok. Po požiari sa dokumentácia upraví v súlade s poznatkami získanými pri jeho zdolávaní.

Záznam o kontrole dokumentácie požiarnej ochrany sa zapíše do požiarnej knihy (hlavnej požiarnej knihy).

Organizácie pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru postupujú podľa osobitných predpisov, najmä technických noriem.

Ak organizácia vykonáva činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a povinnosti pri týchto činnostiach nie sú z hľadiska požiarnej ochrany výnimočne upravené, je organizácia povinná pri týchto činnostiach postupovať tak, aby bola zabezpečená požiarna ochrana; v tomto prípade vydá organizácia písomný pokyn na zabezpečenie tejto činnosti.

Ak organizácia vykonáva činnosti (práce) spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru pre inú organizáciu, plní povinnosti podľa tohto oddielu organizácia, pre ktorú sa tieto činnosti (práce) vykonávajú, ak osobité predpisy alebo písomná dohoda organizácii neustanovujú inak.

Organizácia môže spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve len výnimočne, ak je to nevyhnutné na plnenie jej úloh. Organizácia je povinná takúto činnosť vopred oznámiť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor, ktorý môže pre túto činnosť určiť podmienky alebo ju zakázať. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. ¹¹

Organizácie pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru a pri podujatiach, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, sú povinné

Požiarnu asistenčnú hliadku zriaďuje vedúci organizácie z osôb majúcich pre túto činnosť potrebné predpoklady. Počet členov požiarnej asistenčnej hliadky určuje so zreteľom na úlohy, ktoré má táto hliadka plniť. Ak sa požiarna asistenčná hliadka skladá z dvoch a viac členov, určuje vedúci organizácie jej vedúceho.

Ak sa podujatie, ktorého sa zúčastňuje väčší počet osôb, uskutočňuje v objekte inej organizácie, zriaďuje požiarnu asistenčnú hliadku usporiadateľská organizácia, ak sa nedohodne inak s organizáciou, ktorá je správcom objektu.

Podujatia, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, môže organizácia uskutočniť len v objektoch alebo na miestach, ktoré spĺňajú podmienky zabezpečenia požiarnej ochrany, najmä z hľadiska záchrany osôb pri požiari.

Pri organizovaní väčšieho podujatia, spravidla okresného alebo krajského významu, usporiadateľská organizácia je povinná prerokovať zabezpečenie požiarnej ochrany s príslušnou správou Zboru požiarnej ochrany národného výboru, ktorá môže určiť podmienky pre zabezpečenie požiarnej ochrany alebo uskutočnenie podujatia zakázať.

Školenie o požiarnej ochrane sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere (ďalej len „pracovníci“) k organizácii vykonávajúcej toto školenie ako súčasť preventívnych opatrení na úseku požiarnej ochrany. Školenie o požiarnej ochrane sa v primeranom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím organizácie zdržujú na jej pracoviskách.

Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na odbornú prípravu pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok a jednotiek požiarnej ochrany, technikov požiarnej ochrany, špecialistov požiarnej ochrany a pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených podľa § 8 zákona.

Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä výklad o základných povinnostiach pracovníkov pri dodržiavaní predpisov o požiarnej ochrane, výklad o požiarnom nebezpečenstve organizácii a inštruktáž o používaní hasiacich prístrojov.

Školenia prvého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú

pracovníci prijímaní do pracovného pomeru,

žiaci a študenti zaradení v organizáciách na odborný výcvik alebo odbornú prax,

osoby, ktoré sa s vedomím organizácie zdržujú na jej pracoviskách; obsah a rozsah školenia prvého stupňa o požiarnej ochrane týmto osobám organizácia primerane upraví.

Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane sú organizácie povinné vykonávať pri prijatí pracovníka do pracovného pomeru; u osôb uvedených v odseku 2 písm. b) a c) pred vstupom na pracoviská organizácie.

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä podrobný výklad o požiarnom nebezpečenstve charakteristickom pre príslušné pracovisko (technologické postupy, skladovanie horľavých látok a pod.), o požiarnych poplachových smerniciach, o požiarnom poriadku pracoviska a o požiarnom evakuačnom pláne; z celkového rozsahu školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane musí byt najmenej jedna tretina zameraná na praktický výcvik.

Opakované školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane uskutočňuje organizácia raz za dva roky, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán s prihliadnutím na zvýšené požiarne nebezpečenstvo v organizácii neurčí kratšiu lehotu.

Školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú všetci pracovníci. Opakovaného školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane podľa odseku 2 sa nezúčastňujú pracovníci, ktorí sa zúčastňujú školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane.

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane novoprijatých pracovníkov, ktorí absolvovali školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane, je organizácia povinná vykonať po ich zaradení na pracovisko pred začatím práce; u pracovníkov, ktorí sa prevádzajú na inú prácu, prechádzajú na iné pracovisko alebo sa im mení spôsob práce, je organizácia povinná vykonať toto školenie ešte pred začatím práce. Školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú aj osoby uvedené v § 48 ods. 2 písm. b) a c), ak vykonávajú práce na pracoviskách organizácie.

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane pracovníkov určených na zabezpečenie požiarnej ochrany v mimopracovnom čase sa uskutočňuje podľa osobitných plánov, vždy však najmenej raz za rok.

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä podrobné oboznámenie sa s organizáciou a riadením požiarnej ochrany v organizácii, s nebezpečenstvom vyplývajúcim z technológie výroby, so základnými znalosťami procesu horenia a hasenia horľavých látok a s príslušnými predpismi o požiarnej ochrane.

Opakované školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane uskutočňuje organizácia raz za tri roky, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.

Školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane pre novoprijatých pracovníkov alebo pracovníkov zaradených do funkcií, v ktorých sa tento stupeň školenia vyžaduje, zabezpečí organizácia do troch mesiacov od prijatia (prevedenia) pracovníka. Pre vedúceho organizácie a jeho zástupcu zabezpečí školenie v tej istej lehote nadriadený orgán.

Školeniu tretieho stupňa o požiarnej ochrane sa nepodrobujú technik požiarnej ochrany a veliteľ závodného požiarneho útvaru.

Vedomosti získané školením tretieho stupňa o požiarnej ochrane overuje komisia určená vedúcim organizácie; u vedúcich organizácií a ich zástupcov komisia určená vedúcim nadriadeného orgánu. Overovania vedomostí sa môže zúčastniť zástupca orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a nadriadeného orgánu; o termíne overovania vedomostí musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.

O úspešnom absolvovaní školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane vydá vedúci organizácie pracovníkom na návrh komisie osvedčenie. Pracovníkom, ktorí úspešne absolvovali školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane u nadriadeného orgánu, vydá osvedčenie vedúci tohto orgánu na návrh komisie.

Pokiaľ pracovníci, na ktorých sa vzťahuje školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane, pri overovaní vedomostí neprospeli, sú povinní podrobiť sa do troch mesiacov novému overeniu vedomostí.

Organizácia vypracúva pre všetky stupne školenia o požiarnej ochrane tematické plány a časový rozvrh školenia. Vedúci organizácie prerokuje tieto dokumenty s nadriadeným orgánom a vyžiada si súhlas príslušného orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor. Súčasťou tematického plánu musí byť tiež zoznam funkcií a pracovníkov, ktorí sú povinní zúčastniť sa školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane.

Nadriadený orgán vypracúva tematický plán a časový rozvrh školenia o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a ich zástupcov; k týmto dokumentom si vyžiada súhlas príslušného orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

Školenie o požiarnej ochrane zabezpečuje organizácia svojimi pracovníkmi. Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane vykonávajú pracovníci určení vedúcim organizácie. Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane vykonávajú vedúci pracovníci na jednotlivých pracoviskách. Školenie prvého a druhého stupňa o požiarnej ochrane môžu vykonávať pracovníci, ktorí úspešne absolvovali školenie tretieho stupňa a požiarnej ochrane, technik požiarnej ochrany a veliteľ závodného požiarneho útvaru.

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a ich zástupcov [§ 50 ods. 3 písm. a)] zabezpečuje nadriadený orgán. U ostatných pracovníkov zaradených do školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane zabezpečuje toto školenie organizácia svojimi pracovníkmi.

Ustanovenia o školení tretieho stupňa o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a ich zástupcov sa primerane vzťahujú aj na vedúcich nadriadených orgánov a ich zástupcov; úlohy s tým spojené zabezpečuje ústredný orgán.

Osobitné predpisy, ¹² ktoré upravujú školenie alebo overovanie vedomostí pracovníkov o požiarnej ochrane, nie sú ustanoveniami tohto oddielu dotknuté.

Dokumentáciu o školení o požiarnej ochrane tvoria tematické plány školenia, časový rozvrh školenia a záznam o vykonanom školení.

O vykonaných školeniach o požiarnej ochrane vedie organizácia záznam, ktorý obsahuje názov a sídlo organizácie, dátum, stupeň a obsah školenia, dobu výuky, mená a podpisy školených osôb, meno a podpis pracovníka, ktorý školenie o požiarnej ochrane vykonal, a doklad o overení vedomostí pri školení tretieho stupňa o požiarnej ochrane.

Odborná príprava technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany zahŕňa najmä požiadavky na znalosti uvedené v § 21 ods. 2.

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí nie sú absolventami stredných škôl požiarnej ochrany alebo vysokých škôl v študijnom odbore požiarna ochrana, sa podrobujú po ustanovení do funkcie odbornej príprave v dĺžke najmenej 160 hodín (§ 23).

Ďalšej odbornej príprave sa podrobujú všetci technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany jedenkrát za 5 rokov v dĺžke najmenej 40 hodín, podľa podmienok daného odvetvia.

Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok sa skladá z teoretickej a praktickej časti.

Teoretická časť odbornej prípravy pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok pracovísk je zameraná najmä na oboznámenie sa s požiarnym nebezpečenstvom pracoviska, s príslušnou dokumentáciou požiarnej ochrany na pracovisku, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu a privolania pomoci. Praktická časť je zameraná najmä na oboznámenie sa s rozmiestnením a použitím hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení, spôsobom a miestom evakuácie a súčinnosti s jednotkou požiarnej ochrany. Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok pracoviska sa vykonáva raz za rok, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.

Teoretická časť odbornej prípravy pracovníkov zaradených do požiarnych asistenčných hliadok je zameraná najmä na oboznámenie sa so smernicami vydanými pre túto činnosť vedúcim organizácie. Praktická časť odbornej prípravy sa vykonáva obdobne ako u požiarnych hliadok pracovísk s prihliadnutím na podujatie alebo činnosť, pre ktorú je požiarna asistenčná hliadka zriadená. Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnej asistenčnej hliadky sa musí vykonať pred začatím jej činnosti. Ak ide o opakovanú činnosť požiarnych asistenčných hliadok, do ktorých sú zaraďovaní tí istí pracovníci, vykonáva sa odborná príprava najmenej raz za rok, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.

Dokumentáciu o odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane tvoria tematické plány a časový rozvrh odbornej prípravy, ktorý schvaľuje príslušný orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor. Súčasťou tejto dokumentácie je záznam o účasti na odbornej príprave.

O vykonanej odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane vedie organizácia záznam, ktorého je obsah obdobný ako obsah záznamu uvedeného v § 54 ods. 2.

nefajčiť a nepoužívať otvorený oheň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

udržiavať poriadok na povalách, v pivniciach a na iných miestach, na ktorých môže dôjsť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu zásahu jednotky požiarnej ochrany; skladovať horľavé materiály na povalách možno len vo vzdialenosti najmenej 1 meter od komínového telesa,

dbať na zvýšenú opatrnosť pri skladovaní a používaní horľavých alebo iných požiarno nebezpečných látok, ktoré môžu spôsobiť požiar alebo ho môžu ďalej rozširovať,

dbať na zvýšenú opatrnosť pri zaobchádzaní s ohňom v čase zberu a skladovania úrody a v čase sucha,

nezakladať oheň v priestoroch, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a nevypaľovať porasty; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. ¹³

Pri používaní tepelných spotrebičov je občan povinný najmä

Ak občan zistí závadu na tepelnom spotrebiči, v prívode paliva alebo energie (napr. plynu, vykurovacej nafty), nesmie spotrebič používať až do doby odborného odstránenia závady.

Čistenie komínov upravujú osobitné predpisy. ¹⁵

Občan môže v byte alebo v inom objekte v jeho vlastníctve alebo užívaní skladovať najviac 10 litrov horľavých kvapalín. Toto ustanovenie sa netýka skladovania

V pivniciach alebo v suterénnych miestnostiach môže občan skladovať najviac 50 litrov horľavých kvapalín len v predpísaných obaloch pre každý byt alebo iný objekt v jeho vlastníctve alebo užívaní. Pri lokálnom vykurovaní vykurovacou naftou môže na tento účel skladovať najviac 100 litrov vykurovacej nafty len v prenosných obaloch. Najväčší objem prenosného obalu nesmie presahovať 50 litrov. V pivniciach alebo v suterénnych miestnostiach, kde sa skladuje vykurovacia nafta pre lokálne vykurovanie, občan nesmie skladovať iné horľavé látky.

Občan musí dbať na to, aby horľavé kvapaliny neunikali do kanalizácie. Horľavé kvapaliny, ktoré unikajú z obalu pri akejkoľvek manipulácii, musí občan okamžite odstrániť bezpečným spôsobom. Občan môže dolievať nádrž vykurovacieho telesa len z prenosného obalu až po odstavení z činnosti a vychladnutí vykurovacieho telesa; to neplatí, ak v návode na obsluhu vykurovacieho telesa je uvedené inak.

Ak používa občan v byte alebo v inom objekte v jeho vlastníctve alebo užívaní plynový spotrebič na propán-bután, môže byť vo vnútri týchto priestorov umiestnená len jedna prevádzková kovová tlaková nádoba s celkovou hmotnosťou obsahu do 15 kilogramov propán-butánu. Táto nádoba musí byť umiestnená na ľahko prístupnom a dostatočne vetrateľnom mieste, kde sa nepoužívajú iné tepelné spotrebiče s otvoreným ohňom. Pri používaní plynových spotrebičov je občan povinný dodržiavať návod na obsluhu spotrebiča.

Občan môže skladovať zásobnú kovovú tlakovú nádobu na propán-bután len v murovaných alebo plechových vetrateľných prístavkoch prístupných z voľného priestoru alebo na otvorených balkónoch. Nádoba musí byť chránená proti slnečnému žiareniu a iným vplyvom, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na jej technický stav.

Zásobné kovové tlakové nádoby na propán-bután celkovej hmotnosti nad 5 kilogramov občan nesmie skladovať

Zásoba propán-butánu pre prenosné plynové spotrebiče v byte alebo v inom objekte vo vlastníctve alebo užívaní občana môže byť najviac do celkovej hmotnosti obsahu 5 kilogramov.

Priestory, v ktorých sú uložené kovové tlakové nádoby na propán-bután, musia byť z vonkajšej strany zreteľne označené bezpečnostnou značkou alebo tabuľkou.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú i na skladovanie iných kovových tlakových nádob na dopravu plynov, ¹⁷ ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Občan smie skladovať tuhé palivá ¹⁸ len v priestoroch určených na tento účel. Ak sa používa v týchto priestoroch tepelný spotrebič, musí byť tuhé palivo od neho skladované vo vzdialenosti najmenej 1 meter.

Občan je povinný skladovať tuhé palivo oddelene od ostatných druhov palív a materiálov, pritom je povinný pravidelne sledovať, či nedochádza k jeho samovznieteniu. Ak občan zistí príznaky samovznietenia (vytváranie vodnej pary, dymu a pod.), je povinný vykonať potrebné opatrenia na odstránenie nebezpečenstva vzniku požiaru.

Občan nesmie skladovať materiál tak, aby v prípade vzniku požiaru znemožnil prístup k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu, vody alebo sťažil záchranné práce.

plnenie povinností vedúcimi pracovníkmi na jednotlivých stupňoch riadenia vrátane plnenia úloh uložených nadriadenými orgánmi alebo plnenia opatrení uložených orgánmi vykonávajúcimi štátny požiarny dozor,

ustanovenie technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, zriadenie požiarnej hliadky, požiarnotechnickej komisie a jednotky požiarnej ochrany,

stav a úroveň plnenia povinností na úseku požiarnej ochrany,

akcieschopnosť elektrickej požiarnej signalizácie, hasiacich zariadení, požiarnej techniky a iných vecných prostriedkov požiarnej ochrany a pripravenosť jednotiek požiarnej ochrany vrátane ich materiálno-technického vybavenia,

zabezpečenie požiarnej ochrany v mimopracovnom čase,

školenie a odborná príprava pracovníkov o požiarnej ochrane, ako aj odborná spôsobilosť,

dokumentácia požiarnej ochrany a jej vedenie,

stav a úroveň zabezpečenia požiarnej ochrany na pracoviskách, či stavby a technické zariadenia, ich prevádzka a údržba vyhovujú požiadavkám požiarnej ochrany,

úroveň opatrení a ich vykonávanie pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Komplexnou kontrolou sa preveruje celkový stav organizačného zabezpečenia a vykonávania požiarnej ochrany v orgánoch a organizáciách. Komplexná kontrola sa vykonáva najmenej raz za päť rokov. V organizáciách, v ktorých prevládajú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom alebo v organizáciách s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným významom sa komplexná kontrola vykonáva v kratších lehotách určených plánom požiarnych kontrol.

Tematickou kontrolou sa preveruje stav zabezpečenia požiarnej ochrany vo vybraných oblastiach alebo činnostiach.

Kontrolnou dohliadkou sa preveruje splnenie uložených opatrení pri požiarnych kontrolách podľa odsekov 1 a 2.

Orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor vykonávajú požiarne kontroly podľa plánu požiarnych kontrol.

Vykonávanie komplexných požiarnych kontrol sa konkretizuje v jednoročných vykonávacích plánoch.

Za účelom koordinovaného postupu pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru správa Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru prerokúva plány požiarnych kontrol so správou Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru. Plány požiarnych kontrol správy Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru prerokúva táto správa so správou Zboru požiarnej ochrany ministerstva vnútra.

Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor spravidla oznamuje príslušnej organizácii termín vykonania požiarnej kontroly. Pri vykonávaní požiarnej kontroly treba dbať na to, aby prevádzka organizácie bola rušená čo najmenej.

O vykonaní požiarnej kontroly orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor vyhotoví zápisnicu, v ktorej uvedie výsledky požiarnej kontroly. Do zápisnice sa uvedú aj opatrenia uložené organizácii a lehoty na odstránenie zistených nedostatkov. Výsledky kontroly a uložené opatrenia musia byť prerokované s vedúcim organizácie. Tento vedúci je povinný podať písomnú správu o odstránení nedostatkov v lehote určenej orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor.

Ak bola kontrola vykonaná v nižšej organizačnej jednotke organizácie, prerokujú sa výsledky kontroly a uložené opatrenia s vedúcim tejto jednotky; v takomto prípade sa výsledky kontroly a uložené opatrenia zasielajú na vedomie vedúcemu organizácie. Ak organizácia a jej nižšia organizačná jednotka sa nachádzajú v územných obvodoch rôznych národných výborov, zápisnica o vykonanej kontrole v nižšej organizačnej jednotke sa zasiela na vedomie aj orgánu, ktorý vykonáva štátny požiarny dozor v organizácii.

Ministerstvo vnútra z hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzuje

Krajský národný výbor z hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzuje

Údaje a poznatky, ktoré okresné národné výbory a krajské národné výbory získajú pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, ²⁰ sa využívajú najmä na určenie organizačno-technických opatrení a pri spracúvaní rozborov požiarov a analýz.

Pri zisťovaní príčin požiarov sa zisťuje najmä

Pri zisťovaní príčin vzniku požiarov okresné národné výbory, krajské národné výbory a ministerstvo vnútra spolupracujú s príslušnými orgánmi a organizáciami, najmä s orgánmi činnými v trestnom konaní.

V závažných prípadoch spracúva krajský národný výbor alebo ministerstvo vnútra požiarnotechnickú expertízu. ²¹

Požiarnotechnickú expertízu spracúva najmenej trojčlenná skupina, ktorú určuje náčelník príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany.

Požiarnotechnická expertíza obsahuje najmä

Výsledkom požiarnotechnickej expertízy je písomná správa, ktorej súčasťou je najmä fotodokumentácia, výsledky laboratórneho skúmania a návrhy na vykonanie príslušných opatrení.

Pri spracúvaní rozborov požiarov sa sleduje

Rozbory požiarov vychádzajú z údajov obsiahnutých v dokumentácii o požiaroch spracúvanej okresným národným výborom. Krajský národný výbor tieto údaje sústreďuje, kontroluje a predkladá ministerstvu vnútra.

Ústredné orgány, nadriadené orgány a organizácie vedú vlastné prehľady požiarov a spracúvajú vlastné analýzy; pritom postupujú podľa metodických pokynov, ktoré vydá ministerstvo vnútra. Ak ústredné orgány alebo nadriadené orgány nemôžu získať potrebné údaje z vlastných rozborov požiarov, môžu ich požadovať z rozborov požiarov spracúvaných ministerstvom vnútra.

požiarny poriadok obce,

dokumentácia o jednotke požiarnej ochrany,

plán preventívnych požiarnych kontrol, zoznam objektov, v ktorých sa vykonávajú, a zápisnice o vykonaných kontrolách,

poriadok ohlasovne požiarov.

Požiarny poriadok obce upravuje organizáciu požiarnej ochrany v obci a obsahuje najmä

Požiarny poriadok obce spracúva miestny národný výbor v spolupráci s preventivárom požiarnej ochrany národného výboru a veliteľom jednotky požiarnej ochrany. Výpis dôležitých ustanovení požiarneho poriadku obce sa zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým.

Na overenie požiarneho poriadku obce, najmä akcieschopnosti jednotky požiarnej ochrany, vecných prostriedkov požiarnej ochrany, použiteľnosti zdrojov požiarnej vody, spojenia, pripravenosti občanov pre prípad vzniku požiaru, národný výbor vyhlasuje najmenej raz za rok cvičný požiarny poplach. Vyhlásenie cvičného požiarneho poplachu sa vopred oznamuje správe Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.

Požiarny poriadok obce treba udržiavať v súlade so skutočným stavom a dopĺňať ho na základe poznatkov získaných pri zdolávaní požiarov a po vykonaní cvičného požiarneho poplachu.

Ak nie je v obci požiarny vodovod ²² a nie je možné na účely požiarnej ochrany zabezpečiť dostatočné množstvo vody z prírodných zdrojov, miestny národný výbor zabezpečuje iné dostatočné zdroje požiarnej vody. ²³

Ak slúžia vodné toky alebo vodohospodárske diela aj na účely požiarnej ochrany, je vlastník (správca, užívateľ) týchto vodných zdrojov povinný udržiavať ich v prevádzkyschopnom stave. Vykonanie prác, ktoré by obmedzili alebo znemožnili použitie týchto zdrojov na účely požiarnej ochrany, je vlastník (správca, užívateľ) povinný vopred prerokovať so správou Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru, ktorá môže určiť podmienky pre zabezpečenie požiarnej ochrany.

Miestny národný výbor zriaďuje potrebný počet ohlasovní požiarov, ktorých úlohou je prijímať hlásenia o vzniku požiaru, vyhlásiť požiarny poplach v obci a ďalšiu činnosť zabezpečovať v súlade s výpisom požiarneho poplachového plánu okresu.

Ohlasovňa požiarov musí byť viditeľne označená a vybavená vhodnými spojovacími prostriedkami tak, aby mohla kedykoľvek prijímať hlásenie o vzniku požiaru.

výhľadový plán rozvoja požiarnej ochrany,

evidencia organizácií a plán požiarnych kontrol,

požiarny poplachový plán,

dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany,

dokumentácia o jednotkách požiarnej ochrany v príslušnom územnom obvode vrátane ich materiálno-technického vybavenia,

dokumentácia o požiaroch.

Požiarny poplachový plán upravuje zaradenie jednotiek požiarnej ochrany a špeciálnych služieb (vodárne, plynárne, elektrárne, zdravotníctvo, spoje a pod.) v jednotlivých stupňoch požiarneho poplachu a ich povolávanie k zásahu.

Stupeň požiarneho poplachu vychádza z potreby nasadenia síl a prostriedkov jednotiek požiarnej ochrany a ďalších špeciálnych služieb potrebných na zdolanie požiaru.

Požiarny poplachový plán spracúva príslušná správa Zboru požiarnej ochrany národného výboru a schvaľuje rada tohto národného výboru.

Pri spracúvaní požiarneho poplachového plánu správa Zboru požiarnej ochrany národného výboru koordinuje zaraďovanie síl a prostriedkov do jednotlivých stupňov požiarneho poplachu s príslušnými správami Zboru požiarnej ochrany a príslušnými organizáciami.

Pri vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol kontrolné skupiny preverujú dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, najmä

Pri preventívnych požiarnych kontrolách v objektoch organizácií kontrolné skupiny preverujú aj dokumentáciu požiarnej ochrany, vykonávanie školenia a odbornej prípravy pracovníkov o požiarnej ochrane a pod.

Súčasťou preventívnych požiarnych kontrol je aj oboznámenie vlastníkov (správcov, užívateľov) objektov, prípadne iných osôb s požiadavkami na požiarnu ochranu a poskytovanie odborných rád.

Ak vzniknú pri vykonávaní preventívnej požiarnej kontroly pochybnosti o požiarno nezávadnom stave komínov, rozvodov elektrickej energie a plynu, navrhnú kontrolné skupiny miestnemu národnému výboru, aby požiadal príslušné orgány o predloženie dokladov o ich stave.

Miestny národný výbor vykonáva preventívne požiarne kontroly podľa plánu preventívnych požiarnych kontrol, najmenej však raz za dva roky, pokiaľ požiarne nebezpečenstvo kontrolovaných objektov nevyžaduje kratšiu lehotu.

Plán preventívnych požiarnych kontrol prerokúva miestny národný výbor so správou Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.

spracúva a vyhodnocuje plán preventívnych požiarnych kontrol,

navrhuje miestnemu národnému výboru zloženie kontrolných skupín,

organizačne zabezpečuje činnosť kontrolných skupín,

vyhodnocuje výsledky preventívnych požiarnych kontrol a predkladá miestnemu národnému výboru návrhy na vydanie príslušných opatrení,

zabezpečuje a vykonáva školenie členov kontrolných skupín.

Pri určovaní, ktorá organizácia je povinná zriadiť závodný požiarny útvar, a pri určení jeho veľkosti sa vychádza najmä z

Ak má organizácia závody, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach a na tieto sa vzťahuje kritériá podľa odseku 1, možno určiť, že povinnosť zriadiť závodný požiarny útvar sa vzťahuje aj na tieto závody.

Ak povaha stavby vyžaduje trvalé zabezpečenie požiarnej ochrany už v čase výstavby, môže krajský národný výbor určiť povinnosť zriadiť závodný požiarny útvar už počas výstavby v súlade s dokumentáciou postupu výstavby.

Pri uplatňovaní požiadavky na zriadenie závodného požiarneho útvaru pre zabezpečenie budúcej prevádzky (užívania) stavby sa postupuje podľa osobitných predpisov. ²⁵

Dobrovoľný závodný požiarny zbor zriaďuje organizácia, v ktorej sa nevyžaduje zriadenie závodného požiarneho útvaru a zabezpečenie požiarnej ochrany len požiarnymi hliadkami je nedostatočné; za obdobných podmienok sa zriaďuje dobrovoľný závodný požiarny zbor aj v jednotlivých organizačných jednotkách organizácie. Okresný národný výbor zároveň určí aj jeho minimálnu veľkosť.

S prihliadnutím na zvýšené požiarne nebezpečenstvo v organizácii môže okresný národný výbor po prerokovaní s krajským národným výborom určiť, že dobrovoľný závodný požiarny zbor sa zriaďuje aj popri závodnom požiarnom útvare.

Ak zriaďuje organizácia namiesto dobrovoľného závodného požiarneho zboru požiarnu hliadku, musí mať táto hliadka vedúceho a spravidla štyroch členov; to platí aj pre nižší organizačné jednotky organizácie.

Miestny národný výbor organizuje dobrovoľný verejný požiarny zbor tak, aby bola trvale zabezpečená jeho akcieschopnosť.

Ak je zriadený miestny národný výbor s pôsobnosťou pre niekoľko obcí, zriaďuje tento národný výbor dobrovoľný verejný požiarny zbor tak, aby bolo zabezpečené zdolávanie požiarov v jednotlivých obciach alebo ich miestnych častiach; na zriadenie viacerých dobrovoľných verejných požiarnych zborov treba súhlas okresného národného výboru.

Ak zriaďuje miestny národný výbor namiesto dobrovoľného verejného požiarneho zboru požiarnu hliadku, musí mať táto hliadka vedúceho a najmenej štyroch členov.

Požiarna hliadka miestneho národného výboru vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.

Miestny národný výbor zodpovedá za odbornú prípravu požiarnej hliadky a za jej vybavenie potrebnými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.

Jednotky požiarnej ochrany tvoria družstvá a čaty.

Základnou organizačnou jednotkou je družstvo. Družstvo sa skladá z veliteľa a ďalších ôsmich osôb. So súhlasom ministerstva vnútra sa môže družstvo závodného požiarneho útvaru výnimočne skladať z veliteľa a ďalších najmenej šiestich osôb, ak to postačuje na zabezpečenie účinného zásahu.

Čata je jednotkou, ktorá sa skladá z veliteľa a dvoch alebo troch družstiev.

Výkon služby v útvare Zboru požiarnej ochrany a v závodnom požiarnom útvare je organizovaný na smeny. Smena pozostáva najmenej z jedného družstva a ďalšieho nevyhnutného počtu príslušníkov útvaru Zboru požiarnej ochrany (ďalej len „príslušník“) alebo pracovníkov závodného požiarneho útvaru (ďalej len „pracovník útvaru“) z odborných pracovísk ²⁶ týchto útvarov.

Jednotka požiarnej ochrany pri plnení úloh uvedených v § 70 zákona najmä

Ak nie je zriadený útvar Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru alebo útvar Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru, zabezpečuje plnenie úloh podľa odseku 1 písm. a) alebo b) príslušná správa Zboru požiarnej ochrany.

Odborná príprava jednotiek požiarnej ochrany pozostáva z teoretickej prípravy, praktického výcviku a fyzickej prípravy, ktoré sú zamerané na dosiahnutie požadovanej úrovne, zručnosti a návykov potrebných pre výkon služby. Fyzickú prípravu tvorí všeobecná a špeciálna telesná príprava zameraná na zvýšenie fyzickej zdatnosti a rozvoj pohybových vlastností zodpovedajúcich charakteru činnosti pri zásahu jednotiek požiarnej ochrany.

Odbornú prípravu príslušníkov a pracovníkov útvaru vykonávajú velitelia všetkých stupňov a určení príslušníci a pracovníci útvaru podľa plánov odbornej prípravy. Príslušníci a pracovníci útvarov sa na záver výcvikového obdobia podrobujú skúškam; to isté platí o osobách, ktoré v dobrovoľných jednotkách požiarnej ochrany vykonávajú službu ako svoje povolanie.

Odbornú prípravu členov dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany vykonávajú velitelia týchto jednotiek, ak zákon alebo predpisy vydané na jeho vykonanie neustavujú inak.

Novoprijatí príslušníci a pracovníci útvarov nemôžu samostatne vykonávať službu pri zdolávaní požiarov, pokiaľ neabsolvujú nástupný odborný výcvik. Tento výcvik príslušníkov a pracovníkov útvarov zabezpečuje a vykonáva ministerstvo vnútra.

Základné zameranie a rozsah odbornej prípravy pre jednotky požiarnej ochrany vydáva ministerstvo vnútra. Obsah odbornej prípravy závodných požiarnych útvarov a dobrovoľných závodných požiarnych zborov doplní príslušný ústredný orgán s ohľadom na špecifické podmienky ním riadeného odvetvia.

Príslušníci a pracovníci útvarov sa zúčastňujú súťaže v požiarnickom športe. Výnimku z tejto povinnosti môže v odôvodnených prípadoch, najmä so zreteľom na zdravotný stav príslušníka alebo pracovníka útvaru, povoliť veliteľ príslušného útvaru Zboru požiarnej ochrany alebo veliteľ závodného požiarneho útvaru. Súťaže v požiarnickom športe sa môžu zúčastňovať aj členovia dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany.

Súťaž v požiarnickom športe pozostáva z disciplín zameraných na praktickú činnosť jednotiek požiarnej ochrany. Súťaž v požiarnickom športe sa organizuje na úrovni jednotky, okresu, kraja a republiky. Obdobné súťaže sa organizujú aj v pôsobnosti príslušných ústredných orgánov.

Náklady spojené s organizovaním súťaže v požiarnickom športe znáša ten, kto súťaž organizuje. Náklady spojené s obstarávaním výstroja pre príslušníkov, pracovníkov útvarov a členov dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany, ktorí sa zúčastňujú súťaže v požiarnickom športe, znáša príslušný národný výbor alebo príslušná organizácia.

Požiarne previerkové cvičenie sa vykonáva za účelom

Požiarne previerkové cvičenia sú oprávnené nariadiť orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor, nadriadené orgány a vedúci organizácie.

Požiarne taktické cvičenia sa vykonávajú za účelom prehĺbenia schopností veliteľov pri riadení síl a prostriedkov požiarnej ochrany a súčinnosti medzi jednotkami požiarnej ochrany a ostatnými službami (energetická, plynárenská, vodárenská a pod.) pre prípad vzniku požiaru. Súčasťou tohto cvičenia môže byť aj vyhlásenie cvičného požiarneho poplachu.

Požiarnymi taktickými cvičeniami sa preveruje aj dokumentácia zdolávania požiarov.

Požiarne taktické cvičenia organizujú náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a velitelia jednotiek požiarnej ochrany. Dokumentáciu požiarneho taktického cvičenia schvaľuje náčelník príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany; v jednotkách požiarnej ochrany organizácií po prerokovaní s vedúcim organizácie.

Velitelia, technici špeciálnych služieb a strojníci jednotiek požiarnej ochrany preukazujú odbornú spôsobilosť.

Odbornú spôsobilosť tvorí súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre riadny výkon danej funkcie.

Odborná spôsobilosť sa overuje skúškami a preukazuje sa osvedčením.

Overovanie odbornej spôsobilosti vykonáva

Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva pred komisiou, ktorú v prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) zriaďuje nadriadený orgán so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a v prípade uvedenom v odseku 1 písm. c) okresný národný výbor. Členom komisie, ktorú zriaďuje nadriadený orgán, je spravidla zástupca orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a zástupca ústredného orgánu; o termíne overovania odbornej spôsobilosti musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti.

Ustanovenia § 22 ods. 4 až 7, § 23 a 24 platia obdobne pre overovanie odbornej spôsobilosti veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov jednotiek požiarnej ochrany.

Činnosť jednotiek požiarnej ochrany na mieste zásahu riadi veliteľ zásahu.

Pri zásahu dvoch alebo viac jednotiek požiarnej ochrany je veliteľom zásahu tej jednotky požiarnej ochrany, ktorá začala prvá zásah, okrem prípadov, keď prevezme riadenie zásahu veliteľ zásahu s prednostným velením.

Pri prevzatí riadenia zásahu musí preberajúci oznámiť veliteľovi zásahu, že preberá velenie. Pokiaľ takto neprevzal velenie pri zásahu, nemôže vydávať rozkazy.

Pri určovaní veliteľa zásahu s prednostným velením sa postupuje podľa týchto zásad

Prednostné velenie sú oprávnení kedykoľvek prevziať náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a ich zástupcovia.

Pri zásahu dvoch alebo viac jednotiek požiarnej ochrany rovnakého druhu je povinný prevziať velenie veliteľ miestne príslušnej jednotky požiarnej ochrany; to neplatí, ak sa jeho jednotka požiarnej ochrany nezúčastňuje zdolávania požiaru, najmä so zreteľom na stav v zdolávaní požiaru.

Náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a ich zástupcovia môžu v závažných prípadoch poveriť riadením zásahu veliteľa jednotky požiarnej ochrany odchylne od zásad uvedených v odseku 1.

V zariadeniach určených na obranu vlasti a v objektoch Zboru nápravnej výchovy zasahuje jednotka požiarnej ochrany len na požiadanie veliteľa, náčelníka alebo funkcionára.

Pri spoločnom zásahu jednotiek požiarnej ochrany a vojenských jednotiek požiarnej ochrany v objektoch uvedených v odseku 1 je veliteľom zásahu veliteľ vojenskej jednotky požiarnej ochrany, pokiaľ sa velitelia týchto jednotiek nedohodnú inak.

Pri zdolávaní požiaru v objektoch uvedených v odseku 1 musí veliteľ jednotky požiarnej ochrany dbať na upozornenia a požiadavky príslušného veliteľa, náčelníka alebo funkcionára v týchto objektoch. Veliteľ, náčelník alebo funkcionár objektu uvedený v odseku 1 je povinný informovať veliteľa jednotky požiarnej ochrany o všetkých dôležitých skutočnostiach potrebných na vykonanie úspešného zásahu.

Pri veľkých a zložitých požiaroch zriaďuje veliteľ zásahu štáb, ktorý je jeho výkonným orgánom pre riadenie síl a prostriedkov pri zásahu.

Pre riadenie síl a prostriedkov pri zložitých a dlhotrvajúcich požiaroch, kde zasahujú jednotky požiarnej ochrany z viacerých okresov, zriaďuje náčelník správy Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru stály štáb zdolávania požiaru.

Náčelník správy Zboru požiarnej ochrany zabezpečí príslušníkom

Výška nákladov na ochranné nápoje poskytované podľa odseku 1 písm. a) je až 20 Kčs na príslušníka a deň. Výška nákladov na bezplatné stravovanie poskytované podľa odseku 1 písm. b), ak zásah trvá viac ako 6 hodín, je 30 Kčs na príslušníka, a ak zásah trvá viac ako 12 hodín, je 45 Kčs na príslušníka a deň.

Príslušníci pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (§ 88 ods. 1 a 2 zákona) služobným preukazom. V prípade zdolávania požiaru, ak to okolnosti nedovoľujú, možno od tejto povinnosti upustiť.

Členovia kontrolných skupín pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (§ 88 ods. 1 zákona) poverením miestneho národného výboru, ktoré platí len v spojení s občianskym preukazom.

Velitelia závodných požiarnych útvarov a velitelia dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (§ 88 ods. 2 zákona) preukazom, ktorý vydáva príslušná správa Zboru požiarnej ochrany.

Veliteľ zásahu svoje oprávnenia preukazuje červenou rukávovou páskou s nápisom „VELITEĽ ZÁSAHU“, ktorá sa nosí na ľavom zálaktí.

zabezpečovaní požiarnej ochrany pri významných spoločenských a iných podujatiach,

zdolávaní závažných požiarov a výkone prác s tým bezprostredne súvisiacich,

záchranných prácach pri živelných pohromách a mimoriadnych udalostiach,

zisťovaní príčin vzniku požiarov, ak je to nevyhnutné pri vykonávaní požiarnotechnickej expertízy.

Na účely tejto vyhlášky sa za pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom považujú najmä pracoviská, na ktorých sa

Na účely požiarnej ochrany sa za požiar považuje každé nežiadúce horenie, pri ktorom došlo ku škodám na materiálnych hodnotách alebo ktoré malo za následok usmrtenia alebo zranenia osôb. Za požiar sa považuje i nežiadúce horenie, pri ktorom síce nedošlo ku škode, ale kde boli bezprostredne ohrozené životy a zdravie osôb alebo materiálne hodnoty alebo kde došlo k ohrozeniu životného prostredia.

Na účely tejto vyhlášky sa za predpisy o požiarnej ochrane považujú zákon o požiarnej ochrane, predpisy vydané na jeho základe a iné predpisy upravujúce povinnosti na úseku požiarnej ochrany.

Ústredné orgány sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti vedúcich technikov požiarnej ochrany najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

Nadriadené orgány sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti

Okresné národné výbory sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti veliteľov a strojníkov dobrovoľných verejných požiarnych zborov najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.