Čekejte, prosím...
A A A

Hledaný výraz nenalezen

Hledaný § nenalezen

278/1990 Sb. znění účinné od 1. 9. 1990 do 31. 3. 2004

278

 

VYHLÁŠKA

Slovenskej komisie pre životné prostredie

z 25. júna 1990

o Chránenej krajinnej oblasti Latorica

 

Slovenská komisia pre životné prostredie podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb., po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje:

§ 1

(1)

Zriaďuje sa Chránená krajinná oblasť Latorica (ďalej len "oblasť"). Jej územie je vymedzené v prílohe tejto vyhlášky.

(2)

Územie oblasti vyznačia orgány geodézie a kartografie v evidencii nehnuteľností․ Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sa zložia na Slovenskej komisii pre životné prostredie, v Ústredí štátnej ochrany prírody, na Východoslovenskom krajskom národnom výbore, v krajskej organizácii štátnej ochrany prírody, na Okresnom národnom výbore v Trebišove, na Správe Chránenej krajinnej oblasti Latorica, ako aj v územnom orgáne geodézie a kartografie.

§ 2

Účelom zriadenia oblasti je zabezpečiť ochranu a optimálne využívanie častí zachovaného riečneho systému Latorice, prostredia aluviálnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny Latorickej roviny s ohľadom na zachovanie a zveľaďovanie klimatických, vodných, pôdnych a lesných pomerov, zdravotno-rekreačných hodnôt, bohatstva rýb, opeľovačov a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných výtvorov osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu.

§ 3

(1)

Poľnohospodársky a lesný pôdny fond v oblasti možno využívať len spôsobom, ktorý umožňuje zachovať jej krajinný ráz, rozptýlené ukážkové časti zachovalej prírody, rozmanitosť prírodných javov, množstvo a pestrosť druhov rastlín a živočíchov a ktorý zabraňuje šíreniu erózie pôdy a znečisťovaniu prostredia. Zakazuje sa chemická ochrana aluviálnych lúk a pasienkov a zriaďovanie záhradkárskych osád. Hospodáriť v lesoch oblasti možno podľa lesných hospodárskych plánov vypracúvaných v súčinnosti so Správou Chránenej krajinnej oblasti Latorica a schvaľovaných po prerokovaní s príslušným orgánom štátnej ochrany prírody.

(2)

Výstavbu v oblasti možno vykonávať len so zreteľom na charakter krajiny a zachovanie neurbanizovaných priestorov prírodného prostredia.

(3)

Ostatnú hospodársku a inú činnosť na území oblasti možno plánovať a vykonávať len v súlade s účelom jej zriadenia.

(4)

Ochrana prírody, zachovanie krajinného rázu oblasti a dodržiavanie podmienok jej ochrany je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na tomto území pôsobia, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti trvalý pobyt, alebo sa v nej prechodnej zdržiavajú.

§ 4

(1)

Výkon štátnej ochrany prírody v oblasti zabezpečujú príslušné národné výbory. 1 Odbornou organizáciou pre starostlivosť o oblasť je Správa Chránenej krajinnej oblasti Latorica.

(2)

Orgány a organizácie sú povinné prerokovať so Správou Chránenej krajinnej oblasti Latorica zámery, ktoré zamýšľajú uskutočniť na tomto území, a vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu štátnej ochrany prírody na vykonávanie zásahov do prírodných pomerov oblasti.

§ 5

(1)

Zriadením oblasti nie sú dotknuté chránené časti prírody vyhlásené na jej území osobitnými predpismi.

(2)

Orgány štátnej ochrany prírody sú pri výkone svojej činnosti povinné prihliadať na obranu a bezpečnosť štátu; pri zmenách, ktoré sa týkajú obrany a bezpečnosti štátu, sú povinné vyžiadať si súhlas príslušných orgánov štátnej správy.

§ 6

Podle ustanovení čl. 1 ústavního zákona č. 4/1993 Sb. byla tato vyhláška od 1. ledna 1993 na území České republiky nepoužitelná.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1990.

Podpredseda vlády Slovenskej republiky a predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie:

v.z. Rišová v.r.

PRÍLOHA

Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Latorica

 

Chránená krajinná oblasť Latorica (ďalej len "oblasť") sa rozprestiera na území Slovenskej republiky vo Východoslovenskom kraji v okrese Trebišov v katastrálnych územiach Zemplín, Brehov, Pavlovo, Rad, Kucany, Oborín, Svinice, Zatín, Vojka, Boľ, Soľnička, Beša nad Latoricou, Kráľovský Chlmec, Poľany, Čičarovce, Seles, Bačka, Kapoňa, Veľké Kapušany, Kapušianske Kľačany, Boťany, Čierna a Ptrukša.

Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky M 1:50 000 na týchto mapových listoch:

38 - 32

Trebišov

- 1986

38 - 34

Kráľovský Chlmec

- 1980

38 - 41

Veľké Kapušany

- 1986

38 - 43

Čierna nad Tisou

- 1986

Východiskový bod je na priesečníku štátnej hranice ČSFR - ZSSR s ľavostrannou hrádzou rieky Latorica severovýchodne od obce Čierna. Z toho bodu hranica oblasti ide po hrádzi západným a severozápadným smerom po okraj lesa severovýchodne od obce Boťany. Okrajom lesa pokračuje juhozápadným smerom po spevnenú cestu severne od kóty 101 m, ktorou západným smerom prekračuje mŕtve rameno. Jeho západným okrajom vedie severným smerom po hranicu lesa severne od obce Boťany. Okrajom lesa ide severným smerom, východne od nemenovanej horárne sa stáča na západ, pretína spevnenú lesnú cestu a pokračuje okrajom lesa západným a severným smerom po jeho priesečník s Východným Leleským kanálom. Jeho ľavým brehom ide severozápadným smerom na cestu II. triedy Veľké Kapušany - Kráľovský Chlmec, kde sa stáča a severovýchodným okrajom cesty pokračuje juhozápadným smerom po jej križovatku so spevnenou cestou vedúcou z osady Fejséš na kóte 102 m. Odtiaľto ide nespevnenou poľnou cestou juhozápadným až západným smerom na cestu II. triedy Boľ - Kráľovský Chlmec, ktorú sleduje po západnom okraji juhovýchodným smerom po jej križovatku s poľnou cestou južne od kóty 100 m. Poľnou cestou ide juhozápadným smerom po kanál severozápadne od obce Kráľovský Chlmec, ktorý sleduje severným a severozápadným smerom po cestu III. triedy od Guttmanovho dvorca. Severným okrajom cesty pokračuje prevážne západným smerom po jej priesečník s Vojčianskym kanálom. Ním vedie juhozápadným smerom, po 500 m sa stáča smerom a po úpätnici kóty Čikóška (121 m) pokračuje na poľnú cestu východne od kóty Bešeňovo (102 m). Touto cestou vedie severným smerom k intravilánu Vojky, ktorý obchádza južným, východným, severným a západným okrajom na cestu III. triedy Vojka - Svinice. Severným okrajom cesty pokračuje západným smerom na východný okraj intravilánu obce Svinice, ktorý obchádza východným, severným a západným smerom na cestu III. triedy Svinice - Hrušov. Západným okrajom cesty ide južným smerom na severný okraj intravilánu Hrušova, ktorý obchádza severným a západným smerom na cestu II. triedy Bodrog - Plešany. Jej severozápadným okrajom pokračuje západným smerom po priesečník cesty s kanálom východne od obce Bodrog. Týmto kanálom ide prevážne západným smerom severne obchádzajúc obec Bodrog po križovatku s kanálom západne od obce Bodrog. Ďalej ide kanálom južným smerom po poľnú cestu západne od obce Bodrog, po ktorej pokračuje severozápadným smerom cez osadu Šajgov na pravý breh rieky Bodrog juhovýchodne od obce Zemplín. Odtiaľ vedie severným smerom pravým brehom Bodrogu a Ondavy po poľnú cestu východne od obce Brehov. Touto cestou juhovýchodným smerom po jej premostenie nad Brehovským kanálom. Hranica oblasti ďalej pokračuje východným brehom Brehovského kanála západným a severným smerom až po cestu II. triedy Zemplínske Jastrabie - Oborín. Južným okrajom tejto cesty ide východným smerom po mŕtve rameno východne od osady Kucany a južným brehom tohto ramena pokračuje severovýchodným, východným a severným smerom po cestu Oborín - Boľ. Túto cestu sleduje juhovýchodným smerom po rameno Laborca severne od honu Pastvisko, ktorého severným okrajom pokračuje východným smerom, prekračuje rieku Laborec na okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom, zo severu a východu obchádza Horný les po kanál severne od Dolného lesa, ním ide východným smerom po rameno Udoče južne od obce Čičarovce. Kanálom pokračuje nezmeneným smerom od sútoku rieky Udoč s kanálom južne od obce Čičarovce, ktorým vedie východným smerom na sútok Maťovského kanála s Ptrukšianskym kanálom. Ptrukšiansky kanál sleduje juhovýchodným smerom po okraj lesa, kde sa hranica oblasti stáča, pokračuje severovýchodným smerom okrajom lesa po Ptrukšiansky kanál juhozápadne od obce Kapušianske Kľačany. Týmto kanálom ide východným a juhovýchodným smerom na okraj lesa vo východnej časti Mokrade a jeho východným okrajom prevažne južným smerom pokračuje po severný breh ramien Latorice západne od Ptrukše. Severným brehom ramien pokračuje hranica oblasti severovýchodným, južným a východným smerom až na pravostrannú hrádzu Latorice severne od kóty 101 m. Touto hrádzou pokračuje juhozápadným a východným smerom na štátnu hranicu ČSFR - ZSSR, ktorou vedie južným smerom do východiskového bodu.

Územie oblasti má výmeru 15 620,4166 ha, z toho 2994,7120 ha lesný pôdny fond (hospodárske lesy 2937,0220 ha, lesy osobitného určenia 57,69 ha), 8320,5483 ha poľnohospodársky pôdny fond (orná pôda 4178,4054 ha, vinohrady 26,6646 ha, záhrady 148,6982 ha, ovocné sady 3,2878 ha, lúky 1769,1757 ha, pasienky 2194,3166 ha), 1540,8230 ha ostatné vodné plochy, 129,9011 ha zastavané plochy a nádvoria a 2634,4322 ha ostatné plochy.



Poznámky pod čarou:

Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 72/1986 Zb.

Poznámky pod čarou:
1

Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 72/1986 Zb.